Gulab April 2023 Flipbook PDF

Gulab April 2023

9 downloads 105 Views 28MB Size

Recommend Stories


APRIL 2016
Nº 156 · ABRIL/APRIL 2016 Tus manos libres para lo que de verdad importa. Descubre tu perfil solar Soluciones ZEISS Outdoor. Protección solar para

CURRICULUM VITAE April, 2015
CURRICULUM VITAE April, 2015 Nora C. England Address: Department of Linguistics 305 E 23rd St Mail Code B5100 University of Texas at Austin Austin, T

Story Transcript

1  GULAB  ABRIL 2023

2

 GULAB  ABRIL 2023

STHAPNNAR SOMPADPI & UZVADDAVPI: F-7, 1st Floor, Fatima Chambers Minguel Loyola Furtado Road Margao - Goa 403 601 Tel. 2715692 Email: [email protected] Published at: F-19, 1st Floor, Virgincar Bhavan, Martinho Menezes Road, Comba, Margao Goa

KARBHARI: FABIAN G. DA COSTA Te l.: 2 71 56 92 C ell: 9 82 21 25 90 6

Bahrain Protinidhi: D om nic Pe reira D P Kuveitt Protinidhi: Do ming o C Araujo Duboi Protinidhi C ajie D ’Co s ta Mumboi Protinidhi: D om inic D’S o uza

SOMPADPI:

FAUSTO V. DA COSTA C ell: 9821228684

Email: [email protected] F-7, 1st Floor, Fatima Chambers Minguel Loyola Furtado Road Margao - Goa 403 601 Kirkoll Ank: Ru. 20/Vorsachi Vorgonni (Bharotant) Ru. 250/Pordesant (Vimanan) Ru. 1800/-

Sorg. Fr. Freddy J. Da Costa

SUCHIPOTR Paskanchi Porob .................................................. Fr. Ave Maria Afonso ............ 4 Paskanchio Vostu Ani Ghorabeancher Axirvad ....... Alvaro Gomes ....................... 5 Mhargai Naka Meren Pavlia, Tori... ...................... Dilip Borkar ........................... 7 Gõykaranchie Jinnent M hargayecho Uzo .............. Pio Esteves ......................... 10 Mhargayecho Ujeant Porza Korpota ..................... William Fernandes .............. 13 Dongurl’li ............................................................. Alroy Gomes ....................... 15

Bh ailea Kovrar: MHA RG AY ECHO UZO Kolakar: Fabian G. Da Costa

Vikto Ghetlolea Puroskarak Ghann Marta .............. Armando L Fernandes ........ 17 ‘Ami Sogllech Sonvedon’xil Zaum-ia ...................... Marcos Gonsalves .............. 19 Konknniponn: Konknni TTIM’ ................................ Jason Pinto, SDB ............... 21 Konknni Potrkarita Kitli Dekhun Jivall Asa? ............. Anthony Menezes ............... 23 Bhurgeank Pixem Lavpi Pettul .............................. Radhika Kamat Satoskar ... 24 Mintoo Veta ‘World Trade Centre’ .......................... Philomena Samfrancisco ... 25 Virodh Eke Virodh ................................................ Anwesha Singbal ............... 27 Pan’velichea Dhorman M hoxingak Udok ............... Jose Gomes ........................ 28 Ontor’raxttrik Bharad Dhan’ya Voros 2023 ............ Victorino Colasso ............... 32 Gõyant Novim Prokolpam, Punn Nokrio Khuim? .... Jose Dias ............................ 35 Gõychea Nanvan Bhailio Kazu-biyo Vikriek ........... Gulab Protinidhi ................. 37 Kazuchi Lagvodd Ani Ticho Vapor ......................... Eusebio Gomes Sfx ............ 39 Bhroxtt Odhikari ................................................... Teotonio D’Costa ............... 41 Konn Vhoddlo? .................................................... Fr. Myron Jeson Barreto .... 43 Dog Gorib Onathanchi Kanni ................................ Jess Fernandes .................. 45 Kuveitt Ani Gõykar ................................................ Domingos C. Araujo ........... 47 Bhavartha Vorvim Pekhovnni Onnbhovum-ia ........ Darlene Almeida .................. 49 Kolakaranchi M ulakhot: Comedian Joyel ............... Mafaldina Moreira ............... 51 Gõykar Ami Khas, Konknni Amchi Bhas ................. Mathew D’Costa ................. 53 DKA-cho Novo Odheokx Koso Tumche Mukhar .... Celso Fernandes ................ 54 Nit Khuim Asa? ..................................................... Lia Rodrigues ..................... 55 Sompork Madheomantle Sobd - V ......................... Mukesh Thalli ..................... 57

3  GULAB  ABRIL 2023

Soiro Ogrlekh

PASKANCHI POROB 

2

023 vorsantli Paskanchi porob Abrilachie 9 tarkher somarombhtat. Hie porbechem mull Judev somazant mellta. Hi porob 8 dis choltoli ani dekhun ami tika Paskam oxem mhunntanv. Ejiptant Judevanchi porza gulam’ zaun pordes bhogtali. Tambddo doria par korun hie porje k De va n polto ddi pa vo ili. Oxi e to re n gulamponnant aslo lie porjec hem pask zalem. Judev lok hi porob fug nas lo lo unddo a ni pas ka nc he a menddre ac he m ma s khaun soma rombh kortale . Atam amam Kris ta nv ank pa skanchi po ro b mhunnlear Jezuchea punorjivontponna chi po ro b. Amkam J ezu Devacho menddro ani Misar ami Tachi Kudd xevtanv. Misa Bhettent Yadnik sonskarloli ost ubarun, ‘Hi Devachi Xelli’ (menddro) mhunntta. Jezu punorjivont zaun Tachem Pask zalem. Amam somestanchem pasun pask zaunchem a sa. Dekhun, hi porob ani tichem mhotv ami somzun gheunk chodd gorjechem.

Fr. Ave Maria Afonso

Quaresma-cho kall dita. Paskanchie porbek ho to ya re cho ka ll t ha rt a. J ezuc he a ko xt ta nc he r toxench Tachea mornnacher niyall korunk amkam s oe g me lltt at . He a ka llant Kris ti porza o di k bhoktiponnim aplem jivit sarunk thokos gheta zoxe porim magnneant odik vell sarun, prachit korun, upas ani jinzvar korun, dispott’ttim Mis ant va nt to ghe un, Prac hi t Sonskar s omarombhun, re ti r korun, sermanv aikun, Khursachi Vatt cholun, Santos Passos zatat tantum vantto gheun, adi. Oxie t oren a mi Pra chit kall bhokti ponna n sarun Paskanchi porob dobajean somarombhtanv. Prachit kallant korunk zai tem ami borie toren palltanv kiteak mhunnlear hea kalla chem mhotv ami khub promanna n za nnvo ta nv. Pa ska nc hi porob e k vhoddli po ro b amchea dhormant. Prachit kallar as lo le m bhokti po nn Pas ka m somarombhpant amche sovem titlem jivall aslolem disonam. Zait ghoddye hie porbecho khoro orth ami somzun gheunk proyotn korunk nam. Zoxe porim Jezuchem punorjivontponn amchea bhav artha cho khambo te ch po ri m Pas ka nc hi porob Sevadhormik vorsacho maz asa. Moniskullachie soddvonnecho Itihas sodankal don Kallamni vanttun urtolo: Jezuchea punorjivontponna adlo ka ll a ni uprantlo ka ll. To xe nc h, a mc ho zonn ekle acho s oddvonnecho itihas ui don kalla mni vinnlolo asa. Povitr Snan gheunche adim ek kall ani Povitr Snan ghetle uprantlo dusro kall. Jezu ji vo a sa a ni a mc he modem jiy et a mhonn Punorjivontponn porgott korta. Povitr Pustokant Puno rjiv ontponna v ixim khub ut are va chunk melltta t za ntunt Xi samni Je zuk apnna mo dem onnbho vla. To ch J ezu zo ta nc he bo ri m adim choltalo, atam pasun tanchem jivit orthabhorit korta, ta nche borim jevta adi. Laza rak Je zun f onddantlo ji vo kelo te porim J ezuc he m punorjivontponn nhoi. Itihasant Lazar porot melo punn Jezu punorjivontponna vorvim mhoimevont ji vi t ji ye ta ani To po ro t mo ro nam. Je zuchem punorjivontponn mhunnlear Jezu amche modem

Bhou purvil’lie Povitr Sobhent Paskam hi fokot e kuch porob a sli. Dor Ait ara Pa skancho soma rombh somarombhtale . Jezuc hem punorjivontponn satolleachea poilea disa zatalem dekhun Povitr Sobhen, Son’var zo visovacho dis aslo to Aitarak haddlo ani ‘Somiacho Dis’ mhonn nanv dilem. (D.I. 20, 7; 1 Kor 16, 2 & Prok. 1, 10). Sevadhormik vorsant, Jezuchea Punorjivontponnachi porob ek bhou xrextt porob ani ti amchea Kristi jivitacho maz. Aplea paskanchea ghuttantlean konn po ri m Je zun mornnac ho bho sm ke lo a ni jiv it fankoilem; patkacher ani mornnacher zoit vhelem; kallokh nopoit korun amkam uzvaddachea zoitant bhitor kaddlim tem ami Paskam korun somarombh kortanv. Pa skanchea Aita ra t haun tem Pov itr Atmeachea yenneachie porbe meren 50 dis asat te Povitr Sobha vhodda sontosan ani dobajean ekuch xrextt Aitar zalolea porim somarombhta. Sant Paulu Korintachea Kristanvank boroun sangta, Krist meloleantlo jivont zaunk naslo zalear amchi porgottnni rikami ani tumcho bhavarth nirfoll. Pa skanchi po ro b orthabho ri tponni m somarombhunk Povitr Sobha amkam Prachit vo 4  GULAB  ABRIL 2023

(6vea panar cholta)

Mukhi Kotha

PASKANCHIO VOSTU ANI GHORABEANCHER AXIRVAD 

Alvaro Gomes

A

plea khursavele koxtti mornna ani Punorjivontponna ntlea n Jezun a mka m bhorv anxe an bhorlolo novea jivitacho sondex dilo. Hea vorsa Pa skanchi ma ha po rob a mi Abrilac hi e 9 vi e r somarombhtoleanv. Hi porob zaun asa amchea Kristi dhormacho maz. Korezmachea kallak toxem Paska nchie po rbek zai tem mhot v asa ani hie porbek lagu zatolia vostunkui kherit mhotv asa. Tantlea kai m vo stunchi mahi t ha nv v achpiam somor dovortam. Ramachio chuddttio (Palm leaves): Hi zaun asa zoitachi nixanni ani Jezun mornnacher vhelolea zoitacho ugddas tio khunnaitat. Jezucho khuris: Ho khuris mon’xamni aplea patkam vorvim Jezuchea khandar dilo. To zaun asa Kat olk dhormacho nomuno, karonn Jezu s orv mo niskulla k pa tka ntli m so ddo unk khursachem moronn melo ani tin dis amni jivont za lo. Jezu sangat a, dog chorankui lakddar umkholla ilole, tantlea eklean Jezuchi kurpa ani kaklut magli ani to punorjivont zal’le Jezu vangdda sorgar pavlo ani dusro zo Dev-ninda kortalo to infernant xevttolo. Ghantt: Amchea Igorz ani kopelamni vorsuibhor ghantt vazta punn mhotvachem mhunnlear igorjent nimannea Brestarachi Gloria (mhoima Devak unch sorgim) gaitanam ghantt vazta te uprant ghant t vazovpachi bond zata ti Aitarak Paskanchea Maha misa bolidana ( Easter Vigil) vellar, Jezu jivont zatoch tio porot vazoitat. Hea v ella r ghantt o va zo vo p, J ezuc he m mo ro nn, punorjivontponn ani porot yennem khunnaita. Lily ful, Tantim, Ramachio Chuddttio zaun asat poromporik khunna. Paskanchem Lily Ful: Hem ful kristanvanchea zaitea somarombhamni vaportat ani odik korun Paskanchea disamni. Hem ful zaun asa khunna J ezuc hi a vo i Ma ri a, hic he a ni rmollponna chi toxench Jezuchea punorjivontponnachi. Paskanchea kallant fulpi ani Paskanchim fulam mhonn pacharlolim anikui fulam asat zoxe porim daffodil, narcissus ani tulip. Tantim: zaun asa ek novea jivitacho ugddas zoxe porim tantiantlean ek novo jiv upzota tech porim tantim zaun asa Jezu morun punorjivont zalo t ac hi khunna. I ti ha s sa ngta t e po rmonne m sonvsarant Kristanvponn sthapche adim porian 5  GULAB 

moniskull tantiacho upeg korit ailam ani tantim zaun asa khunna vosont-rutuchi ( primavera vo spring time ). Europa k hinvalle ant zhaddac him panam po ddttat tem lokxa nt gheun hi nvalleak mornacho ka ll mhunnttale . Hi nvallo s ompt och zhaddam-peddank novio komrio yetat ani novean

tim paletat dekhun vosont-rutuk novea jivacho kall mho nn pac harta le. Novo ji v tantiant lean y eta mho nn adle Greg, Romkar ani Egypt acho lok thirayen sotmandtale. Tor tem sot toxench Jezuchem puno rji vo ntponn monant dovrun Euro pi Paskanchea kallar choklettichim tantiam kortat ani ek kuxalkayechi khunna koxi eka-mekak vantt’ttat. Osli chal a ic he a so ma za nt , dhonde a rupa n bodol’lia ani amchea Bharotant ani Gõyant porian pavlia. Vat ani Ramachio chuddttio: Jezu amche pasot, koxtt dogd bhogun amkam uzvadd dakhouchea monan khursachem moronn melo ani punorjivont zaun amkam sota ani niticho uzvadd dakhoilo toch uzvadd hi Paskanchi vat khunnaita. Povi tr Udo k: Paskam rat ichea misar Padri udkacher axirvad ghalun kherit magnnea vorvim tem povitr korta. Hea povitr udkacho axirvad magir amchea gho ra be ancher t oxench gho ra be ant aspavtolea veg-vegllea karyancher xinvraitat. Ghorabeancher axirvad: Paskanchie ratichi rit ek ortabhorit rit. Tea disa Padrin axirvad ghalolea udka n s upurlea bhurgeank Pov itr s nan di ta t. Jezuchea jivitant jio-jio veokti koddem Tachi bhett zali, titleancher-ui Tannem Aplo axirvad ghatlo, odik korun bhurgeancher. Oxie toren orombhak Bapan Abrahamacher ghatlolo axirvad sompurnnayek pa vo ilo. J ezu So ddvo ndda ra n di lo li e adny e

ABRIL 2023

pormonnem Povitr Sobha aplea bhavartiancher axirvad vantt’tta. Oxie toren zaitia toranche axirvad Povitr Sobhent asat, dekhik, novem bandkam’ korunk buniad ghaltanam axirvad, novi mottorsaikol, skuttor vo mottor ghetlear axirvad toxench mon’xachea to rekvar va ur dhondeank suf ollai mellonk ghatlole axirvad. Paskam kallar Padr Vigar vo kur ghorabeancher axirvad ghaltat ani to axirvad mon’xank soroll lagu zavpi axirvad zaun asa. Khursar moron Punorjivont zal’lea Jezu Kristacho xanticho sondex ghorabeamni bhett korun patthounk, Povitr Sobhen, Padr Vigar ani kurak, zobabdari dil’li asa. He vorvim gonv lli xelliank ani xellio gonvlliak laginc hean ollkhunk pavtat. (Ju 10:14) Ho axirvad zaunk zai gharant ravtolea sogllea mon’xancher ani nhoi jiv na slolea f at ra nc he a ghorac he r. Te pa so t ghorabea ncher povi tr udkacho xi nvo r ma rt at tednam sogllea ghorcheamni ghorant hajir ravop gorjechem zaun asa. Ho ghorabeancher axirvad Paskanchi porob zaun dusrea disa suru kortat. Tor hea Paskanchea povitr udkachea axirvada vorvim amchem ani amchea ghorcheanchem jivit Devache hatant ghalun, Tachea paulamni cholunk ami proyotn korum-ia. (4tea panar thaun ailam)

ani amche borim jiyeta mhonn porgott zata. Jezu amkam Povitr Xastrant, Sonskarant ani amchea bhavam-bhoinnim udexim bhogunk melltta. Pa skancho se va dhorm ekdo m’ gires t. Ho sevadhorm Paskanchem zagronn korun suru zata. Poilim Kristanvam vhodd porob somarombhche adlea disa akhkhi rat zagronn korun sartalim. Ho vell tim Povitr Xastr-likit (Holy Scriptures) vachtalim, tachi somzonni aikotalim, magnnem ani gayonam kortalim. Magir fantodder Povitr Mis somarombhun rat-zagronn sompoitalim. Paskanchem zagronn s ogllea zagro nnac hi a vo i ani te ngxi o xe m mhunntt at. Hi o rthabhorit rit c hea r bha gamni v antt li a: Uzv adda cho Se va dhorm, Sobda cho

6

Sevadhorm, Udkacher axirvad ani Povitr Misachem bolidan. Uzvaddacho sevadhorm korun ami Jezuchem dei vik jivit soma rombhtanv. Kite ak mhunnlear Jezuk khursac hea polonga r cho ddoun jive xim marlo punn Tacho bhosm korunk zaunk nam ani To punorjivont zalo! Ek vhoddli Vat jika Paskanchi Vat mhunnttat. Mornnantlo punorjivont zaun Jezun patkacher, vaittacher, kallokacher zoit vhelem ani sonvsarak novo uzvadd dilo. Povitr Snana vorvim ami hea uzvaddant bhitor sorleanv. Hem dakhounk novea ujeacher axirvad ghaltat ani hea Povitr ujean pettoilolio vati gheun Povitr Sobha aplea bhurgeank Devachem Utor aikun, magnnem korun ani aplo bhavarth uchchearun hi akhkhi rat sarunk apoita. Dusro bhag mhunnlear Sobdacho sevadho rm. Adle a Ko ra ra nt li m Sa t ani No ve a Korarantlim don vachpanchi porgottnni zata. Hea vachpam vorvim Devan amchie soddvonne pasot kelolim vizmitam porjek hajir korun tanche koddche bhavarthache zobab ravtat. Tisrea bhagant Povitr snanacho sevadhorm. Paskanchi Rat mhunnlear Aplea punorjivontponna vorvim amkam soddvonn haddloli rat. Aichie raticho akhkho sevadhorm Povitr Snanachie toyarecho sevadhorm mhollear zata. Bautizma vorvim koxe porim ami Kristachea mo rnnant ani puno rji vo ntponnant bhagi daram zat anv te m ko llun y et a. Cho ut o bhag Pov it r Misachie Bhettecho somarombh. Hie Bhette vorvim Jezuchea Paskanchea guttant amkam koxe porim vantto melltta tem spoxtt zata. Paskanchi porob amkam Kristanvank ekdom’ mhotvachi porob. Amchem jivit Kristi apovnnea po rmanne m ji ye unk hi porob a mkam khub adharachi. Amchea dhormanchi dotorn ami xikon ani ji vi ta nt c ha li k la ilea ruch J ezuc he a pattlavdaranchem jivit jiyeunk amchean zatolem. Tednam lok amkam ‘kai borim tim kristanvam, xegunni jivit jiyetat’ mhonn pachartolim! Ani ami zaunk pavtolim khoreponnim Paskanchi porza ani Alleluia amchem zoitachem gayon zatolem.

 GULAB  ABRIL 2023

Xins Kotha

Mhargai Naka Meren Pavlia, Tori… 

Dilip Borkar

P

undalik Naikac hem ‘ Xeboi Xeboi Bhov jon Somaz’- ek rajki nisontton, hem nattok hanvem khub v orsa m adim polle l’ le m! Tem e k ra jki viddombon ( caricature ) zaka khasa lekhok rajki ni so nt to n mhunnt ta . Ta tunt ta nnem a mc hi e lokxa ye chio bho glio ( moc ke ry ) marli at . Te a nattkant tannem amchea Gõychea lokgitanchem viddombon kelam. Kaim bailo xetant kam’ kortonam dhalo gitam mhunnttat tatunt bodol korun tim him utram vaportat… ‘Kitli mhargai ge Saibinni… Kitli mhargai ge Saibinni… Ai z ha nv Gõy chea barik t oxench modle a v orga nt le a lo ka nc he r no do r ghalta m ani mharga ye chea uje ant ta nkam hulpo to na m polletam ten’nam ho purai lok monantlea monant tench git gaitat kai kitem oxem disunk lagta ani magir kanar sadot ravtat tim utram mhollear… ‘Kitli mhargai ge Saibinni… Kitli mhargai ge Saibinni…’

Gõykaramni dukoll polleunk nam Amc he a de sa nt dor panch v orsa mni ve nc hnnuko y et at . Ha li nc he a ka llant amche protinidhi pokxbodol ko rtat, sorkaram uddoitat dekhun porthun-porthun venchnnuko zatat hachoi onnbhov ami ghetat. Dor venchnnukent sogllech pokx ani tanche umedvar tallo sorattun sangtat, amcho pokx venchun ailear ami mharga i nam kortole, sogleank ‘achche din’ haddpak ‘sabke sath sabka vikas’ kortole. He pokx aplim him asvasonam lokam mukha r do vo rpak pro chea r ko runk zo duddu vhogddaitat toch zor tannim sambhallun dovrun tacho vapor somaza khatir kel’lo zalear hea lokam pasot jerul ‘achche din’yevpache! Punn hea lokanchea fottkirea asvasonank bhul’lusun ami sogle tankanch porthun-porthun venchun haddttat ani hea venchnnukank lagun ji mhargai vaddot veta tatunt ho amcho motdar upra nt bhorddot ( crushe d) ve ta. Ta nc hea no xi bant koplar hat marun, pott zom’nik tenkoun nhidpachi palli yeta!

udexim amchea desant 77% lok dolldir rexe khala asa. Hacho orth hea lokank eke vellecho pejecho ni s le gi t no xi ba nt nas ta . Ta nc hi m bhurgi m kupôxonnak ( malnutrition) lagun eka fattlean ek mo rt at. Ta nkam ‘Aam Admi ’ mho nn vo llkho ta t. Tancho vapor fokot motam marpa pasot zata. Hem

oxem kiteak zata, zalear hangachim xetam vo zom’ni vhodd zomin’daranchio astat ani he lok tanche bhageli astat. He bhageli tie zom’nint mormor-mortat ani pik kaddpacho yotn kortat. Punn ken’nam tie suvater suko dukoll poddtta zalear ke n’ na m vo lo . Suko dukoll mholle ar paus poddonastonam roilam tem korpon vochop ani volo duko ll mho llea r khub paus po ddon, nhõy ank buddtti yeun pik kusop. Punn nema pormannem zomin’darank tannim xidav diunchoch poddtta. Taka lagun magir rinnam vaddttat ani he lok magir jiv ditat. Hi poristithi sangon amkam Gõykarak kollchi nam. Kiteak amchea Gõykaramni dukoll mhunnttat to toso polleunk nam.Mhonnttoch ami mhargai kitem asta ani Gõykar tie mhargayechea nanvan koxem rudon korta tem polleum-ia! Amchea desantlea her vattharantli mhargai ani amchi mhargai hachi tulla zaunk xokonam.Amchea Gõyant mhargai asa ani ti disan-dis vaddot asa. Punn ti e mharga ye cho uzo Gõ ykarank ki tlo hulpaita tem konnakuch sangpak yeunchem nam. Karonn mhargai ki teak mhunnttat tachi aichie pillgiek kolpona nam ani tanchea avoi-bapaikui nam. Punn tanchea bhurgeanchea xapai-xamaink khobor astoli!

Mhargai ani goribi hi o donui go zali e ka ch nanne ac hi o do n ba zu! Gi re st ank mharga i lagonam.Mhargai lagta ti amchea desantlea fokot gorib lokank.Ami jen’nam gorib oxem mhunnttat Aiz duddu roddtta khoredik ten’nam goribientui anik gorib astat. Ami amchea Adlea kallar dor eka kuttumbant aizche vorim desacho zor vichear kelo zalear ti goribi koxi asta hacho vichear amcho Gõykar sopnant legit korunk ek vo don bhurgim oslo attapxir sonvsar naslo. pa vc ho nam! So nvs arik Benka chea re po rt -a Chodda nt -c ho dd bhurgim zolma k ghalpa k 7  GULAB  ABRIL 2023

Purtuge z so rkar t enko dit alo. Dekhun chodd Aiche nove girest bhurgim a slea r ko nn konna nk hanso nas lo . Konknnin hea gorib lokanchea bhurgeank xokt Mhojea ghorabeant hanv ani anik sat bhavnddam. dilia. Zo monis mhargayek lagun xit jevum kai pez Gharant zoddpi ekloch bapui. To disvoddeacher os o v iche ar kortalo ani rajka rnnachie bhokik zo ddun ha ddtt alo a ni ti zodd a vo ic hea hat ar poddon apli bhas Moratthi mhunnttalo, tacho put uddoitalo. To kall ‘sor disa bhor potta’ aslolean to ani sun aiz Konknni xikoitat. Dor mhoineak tanchea di sov ddeac ho pagame nt av oi magir bhago un gharant don lakhanchi zodd yeta. Zaka eka kallar ghetali. Atth zonn bhurgeank jevonn kortoli zalear heach bhurgeanchi don rupia fi bhorpachi tank nustem zai. Nustem korbott. Fokot koddi korunk. nasli tache bhurge tachea gharant aiz don lakh Bangdde chodd poddlear sovai bhitor zatale. Her dor mhoineak haddttat hem sot. Hea bhurgeam vos tu posre ache r udari korun ha ddop. Ta che lagim duddu asa, tanche lagim ATM card asa. He pasot ek potti astali.Tacher kitem boroilam, panch bhurge posrear vochon udaricher saman gheun poixe vaddoileat kai kitem? Hem barkayen ani yetale ani posorkaran don poixe vaddoileat kai chot ra ye n po llov op. Sa ko r mharog a ni t i kitem hachi to pasnni ko rtale, t ech bhurge aiz porvoddonam zalear goddachi cheav pivop! Mhozo mo la mni ( mall) ani supe r ma rket -a mni ve ta t. bapui zoddttalo tie zoddi mukhar soglench mharog Apnnak zai tem ghetat.Bill korpi ttak ttak korun bill distalem. Tie mhargayent mhozo avoi-bapuiuch marta. To bill vachinam, topaxinam, card kaddun nhoi tor tie pillgientle soglech ghorabe mhargayent taka dita ani hachea mobailacher nirop yeta tujea hulpotale! khatea voilean omuk duddu geleat. Eka kallar Aiz teach avoi bapaicho hanv put, zannem ti udarichie pottiecher posorkaran ek poiso chodd mhargai aplea dolleamni pollelia ani onnbhovlia, laila kai kitem hem sodpi ho bhurgo aiz card marta posrear vochon vost mharog mhonn ghenastonam ani novo girest zaun ghara yeta. Haka mhargai po ro t paulamni ghara a ila t och ha nv he a 60 khuim lagta? Aiz amkam Gõykarank mhargai mhunnttat ti vo rsa m upra nt mhozo av oi-bapui a sto nanch mharog-mha ro g go za li v ikti o ha ddun t anka m nam.Kiteak chodd-xe amdar hea Gõykrank ghara khav oi ta . Ta nc he m mo l po lleun ti m mhaka yeun duddu dita. Bizlie che, rexenache ditach, vi chartat , ‘baba kit eak haddlam re hem itlem thodde amdar soreache legit ditat. Aiz dor ekleak mharog?’ Tim nusteacho vantto chear anne mhonn aplie nokrie bhair alaito duddu zoddpak kitlioch mharog mhunnot ghara yetalim ani kharea kuddko sondi as at. Tanchea gharant aiz duddu ye ta. tonddak laun jevtalim ani hanv tankam visvonn, Duddu aslo kai sangta tie doren khoredi zata. pamplittam haddun khavoitam. Tannim bangddo Magir mhargai kosli, koplachi? Amchem ordhem ani sangallo soddun vhoddlem nustem ken’nam Gõy London-ak asa. Te aplea avoi-bapaik duddu uxttaunk naslem. Tanche pa sot oslem nustem dhaddttat. He zannttele te khorch kortat. Tankam mhargai mati kolltta! mharo g! Ani ti sot khobor! Mhozo bapui eklo zoddttalo Mhargai kitem, Gõyant koxem sodop? ani tie zoddicher taka atth bhurgeank poschem Mhargai konnak kolltta ? J e konn bazara nt poddttalem! Aichie pillgiek bhurgim ek vô don. vochon samonn haddttat tankam! Bazar soglo Aichea bapaik nokri asa ani nokre bhair alaitie bhai lea lo ka nchea ha tant gela. Gõ yka r bha ji zoddi pasot anikui vatto asat. Te bhair bailui, haddpak veta punn sangta tie doren ti gheta.Dor mhollear bhurgeanchi avoi, nokri korta vô anik oxi koxi? Hem to vichari nam! Kiteak hea ghanttiam kiteim korun chear poixe zoddtta ani sonvsarak lagim bhan’godd naka. Magir te sangtat tie doren hat bot t la it a. Gharant oxi zo dd a ili. Duddu khoredi korun ghara yevpachem! Tankam zor khullkhullpak laglo. Duddu aslo kai to moddpak vicharlem, hi mhargai kiteak? Zalear te angar yetat umed yeta.Adim zor roddtta pejek mhunnttale.Atam ani zai zalear vhor mhunnttat. Tankam bhiyeon duddu roddtta khoredik. Aiz amchi pillgi asa ti nove amcho Gõykar to dita tem gheun ghara yeta! To girest.Goribient hulpot voir ailole. Te goribkayek kitem vikta tachi dor tannem tie suvater vachunk vitteleat. Tannim mhoje vorinch mhargayek ani melltta toxi boroun marunk nam! Follam vikta tachi goribkayek lagun vollvolle kaddleat. Tannim hat dor nam, bhaji v ikta t achi dor nam! Sorkarak soddoll korun duddu moddpi bhattkar polleleat ani khobor asonk zai apolachi, dakvanchi dor. Hea tanche mukhar disvoddeache duddu magpa pasot dorantlean tea vikpiamni tacher omukuch faido hat mukhar korun lachear ubo ravpi aplea bapaik gheunk zai! Taka zor vicharit zalear to zai zalear pollela. Aiz teach bapaicho put xikon vhoddlo zala. vhor mhunntta. To konna khustar uddtta zalear Tachea bhattkaracho put tache lagim xikta ani to amdarachea! To amdarachim bollsam bhorta ani apnnak ek gunn (mark) chodd di mhonn hea gorib duddu amchea khi xe antlea n vhorta . Ha nga bapaichea puta lagim bhik magta. mhargai ani kitem koxem sodop? 8  GULAB  ABRIL 2023

Amche khub-xe Gõy kar Gõy soddun bha ir geleat. Tanche avoi-bapui hanga asat ani tankam te duddu dhaddttat. Him zannttelim te khorchitat. Mho nntt oc h ta nkam mha rgay ec he m ki te m poddlam? Zanchi zodd unni te kattkosor ( thrift) korun jiyetat ani tankam soglich mhargai dista. Punn zanchim bollsam bhorleant tankam mhargai kosli, koplachi? Gõyant mhargai nam. Kiteak Gõycho sorkar kitem nam kitem aplea motdarank dita ani Gõykar sukhan jiyetat.Venchnnuk aili kai motam martat. Mhonnttoch ami mhargai jika mhunnttat ticho hulop toso sogleankuch lagta oxem amkam Gõ ya nt di xt ti po ddona m. J i mha rgai amchea zanntteleamni onnbhovlia ti atanchie pillgiek polleunk mellchi nam. Tachem karonn mhollear amchea mekllea Gõyant lokxai asa ani ticho faido gheun lok zaitea margamni apli zodd vaddoita. Zoddiche kitlech roste aiz amche mukhar amkam distat. Tech pasot adli goribkai ani mhargai hancho onnbhov aiz amkam konnakuch naka!

Gõyant khorench mhargai nam? Amchea Gõykaram pasot hanvem voir kitem boroilam tem soglem bhagyachem (noxibachem) mhunnonk zai. Oslich khuxalkayechi jinn amkam sasnnachi mellom oxem ami Deva lagim magnnem ko rum-ia ! Punn hi osli jinn amchea Gõ ychea sogleach lokanchea vantteak asa ani fuddarak ti toxich urtoli kai kitem hacho-i vichear korunk zai. Gõyant khorench mhargai nam, kai konnuch gorib naslolean tanchea bollsant duddu khullkhulltta dekhun tankam ho mhargayecho hulop lagonam kai hacho vichear korpacho vogot aila. Ami Gõy ani amchea desantlea her rajyantlea lokanchi tulla kortat ten’nam bhailea lokanchi goribi ani tankam mhargayecho lagta to hulop hatunt forok asa.Bharotantlea soglea rajyantli loksonkhya hispa bhair asa.Tankam disvoddeachem legit kam’ mellonam. Tea rajyantle sorkar tea lokank koslem tori kam’ mellchem hie nodren yeuzonno raboita. Punn tankam tea vaura pasot zo disvoddo melltta tachea manan tankam pott bhorpak jem khann zai asta tanchem mol khub chodd asta. Hie nodren zor ami Gõychea lokancho vichear kelo zalear desantlea her rajyantlea ani Gõychea lokanchea rahnnimanacho (cost of living) vichear korcho poddttolo. Amkam Gõykarank dor disa xitkoddi ani nustem toxench torkari ani mas zai asta. Gõyant bhaile lok je Gõyant disvoddeachem kam’ kortat tankam torkari ani bhakri puro asta. Tanchie zoddicher te aplem bhagoitat. Punn amcho Gõykar ‘titlem memem, titlo koko’ korunk xokonam. Hea don sonskrutayanchea rahnnimanantlo ho forok monant gheun amcho lok khoreaninch mhargayechea chopkeant sampoddla kai tankam hanvem 9  GULAB 

voir sanglam toxem bollsantlea duddvank lagun ho mharga ye cho hulo p la go na m ka i, hac he r vichear korop gorjechem oxem mhaka dista.

Gõykar Rinn kaddun festam kortolo Amchea desachi orthvevostha zor ami niyallit zalear purai des aiz hie ibaddlolie orthvevosthek lagun mhargayechea ujeant hulpota ani tanchem rudon konnacheach kanar poddonam. Lokxayent mhargaye sarkea lokancher orixtt haddpi gozalink virodh korpi virodhi pokx zai aslo to amchea desant na m. Ai z zo s orka r amchea des ant as a te a sorkarant bhoumot asa. Dekhun t o poddpachi bhirant tea sorkarachea mukheliank nam. Tech pasot ho sorkar girestank chodd girest korta ani taka lagun gorib chodd gorib zata. Aiz desant Modi ani Adani hanchea nanvan bobo ani huyeli martat punn tio konnacheach kanar poddonant.Kiteak virodhi pokx titlo xoktivont nam dekhun sorkar konnak bhik ghalinam. Ami hoch vixoi Gõychie babtint bhasabhaxek zor ghetlo zalear amkam tachi chodd bori kolpona yetli. Amchea Gõyant virodhi pokx nam. To ascho nhoi dekhun BJP sorkaran vi rodhi pokxantlea amdarank vikte gheun tancho avaz bond kela. Tech pasot eka kallar Gõychi Vidhansobha tis-tis dis choltali ti halinchea kallar fokot chear dis cholta. Taka lagun thodde bhou je konn sorkarak virodh ko run mharga i, bhroxtt ac ha r ani he r va it t gozalincher uzvadd ghalun sorkarak zap vicharpak yotn kortat tancho avaz bond urta. Tech pasot amkamGõyant mhargai ani bhroxttachar nam koso dista. Ti nam oxi dispachem karonn mhollear tiche a dd konn av az kaddi na nt a ni Gõy ka r to ndd dhampun ti sonstat tachem karonn Gõykar thondd kaleticho ( temperament ). To moneanim soglem sonsun ghetlo ani asa tatunt bhagoitolo. Rinn kaddun festam kortolo.

Ontoskorn Naslolo Sorkar Sonvsarantlea her desamni pettrolachem mol sodanch niyontronnant asta.Kosleai karonnank lagun zor tem vaddlem zalear tem karonn pois zalem kai tem mol asa toxem sokoil yeta. Punn amchea desant pettrol vaddtta, ddizol vaddtta, randpacho ges vaddtta. Kiteak vaddtta zalear ontoraxttriy bazarant crude telachem mol vaddtta. Punn te m ke n’ na m va ddle m te m sa ngta t ani denvlam tem konn sangonam. Haka lagun ddizol, pet trol, ge s bi v addlem kai porthun s okoi l denvonam. Kiteak devonam hem sorkarak konn vicharinam. Kiteak vicharinam tor vicharpi virodhi pokx nam.Zo konn vicharta tache fattlean sorkar lagta. Tacher naka zal’lio kexi ghalta. Taka bhitor uddoita. Amche a Gõya nt tin to ra nche lok asa t. Ek (16vea panar cholta)

ABRIL 2023

Xins Kotha

Gõychea Ranamni Uzo ani Gõykaranchie jinnent Mhargayecho Uzo ! 

M

ars 2023 mhoineant Gõychea kaim nanvvostea ranank, zoxe porim ‘Mhadei Wildlife Sanctuary’, Sattari ani Mollem aslolea ‘Bhagwan Mahaveer Wildlife Santuary’, uzo pettlo ani to perot gelo mhonn disalleancher amkam vachunk ani fottvam udexim polleunk mell’llem. Tea ranamni xembhor vorsam vhoir aslolim kitlinch zhaddam lason gelim ani tanchea sangata zonavoram ani suknni m bi moron gelim mho nn kai m poryavoronnacher obheas korpi zannkar sangtat. Sumar panch dis tea vorixtt ranamni to uzo perot gelo ani to palounk ujea khateachea odhikariamni tabortob aplim paulam marlim. Tea ujeacher tabo

haddunk uprant ‘helic opte r’ -a cho-i adha r gheuncho poddlo. Te m ujeachem agtt em rana nt koxe m ubem zalem tem konnakuch khobor nam. To uzo apxinch pettlo vo to thoinsor konnem tori mud’dom ghatlo, te vixim pulis odhikarianchi karvai chalu asa. Gel’lea mho inea nt Gõy chea kai m vo ri xt t ranamni uzo pettlo, perovlo ani soimbik luksonn zalem. Punn halinchea vorsamni amchim Gõykar bhav-bhoinni anik eka ujeachea agtteant lastat. Ani t o uzo pa lo unk ki va m te a ujea cher t abo haddunk konnuch paulam marunk toyar nam. Aiz ami Gõykaram disan-dis mhargayechea ujeant lastanv. Dor eka Gõykaranchea jivitant to uzo pettlolo asa ani dor disa to vaddot veta. Tea mhargayechea ujea vixim koslich karvai zaloli dis onam a ni t ac he a dd konnuch a plo ta llo ubharunk toyar nam. Tea mhargay echea ujeant Gõykar kitlo kall pasun lastolo kai? Tacher niyontronn haddunk konnuch aplim paulam marcho nam kai? ‘Mhaka ki te ak poddlam?’o sli vrut ’t i ghe un a ni t oxem monantlea-monantuch chintun dor ek Gõykar aple hat-paim pangrun gop-chup gharantuch bostolo kai?... 10  GULAB

Pio Esteves

Oslie poristhitint fuddarak koxem jiyevpachem?” -MARIA GRACIAS, nivrut’t zal’lem SBI benkichem empregad Mharga ye chea uje a vi xi m aplem lokx oddun, nigtich nivrut’t zal’li ani ‘State Bank of India’ (SBI) hanga kitlinch vorsam vaur korun ailoli Maria Gracias mhunntta: “Dor disa gorjechia vostunchi dor vaddtta tednam, mhojea oslea ‘middle class’ ostoriancher far yeta. Benkint bospagari zaun atam hanv ghora asam khorim, punn torkari, follam, ges a ni her v ostunchi dor vaddlolean, mhaka c ho dd lukso nn zalam. Mhaka me lltt a ti tlei m ‘pension’ fokt mhojea udorposonnak khorchunchem poddtta. Oslie poristhitint fuddarak koxem jiyevpachem?”

“Kamacho pogar mat vaddlolo disonam” -WILLIAM OSCAR RODRIGUES, ek bapui ani ghorabeacho zoddkar “Aplea kut tumbac ho a rt hi k ukhol korunk ek bapui bharim vaurta. Dis ani rat tollmollon, to poixe ektthaim korta, punn zoddloli soglli zodd kuttumbachea vangddiank pavonam”, oxem Santo Estevam-cho W illiam Oscar Rodrigues sangta. “Covid-19 hie mhamariek lagun zaitea zonnachio sirv iso ge lio ani zaite lhan-lhan dhonde bond po ddle . Sa de a mo n’ xa chea hat ant duddu gollpache komi zale. Ani atam ‘petrol’, ‘gas cylinder’ ani her gorjechia vostunchi dor vaddlolean, saman’ya mon’xak sadem jivit jiyeunk bhou kotthinn zal’lem asa. Kamgar kitlo-i koxtti vaur korum, tacho pogar mat vaddlolo disonam.”

“Mhargaye vixim lokak kainch poddlolem nam  ABRIL 2023

vô lokacho tallo bond kela?” -RAVELA DA CRUZ, khasgi komponint nokri korpi ostori Nokri korpi Aldona-chi bhoinn, Ravela da Cruz mharga ye chea uje ant la st anam o xi udgarta : “Dispott’ttim vapuddttolia vostunchem mol vaddtta tem ami dor disa potrancher vachtanv. Khasgi kivam serkari nokri kortoleank to ek vhodd dhoko. Itlo sogott khorch ani amchea kuttumbak kitem gorjechem tem haddun diunk êk vhodd avhan zata. Gorje chio v os tu mha ro g za yi t ve ta t, punn v aura ddia nc ho pogar mat v addo na m. Tos li e proisthi tint saman,ya monis koso jiye tolo? To aplea kuttumbachem udorposonn koso kortolo? Se rkari ani dus rea o dhi ka ria mni hacher lo kx ghalchi goroz asa. Gorjechio vostu zoxe porim ‘gas’, ‘petrol’, okhdam mon’xak sompeponnim ani porvo ddtt olie doren mello nk zai . Adim kalla r vo st unchem mo l 5 rupia v addle m zalea r, lok rostear yetalo. Punn atam vostunchem mol 50 rupia vaddtta, torui astanam konnakuch poddlolem nam vô lokacho tallo bond kel’lo asa, oxem dista. Ami svotontr ani mukht asanv kai?” tem vicharta.

“Chorio korun, eka-mekak jivexim marun khavpacho vell udela” -SYBIL ANN D’SOUZA, ek ghor cholovpi ghorkarn Ghor s ambhallpi Va ddem, Soccoro vattharantli ek ghorkarn’ Sybil Ann D’Souza mha rgay e vixim apli khont porgott’ttaita: “Ghorant ek zoddkar asop ani don-tin bhurgim mhollear mathear hat dovorpacho vell aila. Gõyant ravun sirvis korop ani ghorabo cholovp ekdom’ kotthinn zalam. Nokri asloleanche itle bhognnar zalear disvoddeachem kam’ kortolea kam’daranchem kitem? Haddli pôdd, khal’li pôdd, osli poristhiti tanchi. Ghorant zaite koxtt-tras kaddche poddttat. Tie mhargayek lagun fuddlie pillgiek kitem ravta tem Devakuch khobor. Go rjec he a vo st unk mha rgay ec ho uzo pet tla. Despez bhagounk zainam, koxe dis sarpache? Mhargai vaddot asa zalear bekar asloleanchem kitem? Chorio korun, eka-mekak jivexim marun khavpacho vell udela. Girest asa to girest zayit veta ani gorib odik go ri b za ta . Se rkaran hac he r nodor marunk magtam.”

“Narlkarui roddtta ani telkarui roddtta

mhunnttat tosli got hi” –ANA MARIA GONSALVES, koxtti vaur korpi xetkarn Purvozanchea xetant denvon, koxtti vaur korun aplem pott bhorpi Agxechi Ana Maria Gon-salves aple m dukh ugt em korta : “Vai ngim, ko nnga m rovunk ani uprant vikri korunk zaito vaur asa. Biyo, s arem mha ro g za la m. Mhonnt to ch dobra da n khorch zata. Tednam roilolem sovai vikun amkam faido koslo? Amchea koxtti vaurak il’lo tori foll amka m po ro t me llonk za i nhoi ? Tê ch kha ti r bazarant vaingim ani her torkari mharog zalia. Sovai doren vikun amkam kainch uronam. Ani amka m fai do nam za le ar, a mi xi tt -koddi ko xi jevtolenv?” Narlkarui roddtta ani telkarui roddtta mhunnttat tosli got hi.

‘Cheorisanchi dor vaddounchich poddli” –FREDDY GOMES, Agxe ganvcho Cheoriskar Te ac h ga nv cho cheo ri sa m toyar korun vikpi Freddy Gomes oxem sangta: “Tin vorsam fattim cheorisam 300 rupiank xembhor mellttalim. Punn atam mhargayek lagun tiech doren amchean tim vikunk zainant. Sodheachi dor 400 rupia zalia. Cheorisam korunk dukrachem mas, mosalo ani her go rjec hi o vo st u mharog zalea t. Mho nntt oc h cheorisanchi dor-ui vaddounk poddli.” Cheo ri sa m ko rpac he a dhonde ant Go me s ki tlinch vors am miso ll a sa. Tac hea bapain to dhondo suru kel’lo ani atam to hi purvozanchi porompora fuddem vhorta. “Cheorisam mharog zaleant, punn amcho purvozancho dhondo bond poddonk nam. Amchim cheorisam nhoich Gõychea konnxamni, punn akhkhea desant ani pordesant porian vetat ani ami tim bes-borie toren ‘packing’ korun ditanv,” to sangta.

“Fuddara khatir gantthik marunk kiteim mellttolem mhunnpachi axa nam” – STEFY GRACIAS, êk xikxok Santa Cruz High School-ant xikovpi Stefy Gracias aplem mot v eo kt korta na m mhunnt ta , “Mhoineachea mhoinea iskolant pogara rupan zoddtta titlem-i veg-vegllea despezakuch veta. Mhargai disandis vaddtta ti pollelear, f udda ra k ga nt thik marunk ki te im mellt to le m mhunnpachi axa anik korunk zainam. Khuinsorui t um v oc h, s ogllea kuch mha rgay ec ho uzo .

11  GULAB  ABRIL 2023

Mhonnttoch amchea oslea xikxit mon’xamni itlem so ns unk poddtt a zalea r, sa ma n’y a ani bekar asloleanchem kitem? Tea ujeant purnnponnim ami lasun morpachem! oxem mhunnlear fott zaunchi nam.”

“Mhargayaek tondd diunk xikpiamni ‘part-time’ nokri sodchi poddli” – ALINA CUNHA, kolejichem ek xikpi Fr Agnel College of Arts and Commerce, Pilar, hanga xikpi ek vidyarthi, Alina Cunha apleakui mhargayecho chimtto aila mhonn sid’dh korta. “Kolejint xiktanam ‘stationery’ zai poddtta. Te xivai, ‘gra duat e’ xikpi ank eksa rkem ‘ unif orm’ nam. Mhonnttoch, subej ‘casuals’ vikte gheunche poddle ani tantunt bhorpur khorch zata. Avoi-bapaichem vojem unnem korunk, a mchea oslea xikpiamni ‘part-time’ nokri sodchi poddli.”

“Mharog zanv sovai, gorjechio vostu zaich poddttat” –ESPY TIXEIRA, ek posorkarn Te mpa po rmonne m ma thea r kurponne m mhunnttat te bhoxen, mhargayek lagun posorkaramni ap-aplea dhondeant nett dhorcho poddlo. “Tore-torechio vostu sovai bhitor vikunk gelear, amcho posro bond korun ami gharantuch boschem poddttolem,” sangta Espy Teixeira. “Mhargai va ddlia mhonn go rje chi o vos tu viktio gheunk konnuch fattim ravchonam karonn tio vostu zaich po ddt tat . Toma tta m, bot tat te, ka nde gheinam zalear jevnnak kitem khatolim? Mhonnttoch vostu sovai zanv mharog, gheunchem asa tem zonn ektto gheta ani aplie votten veta.” Mhargayechea ujeant sogllinch lastat, hatunt dubhavuch nam. Lhan toxinch vhodd, odik korun saman’ monis. Aplo vaur promanikponnan korun, aplo dispott’tto giras zoddunk soglleanchi itsa asa. Punn vastovant toxem ghoddonam. Mhonnttoch mha rgay ec he a ujea nt a mi o xi nc h la sun vochpachem? Tea ujeantlean amkam meklleponn melltolem kai? Vell ani kalluch sangtolo. (13vea panar thaun ailam)

Girest monis girest zait geleat. Konn lutt’tta tie luttint asat. Tancher konn arop ghalinam. Adle fondd ustitat, tatuntlim moddim kaddun, tancher choukoxi kortat ani lokanchem mon ghuspaitat. Aiz mharga ye cher konn za p ka ddinam. Os to ri o silinddor golleak ghalun bhonvtalio tio atam rongit saddio ghalun Eropak bhonvtat. Aiz lokancher serkaran GST kor thapla ani tech pasot hi mhargai chodd vaddlia. Serkar eka hatan lollipop tonddaxim haddtta ani dusrie votten tujeach bolsantli choklett kaddun vhorta. Hem oxench cholonk ditole? 12

 GULAB  ABRIL 2023

Xins Kotha

Mhargayecho Ujeant Porza Korpota 

William Fernandes

G

ormiecho mhoino suru zata thoinch asa, punn gormi itli vaddlia ti sadharon mon’xachean sonsunk zainam. Oxich got Bharotantlea dor eka nagrikachi zalia. Haddli pôdd ani khal’li pôdd. Bolsant tor kainch uronam. Ache din kednam yetole hem polloit tonddant bott ghalun Pedru polleta. Pe dru ba bddo bekar. Thoddo v aur ko run disvoddeachem kitem melltta tacher aplem pott bhortalo. Khannavollint sadi bhaji ani panv khaunk pon’nas rupia poddttat. Te tache lagim nam. Ek bozo panch rupiamni. Tor kitem khavpachem? Khuim pav li a mharga i? Modhe om v orga che ghorabe aiz goribanchie vollerient pavleat. Tor gorib lokanchi kitem halot ti polleyat. Sorkar hacher niyontronn haddunk sodinam. Disan-dis anikui mharga i va ddot rav ta . Fuddle dis koxe kaddpache? 2014 tem 2023 hea kallant mhargayechi rekxa ( gra ph ) 6 .9 % tha un 1 5. 7% v a ddla o xe m Febrerachea mhoineant ‘Directorate of Economics & Statistics’ hannim dilolem ‘Retail Price Index’ dakhoita. Bazarant tor polleunk gelear vostunk hat ghalapcho nam. Protiek vostucho bhav dupett to tin pottimni vaddlolo dista. Sokol dileat te ankdde vachat:

2014 vorsa petrolachi dor 53 rupia asli kiteak serkaran VAT denvoilolo. Aiz petrolachi dor 97.84 rupia dor litre asa. Hantuntle sumar 35.14 rupia fokot korak (taxes) vetat. Petrolachi dor sonvsarant ‘crude oil’ asa te pormonnem cholta. Punn Ukraine zhuz zaunche adim sonvsari dor ekdom’ sokol asli. Tednam pasun Bharot serkaran petrolachi dor denvonk nam. Ek pauttim choddli ti toxich urli.

toxi mhargai vaddtta ani denvta. Yeradari ddizolak lagun vaddtta tech borabor soglea vostunchi dor vaddtta. Zorui tor serkaran petrol ani ddizolachie

vaddicher niyontronn haddlolem zalear itli mhargai zaunk pavchi nasli. Hiech toren gesichea silinddorak uzo laglolo dista. LPG ges ji 2014 vorsant Ru. 410/- asloli ti aiz Rs.1117/- zalia. Zoxem petrol choddtta tie toren gesichi kimot vaddot ravta. Aiz gorib lok itle mharog silinddor gheun randtolo koso? Jevnnachio vostu mharog tio mharog atam tio randun khaunk uzoch nam. Dusrie votten vokhdanchi kimot 2019 vorsa than 50 ttok’ke vaddlia. 860 torechim vokhdam vaddounk serkaran man’yatai dilia. Hê vorvim gorib lokank tank aschi nam vokhdam vikti gheunk. Hache bhair aiz udkachim ani bizlechim bilam dobradan zalim. Mobail fonanchi vadd tibradan zali. Adim ami Rs.222/- ditale thoim aiz ami Rs.666/farir kortanv. Tor hem chol’lam tem kitem? Koxem zogpachem nagrikamni zanchea ghorant ekloch zoddpi asa. Dusrie votten bekari vaddlia. Covid duyensachea ni mi ta m ka m’ bond za lo le m te m po ro t chalu zaunkuch nam. Adim dogaimni pasun zoddlolem pavonaslem. Ani hie mhargayechea ujeant koxe ghorabe zogtole? Hie mhargayek lagun somajikorthik to nt te ube za unk s uru zat ole. Je dnam lokanchea hatamni duddu gollonam tednam sogllio vaitt vostu asat tio ghoddonk suru zatat. ‘Achche din ane vale hai, vo nahin ayenge?’ Vaitt disanchem tufan chodd pois nam. Nagrikamni ha che r a dim-fudde nch c hintunk c hodd goro z.

Petrol ani ddizolachi dor zoxi vaddtta ani denvta 13  GULAB  ABRIL 2023

(12vea panar cholta)

14

 GULAB  ABRIL 2023

Zonela Koddchie Bosker Thaun-4

Dongurl’li 

P

Alroy Gomes

ausalle aile ani gele, kall bodol’le, ogeponn tika sotaita. Soimba koddem bhurge-ballok atam zanntte zale, bhurgepo nnant saun mhojem natem punn hea zanntteponnant zannvai liploli asam. Jednam zhaddam-fulancho vas, asa. Kednaim zanntteam-xim bioson hi ek-ek svas, mon’xamni kel’lo xrixtticho za nnva i us punk pro yo tn kor jinn dusvas ani dekhunuch ho soimbacho zogpachem vokhod gavtolem. Soimba sangatan ‘udas’ tuka parkhunk kolltta tednam soimbachi moni amchi lok-jinn ani lok-sonskrutai zanntteamni jivi bhaxa somzota. dovorlia. Paim-vatto maddoit sonvsar sodun ghorHi ec h do ngurl’ li ec he r ha nv jiy elam, ti chie sonvsar kelo. Punn zoxe xenkdde soron vetat vengent nhidlam, t ichea kha nkeant khe ll’llam, toxem amchea purvil’lea daizachi protima bodlonk mhojem purai bhurgeponn khoxen sarlam, mezpak laglia. Amchea purvozamni sodlolio vatto paula- zainam titlio yadi hanga asat. Dongurl’lie koddlean paulamni dhul-matient lipliat. za it em s ukh-dhados po nn gav la m, t ic h mhoji Dongraveli choddtti kaddttanam amchi ‘Bus’ dongurl’li aiz mhaka ani tuka ravta. Porthun apleak bond poddli. ‘Bus’ porot chalu zavpak vell lagtolo vengounk as dhorun asa. ‘Bus’-intlo denvlo ani ddra iv oran pro va xi ank ko llit kelem. Bhai r dongrachea dusrea udd’ddear cholunk survat keli. rok’roktem vot axil’lem, so glli m provas i ‘Bus’ Adim fokt paim-vattecho rosto aslo. Atam dongor porthun chalu zaunchie axen bhitoruch boison fo ddun o ne k ro st e ke le at . Cholta m-cholta m ra vlim. ‘W indo w Se at ’-antlea n mhoji no do r suriachem vot odik koddok zalem ani ang taponk dongurl’liecher poddli ani bhurgeponnachio yadi laglem. Suriachoi rag mhaka zannvolo. Dongurl’li monak sotaunk laglio. ma ddo yit ve tanam vatt o s odpant ghuspolo m. Mars-Abril mhoino lagtoch dongor chonvortalo Chodd-xio vatto zhaddam-zhompamni bond zal’lio. ani amchi tornni jinn khoxen fultali ani paulam Jednam monis eksuro poddtta, tednam jivak vitteta amkam dongrar oddun vhortalim. Dongrar ek-ek aplo bhes, kens ani khadd lamb rund dhorun jiyeta kaz khuim gans gheun asa, kitli pasun folltta hachi oslich sthiti mon’xanchem yevop unnem zal’lean za nnvi k amka m a xi l’ li . Ka nn’nnam, chun’nam zhaddam-zhompanchi zal’li. Kaz fulun-follun sobit khuinchea zhompamni chodd gavtat ek-ek vatto distali, punn kazu khavpak konnuch nam. Kazu biyo ami sodun kaddlo lio . Xa mai v angdda zollv ak raximni kazu ponda panam-paleamni lipun aslio votanam, dongrar vokhdi zhaddam koxim parkhop punn biy o punzavpak tim bhurgim dis onaslim. hem xamain xikoil’lem dotorponn uprant mhaka Do ngurl’li er konnacho ch a vaz nam, za g na m, khub fa ide ak po ddlem. Mhozo bapui gorva nk apleponn disonam. Dongurl’lien aplem kalliz ghott dongrar chorvak vhortalo, tachea fattlean hanvui kelam v o mo n’ xa mni do ngurl’ li ek f okt ni bo r umedin purai dongurl’li ma ddo it alo m. Do npar khoddop koxem somzolam hoch vichear sotavpak zatoch kazu mullant saulli pangrun pez jevtale. laglo. Amchea dongrar ek vhodd udkachi ttanki asa, tie Monis jinn veg-vegllea koxttam-addkhollimni tt anki er c ho ddon a mi bhurgeponna r me klle a sampoddtta. Jinnent veg-vegllie toreche dongor mollbar patang soddttale. Sutt’ttie disamni dongrar ami ube keleat. Konn jevtanam xitacho dongor ‘picnic’ kortalim. Khoddpar zor-zoroun zorkottem korta . Bhurgi m khellt ta na m ma ti ec ho dongo r ma rta lim, kazu bi yo punzaunk bho nvt ali m a ni ubartat. Chodd-xim ami kochreache dongor ube uprant kazu biyo vikun ruchin ‘ice-cream’ khatalim. korun soimbak nettoitat. Kitlim zonnam chintnancho Xalla sutt’ttoch dusri xalla amchem kazuchem dongor gheun jiyetat. Osle naka zal’le dongor ami zhadd. Kazu zhaddar boison soimba sangatan, foddunk zai. Dukhdi nnem koxtti dongor jinnek xitoll vareant obheas korunk vegllich khuxalkai bhett’ttat tednam paulam thambchim soddun osle gavtali. dongor maddoun cholot ravunk zai. Koxtti dongor ‘W indow Seat’-antlean aiz dongurl’liecher lokx choddttanam jinn thokta, kuvet komi zata, monis bhonvddaitanam soimb amcher ragar asa koxem nirxeta ani paulam thamboita. Jitlo tum cholot dislem. Dongurl’liechem nazukponn, hanxeponn ravtolo titlo tum vegim dongra tengxier pavtolo. Voir bav la m, ê k ve glli ec h to re chem e ks urpo nn, dongrar thaun sokol nodor firoilear monak xanti 15  GULAB  ABRIL 2023

melltta, nazuk sobit dekhave dolleant zhollkotat ani thoinch ghor bandun ravonk dista. Jinneche choddav choddonkuch zai. Jitlo tum voir choddonk proyotn korta naka zal’lim addmellim tuka khala denvonk forsar kortolim. Dukh-sukh, uzvadd-kallokh, sukti-bhorti, choddop-denvop hem jivitant chaluch astolem. Punn pa ulam mukhar martanam jinne koddem kosle dongor ami ube keleat, ani khuinchie dongurl’lier ami choddonk zai hacho nirnnoi amcher tharlolo asa. Aiz monis chodd chint’ta ani man’sik poristhiti bighddaita. He naka zal’le chint’nache dongor ube keleat tantunt gayall dukhdinnio bhavna asat. Osle dongor foddunk zai ani boreponnak pavoitolie dongurl’lier thambonastanam amchim paulam marunk zai. Dongurl’liechi yad kaddit, tichi sobai, kholai, lambai, rundai, pornnio-novio yadi mhojea monant golloit dongurl’lechea gopant mhojea paulanchi nixanni dosoit dongor humpun denvtanam nam kolltta mhojem ghor ani ghora fattsun axil’li ti kaz pois thaun nodrek bhettli. Kaim khinnant mhojea ghorakoddem pavlom. Il’lo vell kazucher boison saulli pangrun thondd varo gill’llo. Pikil’lea rosroxit kazu follak gans marlo. Kazucho ros chinvtanam nodor voir dongurl’liecher poddli ani porthun sogllio adlio-pornnio yadi monant chinvun gillunk proyotn kortanam mhozo mogacho sunno bhonkunk laglo. Mhozo vas taka ailo, mhojem yennem tannem pa rkhi le m. Nimnni no do r do ngurl’ li ec he r bhonvddaili ani ghorchi vatt dhorli. (9vea panar thaun ailam)

tempar konnank porvoddnam. Tori legit Gõykar rinn kaddun festam kortat zalear chodd-xe lok amdaranchea darant boison Fulu khustar fozne martat. Tech pasot mhargai samki naka meren pavlia, tori amkam Gõykarank ti mhargai disonam! (17vea panar thaun ailam)

mhunntta, “Tum jem kam’ korta taka ‘salute’ korunk laglo tor tuka konnench ‘salute’ korpachi goroz nam ani zor tor tunvem tujem kam’ ‘pollute’ kelem t or t uka so glle ankuch ‘ sa lute ’ ko rc he m poddtta”. Konknni bhaxent kitem boroilam tem zor vachpak vo tuka kollpak kustar zata zalear tachie nodrent tum ek vhoddlo borovpi vo aplo nhoi oxem zata. Xud’dh dudant udok ghatlear kainch kollonam punn chodd zonn udokuch votounk laglear sarkem kollt ta , ka ro nn dud v ot ov pi mozke ch a st at . Vhoddlea vo barik kolakarank dokhol ghevpi, aplea ka ma chi pa vt i bhet to vpi za ic h ka ro nn monis nanva chea zonav orac he a ka llza -monantlea n vhanvpi utram mhollearuch ti likhnni asta, tachi vollokh asta. Spordhechea jogant puroskarank asa to ut’tom’ manacho zago. To zago hizddeancho hindd korcho nhoi mhonn ami promannik ravomia.

Somestank aunddetam Khuxalbhorit Paskanchi Porob

dhondo vô vevsai korun aplo sonvsar korpi, dusro sorkari nokri korun aplo sonvsar korpi zalear tisro khasgi vattharant nokri korpi vo disvoddeacher aplem pott bhorpi. Fattim Corona ailo ani don vorsam lokanchi jinn arteachi porti keli. Sukhant asle te sorkari chakor. Tankam gharant boison, kam’ korinastonam dor mhoineachie poilier pagar tanchea khateant vetalo. Tankam TA mhollear yeradari bhot’to mellttalo. Gharant boison kam’ korunui tannim to naka mhunnlo nam. Sorkaran t o fa ri k ke lo a ni a mdaramni legit t o ghet lo . Mhonnttoch hea lokank Corona ba dlo nam vô tankam mhargai badonam. Ani rajyant mhargai asa kai nam hem hech sorkari sevok tharaitat. Zankam mhargayecho chimtto badonk nam te mhargayecher kitem bott dovortole? Tech pasot sorkarchem sombondhit khatem nustea bazarant, torkari bazarant vochon tumi hem mol kiteachea adharacher giraikank sangtat tem vi charinam. Ko nnuc h gi ra ik a va z ka ddinam. Bizliechem bil vaddoitat, udkachem vaddoitat, ha linch ra ndpacho ges va ddoilo a ni to 12 00 rupiancher pavla. Modi sorkar mhunntta lakddam vaprun randinakat. Ges vaprat. Punn to aichea 16  GULAB  ABRIL 2023

CRISTO FERNANDES

Sahit’ya

Vikto ghetlolea puroskarak ghann marta 

Z

Armando L Fernandes

oxem soglleank dista sorgar vochunk punn ma nka ri xinntt at aplea kaxa nva kuxik so bit ai moronk naka toxem sogllea kolakarank dista yeunchi, nhidtam te khatti kuxik sobitai yeunchi apleak puroskar mellcho. Thodde kolakar aplea mhonn puroskar bhettoila mhonn, mhollear taka kar’ya vorvim mukhar astat, puroskar fattim yetat, ho man boroch adim zai aslo. Konknni puroskar punn thoddeanchea mukhar puroskar astat ani te ditat tatunt Newton hacho ek nem’ asa jitlea forsan fattim astat. Puroskar mhollear dusreamni keloli tuka dukholltat titleach forsan tum anik mukhar t us t-thoknnai , nhoi a pli apnnench. veta hea nemant puroskar bostat kai? Puroskarant somazan kel’li apurbai asta, mhollear tea puroskarachi mokh purai zata teag, koxtt, muyam vorim sôd-vaur asta, kai? Kai tachi mokh vati sarki thoinchea o nt os ko rnac hi man’y at ai , gunnancho thoinch zollon kabar zavpachi asta? pormoll asta. Vikto ghetlolea puroskarak Kaideachea pustokant melltta xembhor gha nn marta , si mi te ri nt purlo le a guneavkari suttlear zata punn guneanv mo ddea vo n chodd gha nn marta t aka. nasloleak sojea bhogunk mellonk zainam. Prekxok bos tat tac hea von ma chi vo ir Konknni mollar ho nem’ koso asa kai? ubartat karonn sogllea prekxokank ekach Kho ddpa r po ddlo li m bi ya nc h ma chie r va ngdda do rxon zauchem hea het un. chodd astat ani supik bhuim-iecher aslolim Khuinchei mollar borem, dolle dipkhavpi, biyam sukon vochonant mum? Dor eka ogllem prodorxon, kalakruti asta tachexim vaddear ek famad chor, bailam poder, ek puroskar apxinch cholon yetat. kolakar, ek devbhokti monis astach asta. Pirayen lhan aslolean dolle dipkhavpi kamgiri Hangasor hea kolakarak prostahon mellunk zai kortoch kednaim tacher puroskarancho xinvor zata nam tor thoinche chor, bebde, svarthi taka chepun te dnam t ea xinvran t o chidd’ ddon moronkui dovrun somazachi vevostha vibaddun uddoitat. favonam. Tengxier vochunk paundde astat, thodde Oxem mhunnttat BJP hea rajkiy pokxachi bandavoll tengxier astanam devadhin zatat, tednam te amche oxi asa ki ‘booth level’ somiti mozbut astat ani modem jivech urtat zoxe puroskar almarint astat hakach lagun tancho hunvar soglleankuch gheun toxe. Puroskar bhettovpiak tea-tea vixoyachi khol- mukhar veta. Amchio somiti zhadda tengxieruch khol zannvai, lamb nodor, ‘side effects ‘ khobor kai? aspak zai. Jem kovik disonam tem ravik dista oxem Halinch mhozo ek ixtt mhaka sangtalo apunn mhunnttat toxem puroskar bhettovpiak tisro dollo gharant disa-dispott’ttim ters korta tednam tacho asonkuch zai , sogllea bazumni dongor kirlotat dha vorsancho cheddo ek dis mhunnonk laglo, aiz hacho arakhoddo asonk zai. Mother Teresa-chem apunn tersache khonn mhunnttam mhonn. Taka kalliz, Mahatma Gandhiji-chi poisul’li nodor, Abdul hanvem ters somptoch ek puroskar bhettoilo. Atam Kalam-achi lhanvikai, Amitabh Bachchan-achea cheddo ters sodanch apunnuch korta mhunntta. a va za nt li v iv idht ai , La ta Mange shka r-ac he a Iskolant purai vorsant ekui dis goirhajir ravonk nam talleantli goddsann, Zakir Hussain-achea talantlo mhonn eka vidyarthiak puros kar bhettoi lo, to at mo , so ta chea v ixva nt lo jadu mholle aruc h mhunntt alo khoi m ne ma n is ko la k ye unk Puroskar. addkhollincher koxem zoit zoddchem hem chintunk Ran viktem ghetlem mhonn tujean vagak vikto t aka so ndi me ll’lli mho nn. Fa ma d Ko nknni gheunk zainam. Jednam ek kolakar aplea kolakari le khokha nk puros ka r me ll’lle uprant ta nc hi o gunna vorvim nodrek yeta punn tachea hott’tti prot ikriy a ami a ikoli at a sto li o, “Apunn bo ro it so bhav ak lagun taka kuxik uddoita t, xempddi ravlom... puroskar aple fattlean yeit ravle.” Ambo halov pi s unne m po rv oddlem, ve ga n dhanvpi sarko piklo mhonnttoch ruchik lagta mhollearuch ghodde nakat . Ga nv ant fe st a di sa v o he r soglleak ek vell asta, sompurnn zavpacho vell to. karyavollim somoyar konnui puroskar bhettoitat to Pake kallkhant piklolea perank zhompoi martat ghevpiak ‘Oskar puroskar’ zata karonn soglleam punn tednam tornni-i peram zhoddttat oxem svarthi hujir, soglleank visvasant gheun, sohobhageli- monac he mhunntt at . So rges t Abdul Ka la mji (16vea panar cholta) ponnan dilolo puroskar to zata. Thodde puroskar 17  GULAB  ABRIL 2023

18

 GULAB  ABRIL 2023

Konknni Yuva Sahit’ya Sommelon

“Ami Sogllech Sonvedon’xil Zaum-ia” 

Marcos Gonsalves

Hie ghoddiek Konknnik goroz asa ti tumchea dhaddosachi. Konknni nam zalear kainch nam hachi zanniv dovrun dakhoil’lem dhaddos. Tumcheant axil’lem kalliz hem kallizuch nhoi tor Konknni kalliz hem motint gheun dakhoil’lem dhaddos. Dolleam mukhavelea prosnancher sonvedon’xil monan torsad koxi pen cholovpachem dhaddos. Ti tank tumche modem asa…!! Sukrar 17 ani Sonvar 18 Marsak 22vem Yuva Konknni Sahit’ya Sommelon Asagão (Mhapxeam) Geanprosarok Mhavidyaloyant zalem. Te nimtan Sommelon Odheokx Marcos Gonsalves hanchem hem bhaxonn.

M

a ne st ank, i xt ta nk a ni o purbay ec he a so nve don’xi l y uva v orgak mho zo may emogacho nomoskar. Hoi, hea mattvant hajir axil’lo ho yuva vorg sonvedon’xil oxench hanv man’tam. Hacho orth yuva nho i to v org, s onve do n’ xi l nhoi o xe m somzuchem nhi. Hanga yuva vorga cho ul’lekh ko rpac he m khas karonn as a. Karonn he m sommelon yuvanchem. Punn oxem aslem mhonn je jyextth ani prosthapit Konknni sahityik, toxench hanga ji Konknni veokti hajir asa ti mhotvachi nhi oxem mat ui nam. Ma thea r axirva da cho ha t aso nkuch zai. Tornnattea nchea ! Naslear dixa bo dlonk xo kt a. To rnna tt ea nc hi! Konknni chi-i. Zoxem ha linchea kallant zavpak lagla m. Sodd khobor. Ami hanga aileat te dixa tharavpak ani ji tharil’li asa ti nixchit korpak. Hacho orth osoi zata, kim ami tharail’lie dixe meren pavpak azun fattim urleat. Nam. Hoi-ui bi. Nam mhunnpakui zainam. Punn hoi mhunnlem zalear magir anik kosli dixa tharavpachi, ho-ui prosn asa. Konknni bhaxen sogllem kitem melloilam. Konknnik soglle mukutt favo zaleat. Ani soglle patthui. Kitem nam Konknni koddem, oxem mhunnpachi-i ami konnak sondi soddunk nam. Konn ani kitem nam oxeim konnuch bottui dakhovpak xokonam. Konknnikoddem. Ani bott dakhoilear Konknni monis vogi bostolo oxeim nam. Petton utt’ttholo.

machiecher ravon kitem uloitam tachem bhan asa mhaka. Punn oxim vidhanam kortanam mhojea kallzant sogllea Konknnichea vhoddilam khatir zo man-ador aspak zai to-ui asa. Zannim zannim Konknni khatir teag kelo tancho son’manui asa. Punn… …. Punn, hi e ghoddie k Konknni moni s jit lo osonvedon’xil zala, tem pollelem zalear aiz meren Konknnin jem zoi t melloilam tem udkant oxem mhunnchem poddttolem. Hoi, ami osonvedon’xil zaleant. Hanv fott uloitam zalear mhojea vidhanank virodh korche poilim dor eklean aplea kallzant hat ghalun polleunchem. Hoi. Kallzamni hat ghalun pollevpakhatiruch tor oxie torechea yuva sahit’ya so mmelonanchi go ro z la gt a. Toxem polle unk gelear, Konknni bhas mollbachi unchai zoddpak xoktoli zalear korpachi o gozali khub a sat. Ani tatuntlich ek gozal mhunnlear tornnatte. Fokot tornnattech nhoi, tor yuva sahityik. Mhaka zanniv asa, nov ie pillgiek, ani khas korun dor khepe shortcut sodpachi takid korpi tornnatteak, bhaxonnam aikop mhonnje mathear vojem gheun bazarant gel’le sarkem. Mhonnunuch hanv ui shortcut ma rtam. Kaim khinnam kha tir tumche sarkoch vagtam. Hie ghoddiek her soglle vixoi kuxik dovrun sahityachie azubazuk axil’lea kaim gozalincherui bhax’ya korpachi sond ghetam. Mhojea mota promann, sahitya khatir sonvedon’xiltai hich khori buniad. Zaum ti sahit’ya rochpa khatir zaum vo Konknniche m her khui nchei m kar ’ya hat ant ghev pa kha ti r. Punn khonti chi go za l mhonnje halinchea kallant ami hich sonvedon’xiltai vhogddavpak lagleat. Halinchea kallant oxem ghoddpak laglam kim, kiteim zaum, amkam kosloch forok poddonam. Mhadoi ghunvddaun uddoi nam zalear amchim ranam lasun uddoi. Ghannearem udok soddun nhoim-io produxit zaum, nam zalear xetam puroun khaum. Amkam forok poddonam. Amkam mhonnje Konknni sahityi kank forok poddo nam. Amkam

Fott. Sogllem fott. Hie ghoddiek hanv oxeim mhunni n, kai nc h me llounk nam a mi . Ko nknni mon’xamni. Melloileat te puroskar ani podam. Man ani son’man. Rokodd duddu. Jem melloilam tem it ihas ant zo ma zalam. Ko nknnic ho i ti ha s ghoddovpa khati r mola che m y ogdan dil’ lea nk mho zo a do ra n so la m’ . Punn kho nt bho gt a sangpak. Konknni Dil’li dhorun Google -a meren pavli. Votam votam apnna borabor vhannoi gheun geli. Punn akhrek ghoruch visorli. Ghorak rong choddoila novie pillgien. Atam ghorant Konknnik za go nam. He r so glleank as a. Hoi! Ha nv hie 19  GULAB  ABRIL 2023

matui tiddok yenam. Tiddok yetoli koxi? Porikxa laginch pavliat. Tuition asa. Poilim gonnitachem, ani magir Konknni vixoyachem. Polleyat, atam Konknni vixoyant bore mark ghevpakui tuition-achi go ro z po ddpa k la glia . Ma gi r Ko nknnint he m melloilam, tem melloilam mhunnttat tem kitem tor? Amkam sorop mhunnlear kitem tem pottoun divpak cobra mhonn, dhaviechea vorgant xikpi bhurgeak sangchem poddtta. Zannttelien matxe sup haddun di mhunnlem zalear to bhurgo koplak mirio ghalun chintpak bosta. Punn amkam khuim forok poddtta? Tornnatteak tor forokuch poddonam. Somarombhak pav pa k eka di vy anga k ( handi ca pped ) uxi r za ta mho nn sv ot ak raza somzupi osonvedon’xil rajkarnni tacho hajir opman korta. Ten’nam legit amchem kalliz kochch zainam. Atam tumi ghoddie mhunnttole, he soglle somajik vixoi. Tancho Konknni koddem vo Konknni sahitya ko ddem kit em s ombo ndh? Vo yuva s ahit ’y a s omme lo na kodde m ko slem nat em? Oxe zo r konnachea monant prosn uprastat asot, zalear ta nnem s omzuchem kim Konknni s ahit yi k mhonnlear jivem moddem. Ani jivem moddem axil’lo s ahit yi k as pa kuch xokonam. Ta ka s ahit yi k mhunnopui chukichem thartolem. Karonn somaz ani sahit’ya vegllem aspakuch xokonam. Ami tim v egllim korpa kui xo ko na nt . Punn durdo iv an, halinchea kallant hem veglleponn yevpak laglam. Mhonnunuch tor oxea yuva sahit’ya sommelonanchi goroz asa. Somaz ani tea somaza koddem sombondhit axil’li amchi sonskruti aichea yuva sahityikank somzaun sangpachi goroz upraslia. Sahit’ya koxem rochchem ani koxem fulounchem hachim tontram somzaun sangche poros somaz ani sonskruti hachem mhotv pottoun divpacho vell aila. Jea vellar tornnatteank somaz ani sonskruti hanche modlem natem somzotolem, ten’nanch tor sahityak bhorti yetoli. Mhonnunuch tor tornnatteanchea kallzamni Mhadoi sarkem sonvedon’xiltayechem xitoll udok vhanvot ravpak zai. Mhadoi jen’nam vhanvpachi bond zatoli ten’nam kitem zavpak xokta hacho bhoim, soglleant poilim hea mattvant axil’leanchea kallzamni nirmann zavpak zai. Jea vellar bhirant, husko ani chinta ektthaim yeun kallzant fugar zatolim, ten’nanch sahityachi nirmiti aplem angpang xirxirait mukhar yetoli. Hem sot konnuch nhoikarpak xokonam. Ani te khatir zai ti osvosthtai. Mafi magtam. Ghoddye hanv hanga sahityachio gozali sa ngpa chem s oddun ve glle nc h ki te m uloitam oxem tumkam dista asum-ie. Punn kitem ko rum? Kallzant so nso na m. Mho ji Sal nho im jen’nam produxonnachie bhokik poddtta ten’nam mhojea kallzak zall poddttat. Vikasachea nanvan xetam puroitat ani tie matiechea pondak ravpi tea 20  GULAB

lhan lhan jivanchi kot’tol zata ten’nam mhojea kallzak zall poddttat. Poxchimikoronnache kopdde ghalun mhozo somaz aplie sonskrutayechem ang lipovpant sukh man’ta ten’nam mhojea dolleantlim dukam foddf oddpak lagtat. Angar gavddianlem kapodd choddoun miroitole lok aplea ganvantlea gav ddia chea porak a zunui hi nnsa vpac he m soddinant ten’nam dantar dant poddttat. Ani hem sogllem ugtea dolleamni polletolo aicho tornnatto fokot tonddant bottam ghalun bosla. Osmitayechem ghor visron, mobail gheun hangout-a khatir location sodit bhonvtanam dista. Hem polleun tor ti ddokuc h marta . Chodd t iddo k marta t i, jem chukichem chol’lam tacher boddi marpa khatir aplea hatant pen ghenam ani sahityak vatt meklli korun dinam tem niyallttokuch. Fattlea kaim vorsamni uzvadda ail’lea Konknni sahityacher ek dhanvti nodor marli zalear hanv kitem sangpak sodtam tachi zap mellttoli. Aicho Ko nknni to rnna tt o ani yuva s ahit yi k ki tlo sonvedon’xil urla hem-ui somzotolem. Hoi, amkam s ogllea nt poi li m so nv edon’xil zaunc he nc h po ddtt olem. Durdoi va n, kall bo do lt a to xe m amchem kallizui morpak laglam. Ami mat jive asat. Jivim moddim zaun. Mel’lim legit nhoi. Magir hich tor amchi Konknni mon’xachi ani Konknni mhunnpi tornnatteanchi poristhiti asot, zalear magir amchea sahityak surjon’xiltai koxi yetoli? Ttikatmok vichear koxe yetole? Obheaspi mon koxem toyar zatolem? Ye vpac he nc h na m. Ek udha ro nn. Fa tt le a vorsamni uzvaddak ail’lea vo yevpi sahityacho tumchie sonvedoneche dolle ugte korun niyall ghe yat. Khas ko run to rnnatt ea lekhokanc hem sahit’ya. Poristhiti itli vaitt zalia kim Konknni nattok sortim khatir ami onnkarit nattkank chodd mhotv ditat. Dolleam mukhavelie poristhiticher novem Konknni nattok boroun tem sorti khatir haddchem oxem amkam disoch nam. Orthant, kaim addvad soddle zalear. Amche tornnatte itle meren pavleat kim, apli nizachi nirmiti soddun te her sahityachi nok’kol korpant chodd vell vhogddavpak lagleat. Kos lo ch o bhea s ko ro p amka m go rjec he m disonam. Ani sot kitem hem zannun ghevpachi tokalos tor nikhalus dixtti poddonam. Hem, kainch korinas ta na m bo ro p ko ro p mholle ar t anka m sompem dista. Vichear korpachi tankuch kuxik marun, dusreachem readymade sahit’ya gheun sahityik mhonn mirovop ami chodd posont korpak lagleat. Magir… magir, Konknnin sogllem kitem melloilam tem…??? Je m me lloi la m te m sa mbha llop a ni a ni kui fulovop hi amchi tornnatteanchi zobabdari nhi? Zobabdarich kiteak, kortov’ya tem amchem. Hea mat tv ant axil’lea e ka n-ek t ornnat te ac he m (22vea panar cholta)

 ABRIL 2023

Sankoll Nibond - 2

KONKNNIPONN: KONKNNI TEAM 

Jason Pinto, SDB

A

dlea ni bondant bhas a ni somaza modlea so mbondhac he r a mi niy all kelo. Konknni somaz lhan, dekhun amchem chintopui lhan zalam. Ami f okot a mc he ac h dhorma chea , za ti chea , vatthar-antlea lokam meren pavon dhadoxi. Oslie poristhitint sankov bandchem kam’ Konknni Teamichem. “Konknni team” somzonk “Konknniponn” hi kolpona ami poilim somzonk zai. Konknniponn mhollear, Konknni ulovpiancho ek khaxelo gunn, zantum Konknni bhas, sahit’ya ani daiz aspavta. Hakach lagun zat kat, dhorm korm, prant prodex hio sogllio gozali jio amkam vegllaitat, tio kuxik dovrun “hanv Konknni” mholl’llea totvant amchi osmitai ami vollkhom-ia.

Hachi goroz kiteak? 19 92 v orsa Konknni bha xe k so nv idha ni k man’yotai mell’lli. Konknni bhaxechem disan-dis vaitt zata-xem dista. Konknni bhas, sahit’ya ani daiz s ambhallunk e k Ko nknni po ri xo d as a. Gõy, Kornattok, ani Keroll hea tin rajyamni ek ek Konknni Academy, toxench Mumboi, Moddganv, Mongllur, Koc hi nt Konknni Bha xa Monddolla m as at . Sangatach kaim lhan vhodd Konknni songh ani sonstha asat. Torui amkam favo to foll mellonam. Haka, mhojea hispan, don mukhel karonnam oxim-i asom-ie. Poilem, hea sonsthamni vaurpi sobar zonn zanntte/ mhat are. Dus rem karo nn, tancho vaur tancheach purto moryadit zaun urta. Fuddem lipi ani boliechea vadollant sorvsadaronnponnim (in general) Konknni bhaxekuch mar bosla. So rka ri Konknni so nst hamni sodheak “s ongit khurchi” (musical chair) khell cholta.

Konknni team mhollear kitem? Desant toxench pordexant aslolea Konknni lokancho, raxttriy paunddear sthaplolie porixodecho, xaramni aslolea monddollancho, rajyamni aslolea akademincho, nemalleanchea sompadokancho ( digital ani porgott nemallim) ek khaxelo pongodd. Gonn sid’dhantacher vinchun ghoddlolo ek zomo . Hea zo me ache vangddi ( me mbers ) Konknnichea sahityik ani sonskrutik mollar vavurpi mo ni s as onk za i. Sonvs arbhor ximpo ddlo le a Konknni lokachem hem ek sorvochch ang (apex body) zaunk xokta.

Konknni team -acho vaur – Sahityik ani

Sonskrutik mollar Konknni team-acho mukhel hetu Bharotachea chea r ra jy amni ximpo ddlo le a Ko nknni lo ka k ektthaim haddcho. Somest Konknni lokak ektthaim haddchem ek vichear satem ( think tank). Hem korcheak Ko nknnichea sahityik ani sonskrutik mollar tancho vaur zatolo. Hem korm soglleanchem protinidhitv aschem, hacher chotrai diunchi. He vorvim somest Konknni lokak, Konknni osmitayent bandun haddop sadh’ya zatolem.

Sahityik mollar 1 .Hindu a ni Kri st anv so ma za mni dharmi k pus to ka nc ho dis po ddtt im v apor zat a. Oxe m mhunntta nam a dhuni k ek Konknni Ramayo nn, adhuni k e k Ko nknni Mo ha bharo t, a dhuni k ek Konknni Jnyanexvori, adhunik ek Konknni Baibol as lea r bhaxe nt ekpo nn ( uniformity ) haddpa nt adhar zatolo. Kotthinn utrancho orth diunk tea tea pustokant utravolli diunk zata. 2.Chearui rajyamni ximpoddlolea Konknni lokam modem khobro vistaraunk ani jonmot ghoddoun haddunk ek Konknni disallem aslear bhou borem. 3.Sodhe ak choddant chodd v achpi asc him Konknni nemallim, jim tin lipimni porgott zatat, tantlean venchik khobro, ghodditam ani her mahiti lipyantor korun Konknni team-achea zalleathollar ( websi te ) a ni e ka c hhaplo lea pot ra v orvi m posraunk zata. Gõychea borovpianchi vollokh Mongllurant zatoli ani Mongllurchea borovpianchi vollokh Gõyant zatoli. 4 .J agot ik a ni raxtt ri y pa unddea r Ko nknni sa hi ty ik s po rdhe gho ddoun, c ho ddant chodd bhurgeank ani tornatteank Konknnichea sahityik vortullant ( circle ) haddunk zata. Nemalleanchea sompadokamni hi zobabdari ghetlear hem kam’ sompem zatolem. 5.Vaddea vaddeamni ani ganvam ganvamni Ko nknni te am-i n thoi m as lo le a Ko nknni va uraddi am s anga ta mello n granthik rupant Konknni borounc he kha ti r xi bi ra m ma nddun haddunk zata. 6.Bhurgeam khatir Konknni cartoon, T.V.-cher ka rya volli, nemalli m, kot ha pust oka m ani her torechem bal-sahit’ya rocehunk zata. Konknnicho fuddar tancheach hatant asa.

21  GULAB  ABRIL 2023

(20vea panar thaun ailam)

Sonskrutik mollar 1 .Nat tkamni a ni t ia tramni ( drama ) a mka m Konknni somaz machier polleunk melltta. Punn tiatr Kristanvancho ani nattok Hindunchem, oso ek somoz Konknni lo ka mo dem gholltta. Konknni tiatramni Hindu nott/nattkist ani Konknni nattkamni Kristanv tiatrist aslear Konknni rongmachier ek novi kranti udetoli. Lokak oslea prokolpak akorxit korpachem kam’ Konknni team-ichem astolem. 2. Her bhasa m poro s Konknni bhaxent arti (devotional songs ) ani bhojonancho ankddo unno. Kaim arti ani bhojonam Gõya bhair Kornattokant a ni Kerolla nt Konknni bha xe nt a sa t. Tancho songroh korun, ek C.D. kaddun Konknni lokachea dharmik karyavollimni vaprunk zata. 3. Adhunik kall, digital kall. Konknni cholchitram rochun zhoim zhoim Konknni lok asa thoim thoim ti m sa do r ko runk zat a. Hantum Ko nknni so ma za chea c ho ddant c ho dd lokac ho a spav ascho. 4.Konknni somazak lagu zatolea veg-vegllea vixoyancher loghuchi tram ( short films ) ro chun youtube -acher ani her zalleathollancher sador korunk zata. 5.Konknni dharavahik (serial) rochun Konknni zalleathollar ani T.V.-cher sador korunk zata. 6 .“ZEE-Ko nknni” ho prokolp sufo ll zalea r upogroh vahinicheruy (satellite channels ) Konknni daizacho prosar zatolo. 7.Konknni somazant zatat tio dekhnni, fugddi, za go r, bay la nac h, s ongi t sa nz, ko tha ma ll, kanta ra nc hi /s ongi t spordha it ya di , Ko nknni sonskrutik daizacho mukhel v antt o zo herank akorxit korta. Hancho cho ddant c hodd prosar Konknni team-in korcho. He bhair, sahityik ani sonskrutik mollar choddant chodd ka ry avo lli Gõ yant ani Ko rna tto ka ntlea Mongllur bhonvtonninch zatat. Oslioch sahityik ani sonskrutik karyavolli Mumboi, Sindhudurg, Karvar, Bellganv ani Kerollantui dobajean korpant Konknni team-in fuddarponn gheunk zata.

Sompnni Mottvean (thoddkeant) sangchem tor Konknni team-ichem kam’ Konknni loka modem, Konknni bhaxechea sahityik ani sonskrutik mollar ovkasso ndi toy ar korun ta cho pro sar korop. Fokot o mkea ch s omazan Konknni chem f udda rponn hatallop hem sarkem nhoi. Hi zobabdari amchi somestanchi. “Ekvottant boll asa” hantum kosloch dubhav nam. So bhemazar (chea r-chouga m modem) ekbhas zai. Hi-i ek goroz. Punn ekbhas zai zalear ek lipi gorjechi vô bhou lipi aslear borem? Hea nazuk vixoyacher tisro nibond, ‘bhas ani lipi’ hantum polleum-ia. 22

kortov’ya. Hoi, hanga asa to dor eklo ani dor eklem. Tornatto ho jivem moddem nhoi tor sonvedon’xil kallzacho sahityik oxench hanv man’tam. Tumkam, mhoji-i tiddok yeta. Zorur yeum-di. Tumi osvosth zato le, petton utt’tthole ten’nanch tumchea dhaddosak hanv solam’ kortolom. Tem dhaddos tumche modem asa, oso visvas asa mhaka. Hie ghoddiek Konknnik goroz asa ti tumchea dhaddosachi. Konknni nam zalear kainch nam hachi zanniv do vrun dakho il’lem dhaddos. Tumcheant axil’lem kalliz hem kallizuch nhoi tor Konknni kalliz hem motint gheun dakhoil’lem dhaddos. Dolleam mukhavelea prosnancher sonvedon’xil monan torsad koxi pen cholovpachem dhaddos. Ti tank tumche modem asa oxem hanv somzotam. Dev tumchea kallzantlea sonvedon’xiltayechea inglleancher boxil’lo gobor f afddun uddoum. Lipinchea nanvan viskotton poddil’lo Konknni so maz po ro t zo ddpachem bo llgem tumkam mellom. Sahityak zat-kat-dhorm vo kosloch bhedbhav lagonam hem ugteponnim sangpachem tumkam bollgem mellom. Dixa mellovpak. Konknnik anik ek zoit melloun divpak. Hea zoita khatir Konknnik tornnea rogtachi goroz asa. Tench amchem kortov’ya zaun asa. Tem zannun gheum-ia. Ami sogllech sonvedon’xil zaumia. Ami vevharik zavpachi go ro z asa. Yuva sommelon khorea orthan zoitivont zatlem zalear kaim dhaddoxi paulam marchim poddttolim. Ami, hea tornattea borovpiam koddem zullun vo dusrea utramni ‘co nnect’ zaun rauchem poddttolem. Sommelon zalem ani sogllem kitem somplem itleacheruch ravop yog’yo tharchem nam. Tanche khatir fuddlem vorosbhor karyavolli korchio poddtolio. Dusri gozal korpachi asa ti mhollear, zo vidyarthi nhi ani jyextthui nhi punn prosthapit zalolo oso tornatto sahityik asa taka lagim haddpak zai. Konknni sonsthamni vo ‘Goa Konkani Akademi’-n tanche khatirui sahityachio karyavolli ghoddoun haddop hi kallachi goroz asa. Fokot don disuch nhi tor purai vorosbhor ‘yuva sahit’ya sommelon’-a koddem sombondiht aslolio karyavolli chalu dovorpak zai. Ani mhotvachem mhonnge ganvamni aslolea Konknni tornatteak sodun kaddpak zai. Konknni sonsthamni tanchê meren vochpak zai. Tankam Konknnikoddem sonvedonxil ( sensitive ) korpak zai.

 GULAB  ABRIL 2023

Konknni Potrkarita

Konknni Potrkarita Kitli Dekhun Jivall Asa? 

Anthony Menezes

Romi Konknni potrkarita oxich moron vochonk divpachi? Konknni khatir ani Romi Konknni khatir vaurtolea sonsthamni hacher barik vichear korunk zai.

D

or vorsa Febrerachie 2rier ‘Konknni Potrkarita Dis’ monovpant yeta. Hea-i vorsa to Konknni Bhasha Mandal vosreant monoilolo. ‘Udentechem Sallok’ hem poilem Konknni nemallem Sorgest Eduardo J os é Bruno de Souza hanne m Febrerachie don tarkher 1889 vorsa Punneant uzva ddak ha ddlolem. Hea ch ni mt an ‘Konknni Potrkarita Dis’ tea disa pallttat. Hea voilea poriched’dhacher somarop kelear sid’dh zata Konknni potrkaritechi survat Romi Ko nknnintlea n suru zalia . At am 1 88 9 vo rs a potrkaritechi jyot pettloli ti kalla-kallant fuddem vochon ticho uzvadd fankarot gelo. Hea kallant Ro mi Konknni khub fuddem geli, zanv ma gi r potrkarite kxetrant vo sahit’ya kxetrant. Konknni mollar nam’neche potrkar utpon’n zale. Tanche koddchean kitlim-xinch disallim, satallim, nemallim, zolmant ailim. Thoddim khub kall chol’lim zalear thoddeamni poristhiti pormonnem dolle dhample. Punn eklean dolle dhample mhonn dongor kosllo naslo. Tachie suvater dusrem zolmak yetalem. Haka lagun Konknnichea vaurak matui mar bosonk nam.

st hi ti r pa vloli as a. Hac he m ka ro nn mho llea r Konknni bhaxek tichem sthan mell’lle uprant Hindu somazan Moratthi bhaxek koddek dovrun Konknni bhas apnnaunk nam. Nam mhonn Kristi somazan Ko nknni bhaxec he m khaxeleponn ani mhot v vollkhun tika mukhailea darantlean bhitor kaddunk na m. Urf atte m zale ar Romi Konknnik ra jbhas kaideant favo tem sthan diunk nam mhonnun Kristi somazan Konknni vaporpachi ani kheritponnim vachpachi sarkich soddun dili. Haka lagun ek-ek prokaxon oskot zait gelem a ni bond po ddlem. Gõy ka ra nc hi e os mi ta ye k he m ki tlem dekhun mharog poddttolem tem kalluch sangtolo. Aiz ‘Bhangarbhuim’ ek disallim soddlem zalear anik Konknnintlean disallem chhapun yenam. Hea potrachio kitlio proti chhaptat ani kitlio khoptat toui vichear korpacho prosn. Kaim koddem zannim hea potrachi vorgonni kelia tankanch divpa sarkio proti yetat. Konnui kirkoll prot gheunk gelo zalear ti taka mellonam. Mhonnttoch hea potrantlean kitli de khun po trkarita ghoddun yet a ast oli t ac ho odma s ka ddum-i et a. Dus ri e vo tt en Romi Konknnintle an ekui disallem nam. Ek satallem ‘Vauraddeancho Ixtt’ chhapun yeta tem dhormik pa tt li ec he r adha ri t as a. Xiv ai t ac hi o prot i dukonacher vikriek asonant. Konnem vorgonni keloli asa tankanch tem veta. Tatunt tori sumarachi potrkarita dison yeta. ‘Gulab’ nemallem chhapun ye ta . Punn t at untlea n kit li dekhun po trka ri ta nirmann zata kai?

1889-1987, odmasak ho xembhor vorsancho kall. Hea kallant Konknni potrkarita, khas korun Romi Konknnintlie potrkariten khub progoti keli. Hachem xrei amchea mhalgoddea potrakarank veta. Karonn khub nam’neche ani vichearvont potrkar tea kallant nirmann zale. Thoddeancho ul’lekh kortolom zalear S. F. Wizard, Dr. Simon C. Fernandes, Lambe rt Masca renha s, L axmi das Dor Aitarak Herald Inglix disalleacher ‘Konknni Borkar, João Lazarus De Souza , Dr. Telo de Daiz’ nanva-khal êk Konknni pan chhapun yeta. Mascarenhas, Chandrakant Keni, Padr Conceição Tho ddke ant ‘Pot rkarit a’ mho llea r ghoddnuko Rodrigues, A V D’Cruz, Felix Valois Rodrigues, ghoddttat tea thollancher vochon vo her sod-vaur Gurunath Kelekar, Elliot de Elly, Evagrio Jorge, korun ba tmi ektthavop, ti borie toren topasun Fe li ci o Ca rdos o, F r. L ac ta nc io Almei da , ghevop, ek boro vako toyar korun chha pil vo Ramkrishna Zuvarka r, Padr Antonio Ludo vico elekttronik madheomak dhaddun divop. Hem kam’ Pereira, Respicio Afonso, Narayan Poi, Fatima korta to ‘Potrkar’ asta. Oslio batmi ‘Konknni Daiz’ D’Souza ani kitle-xech. panacher tor chhapun ailolio disonant. 1 98 7 vo rs a Ko nknni ra jbha s za le uprant Mhonnttoch atam 135 vorsancho kall nodre Konknni potrkari tek anik nett yeunk za i as lo. mukhar dovorlo zalear sodheak Konknnintli ani Durdoiva n toxem za unk nam. Bodlak Konknni khas korun Romi Konknnintli potrkarita sarkich potrkarita ji Romi Konknnintlean suru zaloli ti fattlea nopoit zavpachie sthitir pavlia mhollear otitai zaum 36 vorsanchea kallant sarkich nopoit zavpachie (26vea panar cholta) 23  GULAB  ABRIL 2023

Sankoll Nibond - 1

Pettul – Bhurgeank Konknnichem Pixem Lavpi Upokrom’ 

P

ETTUL ho xobd amchie pillgie khatir asa kai? Ghoddy e na so t. Punn ho xobd so glle a bhurgeanchea ontthar ghollounchem kam’ Konknni Bha sha Ma ndal korta. Tanchi a nachachia ani songitachia karyavollintlean hem zalam. Pettul mhollear ek lhan-xi petti zatunt adlea tempavele zannttele poiso, bhangar vô her gorjechem saman sambhallun dovortale. Kall bodol’lo toxem pettul kalla fatt lean liplem a ni tac ho zago benkamni

ghe tlo. Bha ngar-poi so o xi o mo la di k vo st u dovorunk lokamni benkantlea locker-ancho vapor korunk survat keli ani pettul kalla bhairem zalem. Punn aiz-kal ‘pettul’ hem nanv porot lokanchea ani khas korun bhurgea nc he a ontt ha nc he r ghollonk laglam. Ani hem pettul mhollear Konknni Bhasha Mandalan bhurgeam khatir sambhallun dovoril’lem bal-sahit’ya zatunt Konknni gitam, nach, kanni o ha nc ho a spav zat a. Konknni Bha sha Mandal ve g-vegllea ma dheomantlea n Konknni bhaxa tigoun dovorpacho vaur korta. Bhas zor tigtoli zalear ti bhurgeanchea ontthanr khellonk zai he m v ollkhon, Bhasha Mandalan 201 2 vorsa bhurgeanchea Konknni balgitanchi ‘Shanni-Masti’ nanva chi CD kaddli ani teach gitancho adhar gheun 20 15 v orsa poi li ‘ Pe tt ul’ hi nac h ani songitachi karyavoll Moddganvam zali. Lhou-lhou korun 2019 vorsa Moddganvchean bhair soron pettulan aplo Gõybhorcho provas suru kelo. Ani khorea orthan bal-sahityachea prosarachi survat zali. 202 0 vo rsa Febrerachea mhoineant pet tul Sankhlle po ilie f autt pav le m ani pe tt ulac he a ayojonant vanttekar zavpachi sond mhaka mell’lli. Konknni bhaxentlim vingodd-vingodd balgitam ani tea ba lgitanchea talar umedin nachpi bhurgim nokllot tea gitanchea mogant koxim poddttat tem o nnbhounc hi s ond mhaka ay ojokam poi ki m 24  GULAB

Radhika Kamat Satoskar

(modle m) ek hea nat ean laginchean po lleunk mell’ lli. Konknni Bha sha Ma ndalan Sankhlle Ravindra Bhavan-achea zodd palvan poili Pettul karyavoll yexosviponnim ghoddoun haddli. Pettulachem khaxelponn mhollear bhurgeaninch bhurgeam khatir ghoddoun haddil’li karyavoll oxem mhunnlear otitai zaunchi nam. Karonn hie purai karyavollichem sutrnivedon bhurginch kortat ani gitanc hea ta larui bhurginch nac htat. Oxie torechi hi ek vilokxonn (extraordinary) ani oglli-veglli karyavoll s oglleanchinch monam ji khon gheta. Konknni Bhasha Mandal-achea hea upokromachi tust korit titli thoddi. Konknni bhaxecho prosar korpacho Mandal-acho ud’dex sadh’ya zatnanch khuim tori oxie torechie karyavollintlean bhurgeam mo di m sv ot ac hi e za ps alda rkie n ka ry av oll ghoddoun haddpachi kola vikosit zata. Bhurgim apsukuch eka-mekam koddlean xiktat. Bhurgeam vangddach palok ani xikxokui pettulachea mogant poddttat. Pettul karyavoll tea-tea vattharant thorli mhonnttokoch apsukuch dor-ekleachea ghorant pettulmoi vatavoronn toyar zata ani Xanni-Masti, t at untlim git am, na ch hancher gho ra ghorant cheorchea suru zata. Bhasha Mandal sthanik sonsthanchea adharan hi karyavoll Gõybhor ghoddoun haddtta. Zaka lagun bigor-Konknni sonstha legit hea pettulachea ay ojona khat ir dho ddpo ddtt anam dis ta t ani nokollt ta nc h te a so ns thanche va ngddi he a Ko nknni gi ta nc he a mo ga nt poddt ta t. Pet tul mhollear kitem? Hea pettulant asa tori kitem? hem polleunk sthanik lokui hie karyavollik utsuktayen gordi kortat ani votanam pettulantlim gitam ontthar gunngunnait, ani bhurgeanchim pustokam hatant gheun, ghora votat. Ghora votanam te fuddlea pettulachi vatt polletat. Ondum Manda la n Mo ddga nv am uprant Kepeam sorkari mhavidyaloyant pettul karyavoll raboili. Te uprant, Sankhlle, Peddnnem, Kannkonn ani Mhapxem vattharamni hi karyavoll dovorpacho nirnnoi Mandalan ghetlo. 15 Febrerak Sankhllechea Rav indra Bhav an-a nt Konknni Bha sha Mandalan dusrie fautt Sankhlle Pettul karyavoll ghoddo un haddli. Porthun e k fa vt t mhaka ayojonacho bhag zav pachi s ond mell’lli. Keri, Pisurle, Masodd’ddem, Sonall, Amonnem, Sankhlle, (26vea panar cholta)

 ABRIL 2023

Bal-Sahit’ya

Mintoo Veta ‘World Trade Centre’ 

M

Philomena Samfrancisco

ayachia suttiamni Atea borabor Mumboi yeun pav toch bha ir s orpa k At ea a ni Baye bora bor Bai ani Mintoo moj’jeach moj’jea kortalim. Mi nt to nui just uc h paul bha ir ghat le m. Pa vlim Do uble de cker bos int bo is on khuxa l za le le m tegaim voilie mallier. Mintoo khinnbhor thoinch Mi nt oo . Anikui e k pa ut t double de cker -int ubhem ravlem; tondrientlem nivoll’lele porim. bhonvpachem aslem taka; ani toxem tannem Ateak “Chol go Mintoo”, mhunnit Bayen taka bhanar sangleim bi. Mhunno laglem “Atea, ami porthun haddlem. Kaim-kaim sttolamni prodorxonam aslim. double decker bosint bhonvonk yea mugo. Ekuch Veg-vegllea vostunchim prodorxonam. Bai ani pauttim; fokot ek pauttim”. Bayekui porthun double Mintoo barkayen polletalim. Borea poiki bhonvlim decker bosint bhonvpachem aslem. Mhonnttokoch tannem Mintook pattimbo diyit mhunnlem, “Yea go At ea . P-l-e-a-s-e ”. Mhonntt okoc h, tharle m tanchem vochpachem. Tache poilim Atean tankam iskuttaun sanglem, “Ami aiz World Trade Centre pollounk yea. Thoim amkam double decker bos mellttoli. Ti dhorun ami fuddem Backbay Depot pollouncho”. Tor nheslim tegaim, gelim nakear, dhorli 43 numbrachi B.E.S.T-chi bos ani gelim Lalbaug. Thoim 7 limited bos dhorun Bhendi Bazar, Ma ni sh Ma rket, C.S. T, Huta tma Cho wk sa un Churchgate Reilve sttexon, daveak vollon marun tho insor ani At ean “Atam ye a mugo Minto o?” Oval Mo idona koddlean vochun Cuffe Parade mhunnlem ani a ilim denvpachea ‘esca lator ’-a World Trade Centre-achea sttopar bos thambto- boglek. Mintoon atmvisvasan ‘escalator’-acher koch Atem, Bai ani Mintoo denvlim. paul dovorlem ani tegaim pavlim s okla. Punn, Bos geli fuddem Backbay Depot vochpak ani Mintoochi as t bha gonk nasli . Ani k ek paut tim Atem, Bai ani Mintoo bhitor sorlim W orld Trade ‘escalator’-avelean voir-sokla kelem ani ailim bos Centre-ant. ‘W orld Trade Centre’ ho 30-35 mallio sttopar, Backbay depot vochpak. aslolo Indiecho poilo Udheog-dhondo cholpi Kendr. Dho rli 13 8 numbra chi B. E. S. T-chi double Yedo vhoddlo vosro, thoinchim nazuk vostunchim decker bos ani gelim voilie mallier. Mintoo boslem veg-vegllea prokarachim sttolam polloun Mintoo Ateachie kuxik zonela koddem bosker ani Bai dipkhoulem. ‘Escalator’ polloun ojaplem. Tache- bos lem vegllie boske r. Bayekui zo nela koddli velean mon’xam yeo-voch kortat tem dekhtokuch boska mell’lli. Dogaim zalim khux. Zonelantlean thottakleim bi. Anik ek gozal Mintook khottokli ti dispi dekhaveancho bhorpur asvad ghetalim. Ani mhunnlea r mo n’ xa m ubhi nc h as li m ani eke bos pavli Dhobighat. Itlea vhoddlea vattharant koddlean voir pavtalim ani dusre koddlean sokla kopdde sukonk ghatlele. “Lokanche kopdde zomo pavtalim. Cholonastanam. Pollet aslem tem. Tachi korun haddun ha ngas or dhuta t. Dekhun he a nodor thoinch khillun asli. Ateachea hem lokxant vattharak DHOBIGHAT mhunnttat” Atean mhaiti ailem ani ‘escalator’-ak bott dakhoit, “Mintoo, haka sangli. Atem sangta titleim Bai ani Mintoo barkayen ‘escalator’ mhunnttat. Ti mugo bizliecher cholpi ai ko ta li m. Tit le an pav li m ni ma nnea s tt opar; gholltti xiddi. Ami yea mugo tache velean voilie mhonnchem B. E.S.T-chea Backbay depot -ant. mallier?” mhonn Atean vichartanach Mintoo khoxi Depot-ant bhitor kitlioch ‘double decker’ ani ‘single za le m. Gelim t egai m ‘e sc alat or ’-a bo glek. decke r’ bosi ekiech suvater Mintook pollounk ‘ Es ca la to r’ -a cher ken’na ani ko xe m pa nv oll mell’lliot . Uprant thoinchean ‘short-cut’ marun ghalpachem tem Atean Mintook somzailem ani cholun pavlim Afghan Church vattharant. Uzvean Atem ani Bayen Mintoochea hatank dhorun tegaim zalear tim Navy Nagar pavtelim aslim. Punn tankam ‘escalator’-acher choddlim. ‘Escalator’ sovkas- subeiz vatt cholchi poddtteli asli ani Bayek chodd sovkas voir-voir vetanam, Mintoochea tondda- cholpachem naslem. Dekhun thoinchean daveak velem hanxem il’lem il’lem vaddot aslem. Ani voir vollun tim soroll gelim Colaba Bus Station. Thoim 25  GULAB  ABRIL 2023

aslelea ‘Blessed Sacrament Chapel’-ant bhitor sorlim, Povitr Sakramentak dimbi ghalun nomoskar kelo, magnnem kelem ani fuddem gelim ‘Kailash Parbat’ hottelant. ‘Kailash Parbat’ tea vattharant famad hotel. Je vnna che po dart h t oxe ch godd mi ttha yec he po da rt h vhorpa k chodd-so lok t ho im y et at . Ofisanchio donparchea jevnnanchio parttio legit zatat thoim. Mintoon shev-puri khal’li, Bai lassi piyelem ani Atem kofi. Papak ani Maink vhorpa khatir kuxik aslelea ‘Chandu Halwai’ koddlean jilebi ani mava-pedde ghetle. Bai koxench a ni k cholpa k ko bul na slem. Mhonnttokoch, boslim tteksint ani pavlim ghora. Porot khub khub moj’jea korpachi ast ballgun. (23vea panar thaun ailam)

no zo . Po trka ra m khat ir dov orlo lo puros ka r bhettounk purto umedvar zai zalear hatant chudd gheun sodunk vechem poddtta. Atam hangasor vic hear korpac ho prosn ubo za ta to mhollear c hhapil v orto ma npot ra m ani ne ma llinch nant zalear potrkaritecho prosn khuincho yeta? Ani pot rkarit a na m za le ar pot rkar koxe as to le ? Mhonnttoch fuddem kitem? Hi potrkarita oxich moron vochonk divpachi? Konknni khatir ani Romi Konknni khatir vaurtolea sonsthamni hacher barik vichear korunk zai. Amchea mhalgoddeamni suru korun jivall dovorloli potrkarita amchea hatantlean kobar zaunk favonam. (24vea panar thaun ailam)

hachi xasvoti ( assurance ) amchea monak zata. Mandal-achea pettul sarkilea upokromak lagun lhan bhurgim ani tornnatti pillgi apsukuch Konknni votten oddttat ani Konknnichea mogant poddttat. Haka lagun amchi maim-bhas ghottmutt hatamni asa, ticho husko korpachi amkam ojibat goroz nam, oxem holmo n ( rea li se ) a mc he a t onddar e k somadhanacho hanso udeta. (Mull Nagrintlean Romi Konknni nt lipyo ntor: MAFAL DINA MOREIRA (27vea panar thaun ailam)

gombhir, mhotvache vixoi sompleat kai oso dubav marta. Aizui amkam amcheach mannkulea Gõyant vidhvanche zavpi hal sotaitat, masik pallie vellar aizui goirsomozank lagun kitlio-xioch cholio atthvie nov’vent xalla soddun ghora bostat, sonna porbam koddem gullio khaun apleach jivache hal korun ghetat. Soimbacho rhas (perdition) korpi kitle-xech prokolp aile ani boskonn marun hie matient rigle legit, punn ami virodh kortat I.I.T-nk ani xikxonnik prokolpank. Konnachem sadt a hatunt konnak khobor nam. Novea tontrank dhorun khuincho-i tornnatto kitem novem korunk mukhar sorlo kai taka virodh. Tannem lok’kola vaporli zalear ti matiebhorvonn zavpacho bhoim, tannem sahityachem novem tontr haddlem zalear amkam mullam halpacho bhoim, tannem xikxonnant novem tontrgnean haddlem zalear tem novean xikchem poddttolem mhonn dhus fus ( s quabbles ), ta nne m no vi ko lpona suchoili zalear tatunt chodd kam’ korchem poddot mhonn chiddchidd. Ekandor, novem kitem zata zalearui amcho virodh. Social media tor hea virodhacho ek soglleant vho ddlo pla tform zala . Suxe gad pai m s oddun ghorant boschem ani virodhachim ek ek pil’lam soddit ravchem. Ailoch konn vad ghalunk zalear magir tacho avoi-bapui voir kaddpacho. Tachim pallam mullam khonnot vixoi khuinc hea khuim pavovpacho. Vi ro dh e ke v irodh ke le ar hem o xe nc h za vpac hem. Virodhakui e k noiti k boska as op gorjechem. Virodhakui totvam, mulyam lagtat. Ani mhonnun oxie torechi noitiktai ballgupi lokanchoch vi ro dh ho so ma z go mbhi rt ay en ghe ta . Te a virodhant svarth nason somazachem hit asa. Hem jen’nam hea somazak kolltta ten’nanch to hea v irodha mukha r no mt em ghe ta ( bo w do wn ). Chukichea virodhak bolli poddonastanam to yog’ya virodhachea mullam koddem vota, somzon gheta ani chuki sudharta. Ami virodhantlean vhodd zaumi a, borem t em a pnna um-i a ani vi ro dhac he a vevsayak zomta toso virodh korum-ia... (Mull Nagrintlean Romi Konknni nt lipyo ntor: MAFAL DINA MOREIRA

Narve a ni Div chol o xe a vi ngodd-vi ngodd vattharantlea xallamni dil’lo upatt protisad polleun amkaim kam’ korpachi umed aili. Vixex kxomtechea bhurgeank (special children) somazachea mukhel provahant ( ma instrea m) haddpa cho yot n hea upokroma ntlean za l’lo dislo. Hie ka rya vollint, Divcholchea Keshav Seva Sadhana xallechea vidyarthiamni mo nbhulovnno nach sador kelo. Pettul karyavollik purai Ravindra Bhavan bhoron otlem. Sankhlle tisrie fautt pettul ken’nam haddtta, oxi vi charpus bhurgim karya voll so mpto ko ch Bha sha Ma ndal-achea zallvo nndaram koddem kortanam dislim. Hatuntleanuch Konknni Bhasha Mandal-acho Pettul Gõybhor bhonvddavpacho ud’dex sadh’ya zal’leachem dison yeta. Lo k-ko vi Sorge st Manohar Rai Sarde sa i hanchie yadik ompil’li hi pettul karyavoll amkaim amc hea bhurgeponnant vhoro n ha ddtta . Ai chi yuva pillgi, lhan bhurgim, tanche palok, xikxok hanchea ontthar Konknnichim gitam ghollttananch amchem Konknni bal-sahit’ya kitlem girest asa hachi zannvikai tankam korun dita. Sutrnivedon ko rpi bhurgi m so mpie a ni s ut ts ut ti t bhaxent sutrni ve do n ko rt anam polle un a mc hi bha s ken’nanch morchi nam, ti ozronvor (immortal) urtoli 26  GULAB  ABRIL 2023

Ek Vichear

Virodh Eke Virodh 

Anwesha Singbal

Virodhachim mhunn aplim somikornnam astat, poristhiti asta, karonnam astat. Virodh aiz fokt virodha purto uronk nam. To pott bhorta, kam’ dita. Virodh fokt nanv ani prosid’dhi dinam zalear to vevsayacho marg zala. Jitlo virodh chodd, titli yennavoll chodd. Ani jitli tumchea sangatan virodhokanchi rang ( queue ) vhoddli, titlo tumcho man chodd.

M

opa viman’tollachea namkoronna velean ghe bovall zalo. Hea nanvak virodh, tea nanvak virodh. Nimanne ek somorpok ( apposite ) oxem nanv ve nc hun ka ddle m oxem dis ta na nc h addnanvak virodh. Ani magir virodh korpiancho virodh korpunk anik nove virodhokanche chombe. Nanvant kitem asa hem aikot ami vhodd zalim. Magir koll’llem nanvant vollokh asa mhonn punn hi vollokh nirmann korunk kitle koxtt poddttat hem kollonk lagta tô meren thoddeanchim haddam moxnnant pavil’lim astat. Smarokank nanvam diun monis uril’lo zalear hea sonvsarant monis komi ani os lim smaro kam chodd a sto lim as lim. Viro dh korpiam modle kitle hea nanvak zogle vô tachea itleim nhi zalear thoddem tori kam’ korunk pavle hem tanchem tech zannant. Punn virodh gorjecho, te xivai mon’xachi lagnnuk somzonam. Kai m te mp f at ti m La l Si ngh Chaddha nanvachea eka chitrpottak ghe virodh zalo. Don ti n di s fa tt im Pat than-ak v irodh za unk la gla. Virodhachem nemkem karonn tem chitrpott nhich. Chitrpott polleunche poilinch hea virodhank survat zata karonn chitrpottachea poster-acher lagil’lem Khan hem nanv tras ko rta. Dhormniropêkx vo secular manil’lea amchea Bharotant ami aiz hea thoracher pavleat. Ani chitrpott polletokoch lokxant ye ta kim t ac he m ko thanok nemki e hi ec h provrut ’ti che r ( te ndency ) bo ddi marta. Magir ha ns chem kai roddc he m te m ko llonam. Virodhokanchie pokie man’siktayechi kinv ( pity ) kele bogor ravom nozo zata.

magchi poddli. Propaganda chitrpott nhi mhonn aroddi o ma rpia mni so rkari pa tlli ec he r he a porikxokacher ttika keli, nixedh kelo. Propaganda chitrpott naxil’lo zalear chitrpott mollaruch ho vixoi

ki te ak s omplonam hem mat v irodho ka nc he a ko tt ’t tula nt ( he ad ) legit a ilem nam. Karonn virodhachi anik ek poribhaxa mhollear tachem kurddeponn. Virodh korpi chodd-xe dollear pott’tti bandunuch virodh kortat. Te pollenant, aikonant ani somzo-i nant. Punn mullant virodh vaitt nhi. Karonn heach virodhak lagun aiz mhoje sarkelem ekhadem choli xiko nk xokt a, apnnak zai tem ko runk xo kta. Amchea somazantlea chukichea provrut’tim add Savitribai Phule, Fatima Sheikh zhottunk ( strive ha rd ) na xi l’ li m, t anni m cholia nk xikoi na ka t mhunnpiank virodh korit stri-xikxonnachi buniad ghalunk naxil’li zalear khuim astolim axil’lim ami hea somazachea itihasant? Sati sarkelie prothek virodh zaunk naxil’lo? Brittixamni ho virodh potkarit ka ido ko runk naxil’lo za le ar kit li o ba ilo he a so ma zac he a ruddhi -poromporamni ( c us to ms ) zollon bhosm zatolio aslio. Rajaram Painginkar ani tache sangati virodh korit rostear denvonk naxil’le zalea r ai zui de vdas i sa rkeli prot ha Gõy ant mirovpachich vost astoli axil’li. Virodh zalo mhonn ami aiz t hodde a-xea sudharil’ le a s onvsa ra nt zogtat. Ai z mat virodh korpa s arkile oxie to rec he

Virodhachem ek mat borem. To ektto eksuro ken’nanch poddonam. To chombeamni bhonvta. Ani tachem gonnitui ankddeancher zata. Laal Singh Chaddha vorinch ‘Kashmir Files’ chitrpottakui kaim zonnamni virodh kel’lo. Punn tea virodhak konn bodle nam. Karonn thoim virodhokancho ankddo komi. Kashmir Files-achim parayonnam korpiamni to virodh khinnant nam kelo. Itlo nam kelo ki IFFIchie machier hea chitrpottak propaganda chitrpott mhunnpi chit rpot ta chea porikxo ka k ni ma nne konnachio bhavna dukhovleat asot mhonn mafi 27  GULAB  ABRIL 2023

(26vea panar cholta)

Ek Niyall

PAN’VÊLICHEA DHORMAN MHOXINGAK UDOK 

P

an’vêlichea dhorman mhoxingak udok” oxi ek bhou loukik Konknni bhaxent mhunn’nni asa. Hie mhunn’nniecho lok ken’nam, kiteak, konnak vo koslea karonnak lagun vapor kortat kai? Hie mhunn’nniecho orth oso:- Ami eka mon’xak borem kortat, tache borabor nam kollttam dusrea mon’xak borem zat a vo mellt ta . Te n’ na m ‘pan’vêlichea dhorman mhoxingak udok’ hi e mhunn’ nnie cho ami upiog kortat. Mhunn’nniecho voir orth s angla te pro ma nnem, amchea Gõyant hea disamni ek kaido gombhirponnim lagu kela, to mhollear ‘Noise Pollution Act 2000’. Adim ho kaido axil’lo, punn t ac hi o mo lbho zv onni gombhirponnim zainaxil’li. Ho kaido, zorui so bo nd Bha ro t de s-bhor a sa , punn thoddeach rajyamni tachi gombhirponnim omolbhozvonni zata vô kortat. Amchea Gõyant teatea jil’leacho odhikari ( district collector ) kaido moddttoleancher karvai ( action) korinaslo. Haka lagun amchi m sogllim ratchim fungsanvam ani somarombh ratche usram suru zatale, ani usram kabar kortale. Pulisui hachi dokhol ghenaxil’le. Atam amchea Gõyant Dezembr 2022 vorsa thaun, Gõy sorkaran hea kaideachi gombhirponnim dokhol gheun, kaido moddttoleancher ka rv ai zat a. Udharonna k: Bho uxik so mpork sadhon (public address system) vô maik ( loud speaker) ratchea 10 (dha) vorar bond korunkuch zai . Ti o ma gir dori a-ve ller party as om, za nv kazaram, vadd’dis party, rupea ani bhangra utsov party vô her, ratchea dhank sogllem songit (music) bond, nam zalear pulis dondd farir korunk laitat. Hea kaideak lagun, amchea Gõyant 10 vaztam, so ma ro mbhnni o bo nd korun buffet (jev o nn) kaddttat. Soglle lok somarombhak ail’le jevunkhaun 11 vorar vô 11. 30 vorar ap-aplea ghora portotat. Adim kazaram ratchea 7.00 vô 7.30 vorar suru kortalim mhonnun amontronn karddacher ghalun, ratchea 10 vorar suru korun, ratchea 11 vorar vo 11.30 vorar jevonn kaddun lok modianir ek vô dedd vorar nhidunk vetalim. Hea kaideachi omolbhozvonni korit thaun sogllea lokank boreak poddlem. Hea kaideacho ud’dex vegllo aslo, tori 28  GULAB

Jose Gomes

lokank sogllia vottamni, ho kaido boreak poddlo, ani sogllo lok somadhan zalo. Dekhun ‘pan’vêlichea dhorman mhoxginak udo k’, hie mhunn’ nniecho orth hanga boro lagta. “Pan’vêlichea dhorman mhoxingak udok” hi mhunn’nni sogllea rajkarnniank bes-bori lagta, koxi ti ami polleum-ia: Koslei prokolp, te magir bho uxik ro st e ko rpac he , v o bhouxi k pul bandpache, vô bhouxik sorkari imaroti (buildings) bandpachio, vô railway track-acho vistar korpacho (railway track expansion) vô anik kosli-i sorkari yeuzonn. Tem magir khuinchem-i sorkar sot’ter asom, pan’vêlichea dhorman mhoxingak udo k mhunntt at t em s obond desant chalu asa, ani mukharui astolem oxem ami bakit korunk xoktat. Hea Bharot desant rontto la gla, t em khuinchem-i s orka r so t’ te r ai le m mhonnun, to nam nopoit zauncho nam. Bharot desachem khuinchem-i raj hie voilie mhunn’nniek opv ad as onk xokta? Mha ka za lear disonam. Soglleanchie randni fattlean gobor astach nhoi? Asa thoim amkam hacho sôd (research) korchoch poddttolo. Ami tacher thesis boroilear ek motto gronth (big book) zatlo. Hem korunk konnak vell a sa ? Nadda chem gho r pa dd. Hem o xe nc h cholpachem? Taka dusro poryai ( choice ) nam? Nam zalear amchea Bharot desachie ghottnnent durust i ( a me ndme nt ) haddun ka i do korcho poddttolo. Nimannem sompoitanam: Amcho Bharot des purvil’lea kallar ek somrudh ani girest des axil’lo mhonn, amkam Bharotacho itihas sangta, punn v eg-v egllea s orka ra mni amcho de s na go unfottoun ani luttun kabar kela. Bharotachie porjek padixer korun soddlia, tanchi nit konn korunk xokta? Ho ek vho dd rajki a ni somajik prosn. Fattlem sogllem visron, ami desa khatir ani amchea soglleanchea boreponna khatir, kitem korunk zata, tacher amchem lokx ghalum-ia. Ho thir nichev korum-ia ani fuddem chantt marum-ia, punn hatunt ami mat, pan’vêlichea dhorman mhoxingak udok za unchim nho i. Kan a slolea mni, kan diun aikonchem.  ABRIL 2023

29  GULAB  ABRIL 2023

30

 GULAB  ABRIL 2023

31  GULAB  ABRIL 2023

Vixex Kotha

Ontor’raxttrik bharad dhan’ya Voros 2023 (International year of millets 2023) 

E

kvottit Raxttranim (United Nations) chalu voros ‘Ontor’raxttrik bharad dhan’ya voros 2023’ (millets) mhonnun jahir kelam. Ekvottit Raxttrachie 2 01 8 v ors a za lolie so rvs adharonn s o bhent Bharotan ho prostav dovorlolo. To prostav 70 voir raxtt rani m ma ndun ghe t lo ani hem vo ro s Ontor’raxttrik bharad dhan’ya voros 2023 mhonn jahir kelem. Amchea Gõyant je konn zanntte asat tankam bharad dhan’ya (millets) mhollear kitem kai mhonn vicharlear tumkam zabab mellttolo millets mhollear nac hnno vô go nne mhonnun. Punn bha ra d dhan’ya (millets) hantunt zaitea barik dhan’ya jim varsik tonnam pasun upzotat tancho aspav zata hem bhou thoddeank khobor astoli. Dekhik Ragi (finger millets) zaka ami nachnno mhunnttat, Jowar (sorghum) Soma (little millets) Bajri (pearl millets) Varija ( pro so mi lle ts ) jika a mi Gõ y ant v ari mhunnttat, hio zati bharad dhanyant aspavtat. Bharad dhanyant khub promannant protein, fibre, vitamins ani khonizam (minerals) zoxe porim magnesium, phosphorous, iron, calcium, zinc ani potassium astat. Tandull ani gonv hea mottea dhan’ya poros bharad dhan’ya borem poixttik asa mhunnpachem sid’dh zalam. Tanche pasun kelole podhartui poixttik ani suvadist astat. Hancho vapor amchea disa dispott’ttea aharant vapor kelear kallzachem duyens, goddemut toxench motteponn at ta pant haddunk mod’dot za ta mho nn ko llun ailam. ‘Ontor’raxttrik bharad dhan’ya voros 2023’ jahir korpa c ho he tu mholle a r s onvs a ra k bha ra d dhanyeanchem mhotv dakhoun diunk. Bharad dhanyeancho zo poixttik valor (nutritional value ) asa tachi zann korun diunk. Tanchem utpadon togta toxem vaddounk. Bharad dhanyeachi dusrea

32

Victorino Colasso

podha rta nt pro kriy a ko rt a a st ana m t ancho gunndhorm ( qualities ) sambhallunk. Tanche voir sod-vaur ani voilio mokhi toddik vhoronk (achieve)

lagtoli seva nirmann korunk. Tanche un’noti khatir guntvonnuk vaddounk. Hea ontor’raxttrik bharad dhanyeachea vorsa Bha ro t s oka ra n a khkhe a Bha ro t ant bha ra d dhanya v ixim zagrutai nirmann korpac hi mokh dovorlia. Dusrea desanim zhoim zhoim Bharotache rajdutavas ( embassies ) asat thoinsorui hi mohim c ha li k la vpac he m tharai la m. Te bhai r dus re a de sa ni m v oc hun prodo rxona m a yo ji t korpa c hi m t ha ra i le ant. Bharo ta nt ve g-v eglle karyo kra m’ ghoddun ha ddun de khi k bha ra d dha ny ea che po ddarth t oy ar korpa chio s orti , bharad dhanyeachem mhotv hacher lekh spordha, nare borop, kantaram borop spordha , bha rad dhanyeachio recipe spordha oxe upokrom’ chalik laileat.

Gõy chea Krixi kha te a n fa tt lea mhoi ne ant za lole a Gõ yche a ka rnav ala chea chi tr-rotha nt ( flo a ts ) a plo khas ek chi tr-ro th gha lun ‘Ontor’raxttrik bharad dhan’ya voros 2023’ hache vixim lokam modem zagrutai nirmann keli. Krixi khateacho Sonchalok Xri Nevil Alphonso haka dhorun soglle odhikari ani kormchari nachant ani c hi tr-ro tha nt bhagidar za le . Toxe nc h bha ra d dhanya vixim zagrutai nirmann korunk tannem aple torfen hea vorsa veg-veglle upokram’ ankhleat. Hea vorsa pausant je konn nachnne vo vari launk sodtat, tankam bim ani tontrginean divpachem Gõy Krixi khatean tharailam mhunnpachi mahiti  GULAB  ABRIL 2023

tannem dili. Bharot des bharad dhanyeachea utpadonant akhkhea sonvsarantlea raxttram modem poilea zagear urta. Sonvsarantlea 131 raxttram modem 60 kotti lok Afrika ani Azientlea bhukhonddantlo bharad dhan’ya hem poromporik jevonn koxem vaportat. Bharota fatto -fatt Nigeria ani China bha ra d dha nye ac hea ut pa donant s oho bhagi zat at . Bha rot a nt Ra ja sht an, Utt a r Pra de sh, Madhy a Prades h, Haray a na , Maha rs hat ra , Karna ta ka , Ta mi l Na du, Andhra Prades h ani Telangana rajyam, Bharotantlem xembhor ttok’ke utpadon toyar kortat. Rajashtan, Uttar Pradesh, Harayana ekvottit 81 ttok’ke zalear Rajashtan hem ekuc h ra jya 5 0 tt ok’ke bha ra d dha ny ea chea ut padona nt bhor gha lta . Bha rot ant ba jrichem utpadon chodd promannant zata, tache fatto-fat Jowar ani Ragi hanchem utpadon zata. Bharot hem sonvsarachem bharad dhanyeachem kendr sthan korpachi mokh Kendr sorkaran dovorlia. Bharad dha n’ya zhoim tapman gorom’ asta thoim borem zata. Bharad dhanyeachi lagvodd legit zhoim gormi chodd asta tea desanim vhodda promannant zata. Bharad dhanyeank udok chodd lagonam mhonnttoch jea prodexanim ( regions ) paus thoddo poddtta thoim pasun bharad dhan’ya zata. Haka zomin bori supik zai oxem nam, tem unnem supik zom’nir pasun borem zata ani utpon’n dita. Thondd zageanim tanchem utpadon titlem borem zainam. Zitlo zom’nik nisro ( well drained) t it lo bo ro . Roi t anam bhara d dha n’ ya dhat t rounchem poddtta, kiteak chodd nonddnni ailear pikechi bori va ddai zainam a ni utpadonac her porinnam’ zata. Amchea Gõyant adim lok zaitea zageancher nac hnno (go nne) ro it a le t. Do ngri bha ga ni m nachnnea borabor vari-i roitalet. Paus yeunche poilim dongravelim zhaddam katrun, tankam uzo ghalun zomin toy ar kortalet. Hi zo min ta nkam khonnunk poddo nasli kiteak nachnneanchem bim voilean marlear pasun kirlon yeta. Nachnneachem bim dhatt ximpdaitalet ani tantunt modem vari ro italet. Oxi e to ren roi tale t ta nka m ‘Kamta m’ mhunnt ta le t . Za i te xe tka r ekt thai m zaun ( c ommuni ty fa rmi ng ) hi m Kamt am ko rta let . Roilolea nachnnea modem-modem rozam roitalet. Rozancho ek gunn mhollear tanchea vasan mus lagim ye na nt. Ti m ki ddi ani mus am pa sun sonvrokxonn ( anti-repellant ) ditat. Atam Gõyant fokot t hoddeach suv atanc her nachnno roit at. Nachnneachi ambil, tizan ani her podhart atam durmill zale at . Apli a ni dus re anc hi bhola iki sambhallpa khatir zatoleanim hea vorsa Gõyant nachnne rovpacho proyog korunk zata. 33  GULAB  ABRIL 2023

34

 GULAB  ABRIL 2023

Rajki Mollar

Gõyant novim prokolpam mhonnttoch Gõykarank bhorpur nokrio? 

N

Jose Dias

ovim prokolpam, novi o nokrio, be karponn 6 novim prokolpam yevpachim asat. Tancho xevott kobar, Gõykar khuxal oxem zalem ki nam? vegllo zatolo-so tuka dista? Vo sogllem adlean Oxem zatolem mhonn khub zonn, odik korun nokrio chalu? Mhonnge rochun yetoliot tio novio nokrio sodpi bekar monis yeujitat, chintat, as ballgitat ani dolleant tel ghalun vatt polet asat. Zatolem gai oxem? Zalear puro aslem. Punn zatolem mhonn amkam tori disonam. Tor kiteak? Oxem adim zaunk nam, oxem aiz ghoddonam ani oxem ghoddttolem mhonn mhaka tori kosloch bhorvanso nam. Udy og Montri, Mauvin Godi nho-a n, Mukhel Mo nt ri Pra mo d Sa wa nt a huji r ja hi r ke la m Febrerachie 28ver kim 310 kotti rupoi khorchun 6 novim prokolpam Gõyant toyar zavpachim asat ani tantunt 2500 novio nokrio toyar zatlio mhonn. Gõychem bekariechem promann desant tisrea zagear yeta Poileach farak hi ek bori ani khuxalkayechi khobor mhonn sangchi go rozuch nam. Nokrio utpon’n vetoliot amdar montrianchea ixtt-mitrank, kumparzal’lio konnak naka? Soglleankuch zai ki nam? ink, soiream-daireank, tanchea venchnnukancho Toxem zalear hi ek anondachi khobor ki nam? Punn prochear kortoleank ani lakhache lakh farik korun sa ngta t te pormo nnem, durbolla nc he a be ka r ap-apli nokri vikti ghetoleank, Gõykar nhoi tea mo n’ xa nc he a ghorant ye ta t i khuxalka i videxiank porian. Oxench ghoddlolem dixtti poddtta zoglaunneachi, ti ravpak yenam ani ti chodd kall aiz meren a ni o xenc h ghoddt tole m mhonn he togonam. Amchea loka modem azunui kaim lok fuddem amkam yeuzota, hatunt matui dubhav nam. Purtugezin uchcheartat “A a le gri a na ca sa do Toxem zalear nokriancho vhoddlo prochear ani po bre dura po uc o ” (durbollanchea gharant ail’li boball korun faido koslo ani faido konnak? khuxalkai rokhddich vochpachi ani rokhddich veta). Gre e n Re v o lut i o n korun, koddeanim zago Tor oxem kiteak ghoddtta? Polloum-ia: nam, gudanv bhoron bhair vot’tat. Pikavoll dovrunk Udyog Montrian sanglam tem ek novol nhoi. zago nam mhonn kottinche kotti gonvanche sak Fattlea 60 vorsam pottim vô Gõychie suttke thaun pausant bhizon kuslet. Durbollkai kobar zali gai? ai cho di s me re n, his pa bhai r no vi m-no vi m Upaxim asloleank, jevonn-khann mell’llem gai? prokolpam Gõyant bhitor sorot asat, sudharop- Mellonk nam ani mellcheim-bi nam. achea vô fottkirea sudharopachea nanvan. Fattlea W hi t e R e v o l u t i o n ko run duda che vhall 60 vorsam pottim kitlim prokolpam Gõyant yeunk vhanvunk laglet, dudak tanel’leank, durbollank dud nam zait vo amchea Amdar-Montrianim haddunk mell’llem gai? Nam! Tor kiteak? nam zait? Kitlio nokrio Gõykarank tea vô tednachea Bho rpur pikav oll za li mho nn durbo llka i amdar montrianim bhasaunk nam zait? Khuim asat tio nokrio? Khuim asat tim asvasonam? Khuim asat somponam. Dudache vhall zalet legit zalear, tem te a sv as onn di vpi amda r-mo nt ri ? Ta nc he m dud durbolla nchea , go rjev ontac he a to ndda nt sangnnem vô asvason khuim asa? Kochreachea poddonam. Tor koxem? Piklia ti pikavoll, utpon’n dhobeant ani bhasaunni korpi bospogari zaun sust kelam te dud viktem gheunk tuka ani mhaka tank ghara nhidleat! Tor atam tannim bhasailolio ani aslearuch tem amkam mellonk xokta. Dekhun konn amche a Gõya nt amchi e bori e zom’ ni r, borea ekle a budhvo nt an mhunnla m, y o u c a n g o dongrancher utpon’n zal’lea karkhaneanim nokri a he a d with the pro duc ti on upo n pro duc tio n sodunk konnak ulo marpacho? Konn ditolo amkam until the he ll freeze s. But what i s the use if tannim bhasailolio nokrio? Gelint mure dhobheant we do n’ t ha v e purcha s ing po we r? Mhonnge tanchim asvasonam? Ani toxem zalear zalio mure utpon’n zalam vô utpon’n kelam tem viktem gheunk zopt amkam bhasailolio nokrio? tank nam zalear utpon’n tuka ani mhaka kiteakuch Atam Febrerachie 28ver jahir kel’le pormonnem upka ro na m. Amc hi got zat li o xi , mhonnge 35  GULAB  ABRIL 2023

bapaichea ghara bara zotam ani hanv hanga bhik magon kha ta m. Tim zot am mha ka kit ea k upkaronam. Oxench kitem zatlem novia nokriam sovem. 25 00 nokria m bodlek 2 lakh 5 0 hoza r nokrio utpon’n kelear porian, Gõykar bekar te bekaruch urtolet. Nokrio vetoliot pur c ha s i n g po w e r vô nokrio viktio gheunk, montriank lakhanim poixe di unk kobul a sat t ankac h. He m so t mandunk aughodd lagta? Kocherianim vochun thoim o n merit kitle zonn nokri kortat ani kitle onGõykar porian duddu farik korun nokriek lagleat tem spoxtt gomtolem. Amcho fuddar suttke uprant boro zatolo mhonn Purtuge za nk a mi danvdda ile. Tanchea kalla r zo bor-xi o nokrio nas li o dekhun amc he modle kitlench zonn Afrikek, Gulfak ani tarvacher pavle. Ai z to r Gõ y sv onto nt r za la m khoi m. Amc hi m poristhiti adlea-von paxtt zalia ki nam? Adim fokt zoddkar, ghoracho vhoddil vo bapui bhair vetalet. Atam tech nhoi akhkhem kuttumbuch bhair veta, ganv-ghor s oddun, t ho ddim kedna nc h po ro t yeunchinant te porim. Oxem ami amkam naka mho nn danvdda ilolea t ea ch Purtuge za nc he a pã yam-xim bhik magunk pavlenv. Mhonntto ch suttke uprant amchi, Gõykaranchi poristhiti sarkich bighoddlia, adlea-von paxtt zalia, Gõy soddun vo chpachi za lia . Thoddeanim soddle m, urlo le soddpachie vatter asat. Toxem zalear Gõychi suttka boreak konnak mhonn poddli? Sangchi goroz asa? Chorank, krimidorank, bolatkar korpiank, drugs vo gunji-vo khda m vi kt olea nk, ca si no khell khellttoleank, xindollkiecho ( prostitution) dhondo choloitolea nk ani odik korun Porv orim Vi dhan Sobhent bostat tea cheallis chorank, bhonvonbhonvon lokak vitt yeum porian, lokanim hinsaun c ho r-chor mho nn pac ha rlea r po ri an koxec h halonant toslea amchea holkhott mon’xank, ani fottkirea, chor ani krimidor mhonn aslet ani atam sutt ke zhuzachem rupnnem ghaltat tea fot ting suttke zhuzariank. Ai z Gõy ant khazna m buddoi lolim as at. Aiz Gõyant xetam, nusteachim khanddim keleant. Aiz Gõyant baim-io kharea udkachio keleat, varvemporsum kobar kelam kharea udkan, aiz dongor katrun dhortori keleat, Real Estates bandunk. Aiz min kaddun nhoi punn chorun, luttun ( plunder of iron ore-mines) dongor zonglam mekllim ani vingllim keleant. Gõychio nodio kendr serkarachea golleak bandliat, on-Gõykaranchi lok sonkhya Gõykara po ro s choddo ilia f okt aple a mo ta nk lagun, Gõykara nk pordexi korun Europachea rostear gha tlea t. Ami v apri na nv t o kô llso haddun Gõykarank zokmi keleat, amchio vello padd ghalun doria kinarer ravtoleanchem asnnem sonkoxttant ghatlam. Zonglam kapun, zonglantlea zonavoram 36  GULAB

amchea s anga ta k ra vo nk dha ddle ant. Mor, makodd, het’tim, randukor amche modem ravon a mc he a udorpo so nnac ho s ot ea na s ko rt at . Do uble tra c k ghalun porje add dadagiri korun Gõykarank tras kortat. Ekach utran Gõy luttun, kobar korun apunn xrimont zatat. Hio sogllio azneri Gõy ant ghoddt ta t as ti g mo n’ xa nc he a Multi nationals, Multimillionaires, Corporates, Builders, Real Estates hanchea hatantlean, Porvorim-chea cheallis choranchea axirvadan. Aiz il’lem-xem kitem Gõyant urlam zalear tem fokt Gõychi porza zhuzun sa mbha lltt a mho nnun. Te a chealli s choranim chorie bogor anik kitench kelem nam. Aichi ani Gõychi fuddli pillgi xirap ghalun tancho ugddas kortoli. Gõychem nisontton suru Bandodkara thaun; hanne m xe ta m-bhat ta nc hi v at t la ili, a mc hi o komunidadi kobar keliot, Konknni marunk, Gõy Maharashtrant vilin korun thoim tem Maharashtra so mdirant buddon marunk s oddlem. Fot tkirea rupa n, Tenancy Act ani munddka r bi l bhi to r ka ddun, po ili po lluting industry ‘Z ua ri Agro Chemicals’ Gõyant haddun. Bandorkaran suru kel’lem kam’ cheallis choranim fattlea 60 vorsam pottim chaluch dovorlem. Aiz te duddvanim kusleat, punn pott bhoronam tanchem chorun. Xirap asa tea chorank. Makddam porim uddkio martat fokot chorunk, chorunk, chorunk. Gõychie porjecho xirap khatolet, kednach suki aschenam, tancho sak kednanch bhorcho nam. Lokancho xirap tancher ani tanchea bhugea- ballancher sodanch astolo. Koxtt anche duddu pocho nk vell lagta to r Gõy luttun, Gõy matieche hat ubharun chorloli girestkai tankam koxich pochpachi nam. Xirapanchi ti, tannim ektthailoli girestkai.

Punorjivont zal’lo Jezu Somestancher Aplo axirvad ghalum

AXIRVADIT PASKANCHI POROB

GULABar Borovpiank Ek Kherit Chotrai MA I 20 23 mhoineac he a anka khatir tumc him bo rpam AB RI LA CHIE 16 vier me re n amkam p avtat toxim dhad d chim : E m ail: d ac o s ta.f aus to0 2 @g m ail.c o m ani g ulab m arg@g m ail.c o m he a d onui po t’te anr. D us re a ne m alle anc he r vo m aulie -g ho rac he r ail’lim b o rpam p atthoum nam zaunk no m r vino nti. A nik khuim uzvad d ak had dlo lim b o rp am am kam m and lim zale ar am i tim m ag on uzvad daito lenv, am kam zai toxim . Mago nas tanam d had d lolim b orp am zo ri uzvad da hadd unk xok’ya nas le ar tim po ro t p attho vpac hi zo b ab d ari am i g henanv, hachi nond ko runk nom r vino nti. - S om p adp i

 ABRIL 2023

Khas Kotha

Gõychea nanvan bhailio kazu-biyo vikriek! Gulab Protinidhi

G

õyant s umar 1,50,000 hekttor zomin xeti utpadona khala asa tatunt kazunchi lagvodd mott’ttea promannant asa. Gõychea xetkarianim vhodda promannant kazunchi lagvodd korunk zai”, oxem Gõycho mukhel montri Dr. Pramod Sawant halinch uloilo. “Kazunchi lagvodd adlie pillgiechea lokanim Gõyant kel’li tichem utpadon amchiech gorje purtem asonk favonam, bogor tem vevharik nodren vaddounk zai. Amkam chodd faido koso melltolo tacher vichear korunk zai. Kazum modim somoz hollod laili zalear xetkariak odik faido zaunk xokta, he vixim xetki odhikariam koddchean porixikxonn gheun fuddem vochonk zata”, oxem mot mukhel montrian manddlem. Gõyant kazunchem utpadon koxem vaddounk zata ani tech borabor xetkariak koso faido zatolo hache vixim mukhel montri uloitalo.

Gõychea kazuncho itihas ani poili lagvodd: Kazuchi lagvodd poilim Gõyant keli ti Purtugez misionar padrinim. TannimBrazil-ak thaun kazu Gõyant haddlio, hachem mukhi karonn aslem zom’nichi mati vhanvon veta tika allabond haddunk. Gõyant thaun kazunchem prosaronn Bharotachea dusrea bhaganim uprant zalem. Halinchea kallar kazunchi lagvodd Bharotachea her rajyanim zaunk laglia. Tim rajyam zaun asat Madhya Pradesh, Chattisgarh ani Ut’torUdentiche ( North East ) thodde bhag. Gõychem hovaman hun ani domott (hot & humid) kazunk borem manvota. Toxench Gõychi zomin sokrott ani udkacho nisro boro aslolean kazuchi lagvodd bori zata, dekhun ami Gõyant dongrachea bhaganim kazoch kazo polletat.

Gõyant kazu-biyank ani soreak magnni: Gõy bhonvddekaranchem rajya aslolean hanga kazunchia biy ank khub magnni as a. Dor e k bhonvddekar vo bhailea ganvcho monis Gõyant yeta to Gõycho ugddas mhonn aplea ganv-ghora Gõychio kazuchio biyo gheun veta. Toxench Gõykar khuincheai bhailea ganvant gelo zalear Gõychi bhett koxi aplea vollkhicheank, soireank vô manachea mon’xank Gõychio kazuchio biyo bhett ditat.

Gõychia kazu-biyanchi sot’tya poristhiti: Ka zunchio biy o, urrak vo fe nni mhunnle ar Gõykaranchi chhati obhimanan fulta punn bhitorli khobor kanar poddli zalear ti jerul jirtoli. Gõychea xeti khatea pormonnemGõyant vorsak 24,000 tonn kazuchio biyo zatat. Tancher prokriya korun nimannem vikpak mellttat te mhovle (kernels) fokot 5,000 tonn zatat. Kazunchio biyo bazpache karkhane asat tanchea sangnnea pormonnem 4,000 – 5,000 tonn mhovle mellovpak, 18,000 – 20,000 tonn tori kazuchio biyo lagtat , tantunt bore asat te magir kuxin kaddche poddttat. Gõyant 24,000 tonn utpadon zata temsogllench karkhaneanim veta oxem nam, tantuntlio thoddio biyo niryat (export) zatat. Taka lagun Gõyant asloli magnni purai korunk Gujarat, Odisha, Karnataka, Andhra Pradesh ani Kerala rajyantlean prokriya kelolio biyo Gõyant vikriek yetat.

Gõyant kazu-biyanche karkhane: “Gõyant kazu-biyanche karkhane baram voir atam urle nant. Te tigoun dovorpak sorkara koddchean sovlot (subsidy) diunchi poddtta. Gõyant 2005 vorsa sumar 45 kazu-biyanche karkhane asle, atam fattlea 10 vorsank ekui novo karkhano yeunk nam, asat te bond zavpachie vatter asat”, oxi mahiti Goa Cashew Manufacturers’ Association odheokx Rohit Zantye hannem dili. “Sumar 12 vorsam fattim 80% kazu-biyo jio vikriek Gõyant mellttalio tio Gõychio aslio, atam hem chitr bodol’lam. Adim 20-25% jio biyo Gõyant vikriek mellttalio tio Gõyam bhailio aslio punn atam 50% biyo bhailio yetat, tio Africa, Indosesia, Congo, Thailand ani Tanzania thaun ayat (import) zatat”, oxi mahiti anik eklo kazuncho karkhano cholovpi malok Madhav-bab Sahakari hannem dili. “Hio ayat kelolio biyo Bharotachea veg-vegllea rajyanim prokriya korun nimanne m ha ddun Gõy ant vi kt at kit ea k Gõ y bhonvddekaranchem rajya zalolean magnni khub asa”, oxi mahiti Sahakari bab hannem dili.

Gõychia kazu-biyam boraboruch Gõycho soro-urrak ani fenni titlich famad asa. Hea urrakacho vo fenniecho asvad gheunk bhonvddekar toxench her Gõyant bhett divpi gordi kortat. Gõychi vollokh urrak vo fennient zata “Gõykarank vô bhonvddekarank Gõychio vo bhailio mhollear vankddem zaunchem nam. 37  GULAB  ABRIL 2023

biyo vollkhunk ghoddye aughodd zata zait. Jio biyo ayat kelolio astat tio polleunk dovio ful’l astat, giraik tio polleun bhulta. Amchio Gõychio biyo zori khavpak borio lagtat zalear tio matxio tambsar martat, hem giraikank somzonam”, oxi mahiti Sitaram-bab Gauns anik eka kazu karkhano cholovpian dili. “Bhailean ayat kelolio biyo sovai doren viktat zalear amchio Gõychio biyo mharog astat. Hakach lagun zaite kazu-biyam karkhane Gõyant bond poddttat”, oxem Gauns-an sanglem. Gõ yc hi a bi ya nc hi a ni mut t ’ tt e a nc hi ( c as hew nuts & a pples ) khas v o llo kh: Gõychio biyo ani mutt’tte hankam jogant Gõychi vollokh diunk Gõy sorkaran halinch Geographical Indications (GI) Registry hanche lagimapli orzghatlia. “Ek pauttim Gõychia biyank ani mutt’tteank Gõychie vollkhicho vollokhchitt ( label) mell’llo ki Gõychia kazuchea biyank bori dor mellonk xokta”, oxem Confederation of Indian Industry (CII) Goa ani Goa Institute of Management (AIC-GIM) hannim mhunnlam. Gõy sorkarachem khatem Department of Science, Technology and Waste Management ani Goa State Council for Science and Technology , him donui khatim Gõychea podhartank GI vollokhchitt mellovpak sorkaran nomiarleant.

Kazunchea utpadonacho Gõychie orthvevosthek adhar:

mukhar avahanam: Gõyant adim asloli titli kazuchi lagvodd nam oxem kazunchea xetkariam lagim uloitanam gomon ailem. “Vorsan voros mhojio 20-30 kazo mortat. Tankam rontto lagta”, oxem Josinho Fernandes, Sanguem ganvcho, zachem ghor annem fatt lim sumar 40 vor sam kazunchem vhoddlem rend (vhoddlo mollo) korta tannem sanglem. “Amkam makodd ani gorvam khub tras kortat. Makodd mutt’tte khatat, bibe zhoddoitat ani zaite pauttim kazunche khande moddttat haka lagun amkam luksonn zata. Botkim gorvam kazunim bhonvtat ani mutt’tte biyo soit khatat, oxem amkam luksonn zata”, oxem Joshino-n sanglem. “Fattlea mhoineant Gõyant zaitea ranank uzo laglolean kitlioch kazo lason gelio. Toxench nove-nove prokolp dongranim yetat tednam kazo kabar zatat zoxe porim Mopa vimantoll, itiadi. Hovamanant bodol zat a tednam kazuchim fulam khorpotat, odik korun dov poddtta, paus zhoddtta, chodd gormi vaddtta tednam kazunchea pikacher mar yeta”, oxem Santano Rodr igues, Chairman, Curtor im Bio- diversity Board hannem sanglem. Gõychi kazunchi poristhiti oxich urli zalear fuddarak Gõychio kazu-biyo ani soro unno zaunk xokta ani chhati fuloun Gõychio biyo, Gõychem urrak vo fenni ami mhunnttat to fokot itihas zaunk xokta. Hacher kitem tori upai zaunk zai.

Kazunchi lagvodd Gõychie orth-vevosthek thoddo bhou hat-bhar laita mhunnonk zata. Kazunchea tempar ganvanim ravpi lokak kam’-dhondo melltta. Kazunchie sorvbhonvtimzaite vevhar chalu zatat. Kazu sukallop, kazu punzavop, mollop, soro kaddop, vikop, biyo vikop, biyo ghevop, oxe kitleach prokaranche vaur-dhonde chalu zatat. Thodde pauttim Gõyant lok mellonant zaun Karnataka, Maharashtra, Jharkhand rajyantle lok haddche poddttat. Ranamkhatem aplea tabeant aslolia kazunchi paunni korta ani yenavoll zomoita. Te bhair zokat kor khatem (Excise Department) kazunchea soreachi paunni korta ani yenavoll zomoita. Kazunchea biyanchi dor komi aslear sorkar apunn mozot (support price) dita ani xetkarianchi luksonn-bhorpai korta.

Kazunchi lagvodd koxi vaddovop: Bharotant kazunchia biyanchie niryati poros ayat chodd zata oxi mahiti Venkatesh Huballi Sonchalok, Directorate of Cashewand Cocoa Development hannem dili. Bharotan 2019 – 20 vorsa kazu-biyo ayat korunk sumar 8,800 kotti rupia khorchile zalear 3800 kotti rupia biyo niryat korun komaile. Gõychem utpadon 24,000 tonn asa temkazunchi anik lagvodd korun 37,000 tem 40,000 tonn korunk zai. Hacher boro upai mhollear, asat timzannttim kazuchimzhaddam kaddop ani chodd pik divpi zhaddam rovop. Hantunt anikui lokank aspavun ghevpachi goroz asa”, oxem Xri Huballi hannem mot manddlem.

Kazunchea dhondeant xetkaram 38

 GULAB  ABRIL 2023

Khas Kotha

Kazuchi Lagvodd ani ticho Vapor 

Eusebio Gomes, SFX

A

mchea Gõyant vingodd vingodd follam piktat ani amchie jibek ruch haddttat. Ambe, ponnos, zambllam, zaam’, chiku, popayo, kelim, karvanddam, churnam, jagma, peram, onsam, kallingam, chipddam, anteram, toranjeam, lharanjeam khaun ami dhadoxi zatanv. Abril-Mayant ambe khaun ami dhadostanv ani khor gormient rosan bhorlo lim kallingam khaun jivak thakai melltta ani gormi nivllota. Osloch ek follancho nog zo gormiechea disamni upatt melltta to mhunnlear kazu. Kazu durbollanchi pik ani sonvsarantlea sogllea desamni girestanchem avddichem oddekhann ( snack).

kazuchem utpadon zata. Hea vattharamni puskoll xetkar kazu lagvoddechea poromporik vevsayant samil asat. Tanchea sangnnea pormonnem kazu rukhamni azun follam diunk suru korunk nam. Mars

Kazucho Orombh Khoreponnim kazuncho o ro mbh Brazil. Purtugezamni kazuchem zhadd Brazilant thaun poilem Afrikechea Mozambique-nt haddlem, ji tanchi vosnnuk asli. Afrikent thaun tannim tem 1560-1565 vorsam modem Gõyant haddlem ani roilem. Hea f ollachem vonospo ti nanv Anacardium occidentale L. Kazu nanv Brazilantlea ‘acajaiba’ utrantlean ani Tupi zomatichea Tupi bhaxentlea ‘acaju’ utrantlean ailam, jem Purtugezamni ‘caju’ kelem ani atam Bharotant ‘kaju’ mhonn tachi vollokh asa. Kazuchem pachvem zhadd anacardiaceae familintlem. Hea follacho rong holdduvo vo tambddo asta.

Kazuchi Lagvodd

mhoineant pikavoll zatali. Hovamanak lagun hea vorsa pikavoll unni zatoli, oso tannim odmas kela. Raia SVD Sonsthechem Ashram chodd promannan kazuchi pik kaddtta. Kazunchea vatthara, pike ani utpadona votten Maharaxttra raj poilea paunddear urta. Raxttrik Bagkam’ Monddola pormonnem hea rajyan 2021-22 vorsam modem 0.20 milyanv tonn kazu bi ya nc he m ut pa do n ke le m. Asi ac he a vattharant kazuchi lagvodd korpi vorixtt des Bharot ani Vietnam, Afikent vorixtt des Nigeria, Ivory Coast ani Tanzania ani Latin Amerikent vorixtt des Brazil, Colombia, Costa Rica, Honduras ani El Salvador. Soglleam-von chodd lagvodd korpi, biyo toyar korpi, khaunk vapor korpi ani niryat korpi zaun asa Bharot des. Vixv -bhor pike modem Bha rot 45 ttok’ke pik kaddtta.

Dharwad-chie K rixi Vignean V idyapitthan Gõychea kazu mollachie foddnnixie vixim ek vako Kazucho Vapor to yar kela. Hea vakea po rmo nnem 2016-17 Ka zu biy o ka za ra chie s omarombhni ent vorsam modem 56,735 hekttor zom’nicher aslolea pikallponnachi kuru koxi bhettoitat. Hea biyank kazu zhaddanchem 24,396 ton kazu biyeanchem li ngik kui za go vpac ho gunn a sa mhonn ka im Gõy rajyan utpadon kelem ani Bharotant sovea za nnaramni s anglam. So ma ji k ani dhormi k paunddear urlem. Gõychie orth-vevosthent suvalleamni kazu biyancho zago chodd mhotvkazuchi lagvodd ek mhotvachi bhumika palltta. acho . Xikxonnik, somaji k, dho rmik ani rajnitik Gõyant chodd promanant kazu piktat tio Satari, mollavelea soiriank, bhettek ailoleank ani ekdom’ P ernnem, Bichole, S anguem, Kepem ani mho tvachia v eokti nk ka zu bi yo bhetto itat. 60 Kanakona talukeamni. Hea vorsa hovamanant ttok’ke biyanchem odde-khann koxem vapor zata bo d’do l zal’lean S alcette talukent kazu zalear 40 ttok’ke biyanchi mittayi (confectionery) utpon’nacher vaitt porinnam’ zala. Te bhair puskoll korunk va po r za ta . Te xiv ai biy ent c alci um, zageancher uzo petton kazunchi lagvodd ibaddlia. magnesium, phosphorus, potassium, sodium ani Salcette-int Kuddttore, Raia, Lottle, Kamurlim, iron oslim khonijam (minerals) asat. Bibe, biyo ani Makazana ani Paroda-nt vhodda promannan biyanchea kott’tteacho dikh kaddun ontor’raxttrik 39  GULAB  ABRIL 2023

ba zarant vepar kortat . Ho dikh pei nt, va rni x, da nt ac he a mo vlla nc ho ( gum) jin’nos , t ta ipraittorache rull, mottor-gaddio ani vimanam khatir yontr-tel korpachea vaurant vaportat. Kazu niro xerop, candy, jelly, lonnchem ani fenni korunk vaportat. Te xivai niro scurvy pidda pois korunk ekdom’ boro. Kazunchim panam sukoun sarem kortat ani tem her torechi pik kaddunk vaportat. Kazuche suklole khande ani talle zollvak vaportat ani kazuchem lakudd vhoddim bandunk, kaxio, kôllso ani hatkaragirichim kamam ( handicrafts ) korunk upiogak yeta. Kazu-fenniek vokhdacho gunn asa. Ti dontank, kuddichie dukhik, gayank, thonddiek lagun kuddiche sande muyetat tednam (cramps ) launk, rogtacho dhab denvta tednam, zanntteank nhid poddonam tednam, porot porot bhairam zata tednam, antkoddio saf korunk ani cholera piddek boreak poddtta. Kazu launk sorkar 80 ttok’ke sovlot ( subsidy ) dita. Kazuchea eka rompeak pon’nas rupia poddttat. Pik bori zaunk kazu mullant mixrit sarem (compost) ghaltat.

Bhurgeponnavelo Ugddas A mchea bhurgepo nnar ami kazuchea zhaddacher choddon khandeamni lambtolio kazu kaddun khatale, kazucho niro piyetale ani kazu

40

mullant poddlolio ani panam pondak lipon aslolio biyo ektthaitale. Biyo sodun kaddunk amche bhitor ek athvich umed nirmann zatali. Uprant tio biyo bha zun khaunk urba yet ali. Kaim paut tim ami kazunche tornne bibe chirun khatale. Sezarchea va ddea nt kazunche dhoni so ro gallunk kazu ektthaitale ani tancho ek bhoro bandun pãyam pondak mostitale ani kazuncho niro kaddttale. Ho niro piyeunk ami vetale. Soro gallpa khatir ek bhatti asta. Ho niro vhoddlea bannant ghaltat ani xizoitat. Nireacho baf dus rea e ka ai dona nt pa uta jem thondd udkant asta. Uprant bafache tembe zatat ani ek-ek soreacho tembo vhoddlie botlint bhôrtat. He a so re ak a mi kajel v o urra k mhunnt ta nv. Gormiechea disamni gormi nivllavpak hem urrak faideachem. Fenni gallunk panch kollxe kazuncho ros ani don kollxe urrak ghaltat ani koddok soro galltat. Ami lhan astanam zori tor amkam thonddi zali zalear vô zor ailear amchi maim amchea pottak kazuchea sorean lep kaddttali ani pitullchie vattlient fenni ghalun taka uzo pettoit ali ani nivto koch a mkam i lo -s o pi ye unk di ta li . Amchi thonddi rokhddich nopoit zatali ani zorui denvtalo. Gõyant kaim ghorabe kazuchea dhondea vorvim aplem udorposonn kortat. Kazucho rukh, amkam dita sukh.

 GULAB  ABRIL 2023

Mottvi Kotha

BHROXTT ODHIKARI 

E

Teotonio Costa

ka gori b kut tumba nt ni kte nc h zolmololem ani gitam xiko n kaddlolim. Songit rokhdde nch See ma khub sundor dis ta le m. Tac he m tachea kanamni bhortalem. hanstem mukhamoll taka polletoleak pixem korun Ga nv chea Raghu maman Dev ic hi e za trek so ddtt alem. Za nntt ea nc hi mhunn’nni a sa , s ongi t-na tt ok kaddlem. Se emak piray ec he a ‘bhurgeache paim pallnneant distat.’ Hi mhunn’nni te ra ve a vo rs a he a na tt ka nt mukhe l bhumika Seemak sarki dostali. Seema roddonk laglear korpachi sondi dili. Sumar dedd mhoino talim’ kele avoin gailolea gitancho sur aikonam fuddem tem uprant Raghu maman rongit talim’ dovorli. Talim’ roddttalem tem rokhddench thambtalem. polleloleamni ani Seemacho sur aikololeamni ganv Xezarchea Johnson-an novoch Radio haddlo. ga zo ilo. See ma chi bhumika po lleunk nat tkak Khobor f a-fa korun ganvbho r za li . Ta nc he a lokamni borich gordi keloli. Seeman apli bhumika vaddear haddlolo ho poiloch Radio. Seemachi avoi khub bori keli. Petti ani tablacho ek pasun tal chukoinastanam Seema ek okhondd gayok koxem hi khobor aikon kallza monan khuxal zali. Sokallim utthon Johnsonan cheav ghetli ani gaitalem. Tachie huxarkayek lokamni taka chepem battery ghalun radio chalu kelo. Fokot suuuuuu kaddlem. Xezarchea ganvamni ailolem apovnnem oso avaz yetalo. Tannem SW 1, SW 2, MW oxim svikarun Seeman odik nam’na melloun ghet li. bendda bodli kele uprant taka Dharwad station Seemachi chal, ulovp, kasatto marun nnov vari spoxtt aikonk yeunk laglem. Bejarlolea Johnsonan nhesop, tachem moddop, tache lag marop, tacho rokhddich atth voranchi kar’reir dhorli ani aplo radio rag ani tatuntlean misoll zaun bhair sorpi tacho gheun po ro t xa ra nt gelo ani apli kagall te a sur taka prosid’dhichie tengxier vhortalo. Lhanuch as tanam eka nattyo monddolache dukonkarak keli. Thoim dukonkara chea hatant votin xaramni nattkam nhesta astanam Seemachea pa vt oc h to bo ro cholonk laglo . Tanne m ta ka bo rea vaura pa sot disa lle amni fot tu c hhapun pon’nas mittor sori dili ani ek montr sanglem ani haddle. to ri i o ddc ho nn zat a zalea r a plo moni s gho ra dhaddun ditam mhonn dukonkaran utor dilem ani Pirayechea sollavea vorsa dekhnnea Seemataka ghora dhaddlo. chea mukhar ek bori sondi chal korun aili. Mumboi Ganvche kaim lok karreirichi vatt polleun asle. thaun Gõyant ailolea eka nattkachea pongddantli Johnson radio gheun khala denvlo. Thoim xarant ek ostori kolakar okosmat duyent poddli. Tancho kitem ghoddlem hi sot poristhiti boraborcheank ni manno proy og humkollo nk laglo. Tanchexim zanna zaunk zai asli. ‘Tanchea ghoraxim favo te bodli kolakar aslem punn tichean songit gayonam ‘wave’ mellonant dekhun Gõychio kariavolli yenant. gaunk zai na slem. Oddc ho nnik s ampo ddlo le a Karnataka tankam lagim aslolean Dharwad station di gdo rspiak Shankar he a t ornatt ea n Seemak sompeponnim melltta’ oxi khatri tea posorkaran dili. melloilem. Seeman ti bhumika korun veglli nam’na melloun ghetli. Vell ko ri na st anam uts ukta ye n bhorlo le a Pirayen bhorlolem Seema, Shankarache upkar Johnsonan haddloli sori bhair kaddli ani thoim atthoita astananch tachea mogant poddlem ani zomloleanchea adharan ti eka konddeak bandli. ro khddench t anchem logn za le m. Na tt ka mni Darant aslolea ponnsachie tengxieche don khande bhumika korpi ostoriek lok bazari ostori zalole sankallun to toyar kelolo konnddo voir bandlo. porim polletalo. Eke nottie borabor logn korop hem Radio chalu kele uprant eka poros ek oxim kitlinch ek vhodd patok ani hea vhodd guneanva udexim stationam lagonk laglim. Goa station lagle uprant ghorabeachem nanv pidd’ddear zata oso somoz thoim zomloleamni axecho huskaro soddlo. monant haddun Shankarak tachea ghorcheamni Emissoracher vitrailoli dor ek kariavoll Seema- ghorantlean bhair ghatlo. Shankar Seemachea chea ghorant spoxtt aikonk yetali. ghorant ra von a plo gho r so nv sa r c ho lo it alo. Songi t vô gay onac ho s ur t ac he a ka na r Tannem Seemak ganvchea nattkamni bhumika poddttanch tem aplem roddnnem bond korun tea korunk kednanch addkholl haddunk nam, nam avazachie dixen kan ditalem. Tin-chear vorsan- mhonn See mak Shankaran ba zari o storiec ho chem zata mhonnosor Seeman zaitinch kantaram dorzo diunk nam. To Seemak titleach manan ani 41  GULAB  ABRIL 2023

respedan lekhtalo. Seeman eka fattlean ek oxim tin bhurgeank zo lmant ha ddli m to ri t em ganvc hi m na tt ka m s oboi ta le m. Bhurgea nc ho s ambhall Shanka r kortalo. Chouto bhurgo zolmolo tednam zobabdari v addli. See ma n sv ot a za un nat tkam s oddun divpacho nirnnoi ghetlo. Seema hi aiz nnov bhurgeanchi avoi. Tichi suropai dusrea ostoriank sor zai nasli. Tichio panch dhuvo tichech porim suropayen vaddttalio. Nnov bhurge ancho sa mbha ll korunk Se ema ani Shankarak ratiche dis korche poddttale. Gineanan vaddlole bhurge eka vellar xallek vetale ani dusrea adesak konnachea posrear, cheavechea manddar kam’ kortale. Avoi aplea dhuvank lokanchea xetambhat ta mni vo kulla go ra mni ka ma k vhorta li . Poristhiti khub vaitt asli. Bhurgeanchi bhuk marunk ghorant chul pett’ttali. Oddchonn zatali ti tanchea nhesnnachi. Kuleacher kope marlolim kalsanvam ghalun put xalle k veta le. Apleak unnem korun Sha nkar a ni See ma bhurgea nc he m so da nc h borem chint’talim. Disbhor kam’ korun ghara aile uprant Seema apunn nheslolem nnov vari kapodd umollun danddier sukonk ghaltalem ani sokallim t ench nhe so n po ro t ka ma k bhai r so rt alem. Ganvant fungsanv aslear tanchi dhanvpoll zatali. Fungsanv sobounk krist i xezarim tankam aple kopdde bhangar ani her vostu vaprunk ditalim. Ali Khan hea tornatteak serkaran talatti mhonn ganvchie panchayotint dhaddlo. Ganvant yeradari komi aslolean taka ganvantuch aplo rabito korcho poddlo . Thodde xi kxok (mast or) soddle zalear ganvant bhiraddak konnuch ravo naslo. Ganvant bhi ra dda vi xi m chouko xi kele upra nt t aka Seemachea ghorant asro mell’llo. Tanchi arthik oddchonn polleun Ali Khan tankam aplem bhaddem diunchem diun atth disamni aplea ghora thaun porot yetanam jevnnam-khannachio vostu haddun ditalo. Tin-chear mhoine somptat mhonnosor to tancho ghorchoch koso zalolo. Serkaran dilolea odhikarak lagun ganvcho lok ta lat tia k thar’ bhiye talo. Serkara che a kaidea po rma nnem dor e ka xet ka ran ka ddlolea bhat pikav olli chi no ndnni ko runk poddt ta li . Sube z as lo le m bhat c ho dd unnea doran s erka ra k di unchem po ddtt alem. Nondnni ko ri na st anam dovorlolem bhat serkar vhortalo ani velean tea xetkaracher karvai kortalo. Xet nasloleak bhat ghorant ballgunk porvangi nasli. Se ema, Ali Kha na chea v aura cher khuxa l zatalem. Ali Khanachie bhiranten lok ‘Mazor apli sa gva d lipoit a toxem bhat lipoi tale’. See ma xe zariager bho nvo n t annim lipoun do vorlolea bhatachi khobor Ali Khanachea kanant bhortalem. Hea oslea karosthanak lagun lokanchi nhid uddon 42  GULAB

geloli. Ali Khan ghorant ravonk lagloleak Shankaracho suseg pidd’ddear zalolo. Seema ani Ali Khanacho gupit s ombo ndh as a ka i? Oxi m Shanka ra k disachich sopnam poddonk laglolim. Tancher pallot dov run as lo le a Shanka ra n di st uc h Se ema xe zarianchi khobo r Alik sangta nam ai koli a ni tannem zap ghatli. “Tumchea gupit karosthanacho mhaka dubav aslo dekhun hanv vonnttik kan laun aslom. Seema, he a gorib lokanc he a pott ar ma run tuka sukh mellttolem?” “Hanvem tuka sukh di vpak nnov bhurgeank zolmant haddlim. Atam mhaka sukh bhogpak hanv zai tem kortolem.” Seeman Shankarak saddetodd zap dili. “Ganvant lok uloita tem khorem tor?” “Khorem kitem ani fott kitem tem hanv tuka ro khddench dakho it am.” Ali n Shanka ra k dhomkailo. Koxtt korun pott bhorpi Shankaran kednanch konnachench vaitt korunk naslem. Dilolo vaur promanni kpo nnan ko rt alo ani o dhika ra n aplo disvoddo ghetalo. Ali Khanachi vaitt nodor aplea dhuvancher poddonk naka, hem chintun osoddya to Seemak chotur kortalo. Bhat nondnni korpachi moryada sompun panch dis zale. Ali Khan, pulis ani serkari odhikari eksurie suvater aslolea bond ghorachi okosmat topasnni ko runk ge le. Tea ghorac hi dekhrekh Shankar ko rt alo. Sha nkarak pulis en a po ilo ani chav i kaddunk lai li . De khla m te m po lleun Shanka r thorthoronk laglo. Ojap koxem, suy en xinvlole bhat ac he panch s ak t ho im a sle. Kai de a pormannem Shankarak ukhol’lo. Shanka ra k khas t di unk Alin roc hloli po ili yeuzonn folladik zaloli . Dusri yeuzonn monant haddche po ilinch morya dicho band f uttlo. Hie ghoddnnien ganvant lokanchea ulo vpak fantte f ut tle. Art io -porti o cheo rc he a za unk la glio . Ganvche nam’neche lok ektthaim aile. Shankarachea bondkhonni voir ganvchea mukheliaxim firyad manddli. Hie uktie zomatik xenkddeamni ganvcho lok hajir zalo. Mukheliachea uleak pallo diun Mamletdaracho protinidhi zomatik hajir zalo. “Talattian amkam tea ghorachi chavi dili ani tannench amkam te bhatache sak tea ghorant do vo rpak s angle. To Shanka ra nk f onddant ghalpacho asa hi amkam khobor nasli.” Eka kamak ha ddlo le a mo n’ xa n Ali Khanac he bha ndde m foddlem. Dusreank trasant ghalunk manddlolie raterint svota apunnuch sampoddttolo hem Ali Khanan sopnant pasun chintunk naslem.  ABRIL 2023

Mottvi Kanni

Konn Vhoddlo? 

C

Pri. Myron Jeson Barreto

aitan nanvacho xetkamti dor disa khandar pollelear to tuka aplie gaddient gheuncho nam. kho re m ubarun, ha ta nt pejec ho poddgo Tum e k xe tkamti a ni a mi unc hlie kulli ec hi m gheun xetant vaurak vetalo. Asloleak nam khoim mon’xam. Tuka adhar kelear amkam dusro lok s ukh, nas lo le ak nam kho im dukh, o sli go t hanstolo. Chol, borem vetam hanv. Kocherient Caitanachi zaloli. Asa tantunt to khoxal aslolo. pavunk kallav zatolo.” So ka llchea v ella r ye te a-ve te a lo ka nk borem Kos u adha r dinastana m fuddem paul ma rit aunddeun tanchea mukhamollar hanso polleun gelem tem polleun Caitanachea dolleant dukam apunn khubuch dhadostalo. Xetant koxtti vaur vhanvunk laglim. Xetkamti zalear mon’xacho dorzo aslolean sokallchea parar bhett’ttolea lokachem de nv onam mho nn c hi nt un t anne m aple akuc h borem utor taka vaur korunk ghottai ditalem. Aplo ghottai ghetli. Konn tori thoinsor pavon apleak va ur a plea k vhoddlo de khun a punn xet ka mt i adhar kortolo kai mhonn Caitan axen rosteachie mhonn konnakui sangunk taka loz disonasli. Dor dixen, aple dolle hie ani tie votten gunvddaun vatt di sa kuddic ho gha m’ va roun, vomplo lea bi m- polloit aslo. Kaim vellan ganvcho ek advogad yachem lunvle uprant borem pik taka mellttalem. sovkas apli gaddi gheun yetalo to tannem pollelo. Eka disa osoc h sokalli m vaurak bhair so rlole Gaddiecher to advogad mhonn taka kollon ailem. ko ddem jiv ak borem dis onam mho nn ros te a Ho ani apnnak adhar diuncho nam mhonn poilinch kuxichea eka zhadda pondak to boslo. Zhaddachie aplea monant chintun taka ulo marcho nam mhonn saullient tachea jivak matso suseg zalo. Vareachea Caitanan chintlem. ‘Gelear gunno mevlear ambo,’ nadar zhaddachim panam haltolean thoddo varo hi mhunn’nni monant haddun apunn advogadak tachie kuddik lagon tachea jivak anik borem dislem. thamboitolo mhonn Cait anan y eujile m. Gorjek Suknneachea modur avazan vatavoronn thondd sa mpoddlea n ghoddye a dha r ko rit kai mho nn aslolem. Aple lagim aslolie pejecho thoddo gorom’ polleun khaltikayen tannem advogadachi gaddi nis tallear otoun tannem ghottai ghetli. Kuddint thambounk proyotn kelo. Advogadan apli gaddi ailoli osoktai vollkhun gheun aple lagim xetant thamboili ani gaddiechem zonel sokla denvoilem. vochonk zaunchem nam mhonn chintun yetolea “Dot or ba b, mhojea ji va k borem di so na m. Kosu manak tannem ulo marlo. Doto raxim vochunk mhaka konnac hoch a dhar “Kosu mana, matxem hagosor yeo polleum-ia.” na m. Gho ddt ta zalear mhaka lagi nch as lolea “Are Cai ta n ba b ki te m za le m? Aiz xet ant dotoraxim pavoixi?” vochonam? Zhadda pondak boison kitem yeujita “Pav oit olo a slo m punn hie ghoddie k t ujea tor?” adharak pavunk mhaka vell nam. Neaysobhent “Kosu mana, jivak borem disonam. Ghunvoll aili vellar pavunk zai mhaka. Boraborche vangddi mhonn thoddo vell hangasoruch boslolom hanv. ravtat mhaka.” Atam mhoji kudd osokt koxi zalia. Amchi adleanchi ‘J ev to lo a slo punn kho lo nam,’ o sli go t mhunn’nni asa nhi, ‘oddchonnik sampoddttoch, advogadachi zali. Nibam divun Kosu mana porim dusreanchi pang dhorunk zai.’ advogadan apli f uddli va tt dhorli. Cai ta nac hi “Kal rati vochun borench xekoilem kitem re? sosnnikai unni zait vetali. Kednam kai kha ttir Meeracho vhoddlo put poiliech pautt tarvar thaun poddun jivak visov gheunk to axetalo. Tachea aila dekhun tannem somarombh kelolo. Tum bi noxibant konnachoch adhar taka mellonk naslolo. thoinsor gelolo kitem?” Apunn xetkar mhonn apunn lhan mhonn chintunk “Tio soglli o gozali so dd. Mhaka doto raxim to boslo. Tori astanam Caitanan aplo bhorvanso vhoronk konnui melltta zalear matxem poi. Gorjek soddlo nam. Kaim vella uprant ek saikol gheun sampoddla ani konnacho tori mhaka adhar zai. tachoch ixtt Lucian pavun sorlo. Apleak saikolicher Adlim amchim mhunntta lim, “Ko nnachea darar tori bosoun dotoraxim vhor mhonn Caitan udgarlo. pavtolo tem nokllot. Goroz poddttoch dusmanager “Caitan-bab kitem zalem re?” legit pavtat.” “Mhaka veginche-vegim dotoraxim vhor. Anik “Atam tuka konnuch mellcho nam. Mhojea ghora mhojeant boll nam. Kuddintlean koddkoddo sutt’tta. lagim mho zo put a sa punn tuje a ko pdde ank Hea vellar konna cho to ri mha ka sohokar zai. 43  GULAB  ABRIL 2023

Ujeachea bharan mhoji kudd bazlole porim zata. Kit em zat a ani ki te m bhogta t em kai nc h somzonam.” Caitanacho avaz denvunk laglolo. Dolle tache il’le-il’le dhamptale. Lucian-an tosoch taka ubarlo ani a plie sai kolicher mukhar bo soun bazarant aslolea dotoraxim vochunk halot-dholot apli saikol ghe un f udde m vo chot rav lo . Ca it ana la gi m saikolicher bosonk zainaslem punn dusro upai naslolean ta ka anik poriyai naslo. Eke votten Caitan bagovlolo. Lucian-an aplea uzvea hatan taka ghott dhorlolo ani davea hatan saikol choloili. Jednam te dotoraxim pavle tednam Caitanan aple dolle dhamplole. Dotoraxim zaito lok volli korun ubo as lo lo . Luci an s ogllea nc he pai m-ie poddun Ca ita nak do torachea kudda nt bhi tor ka ddunk va urtalo punn zai te amni a pleak v ell zata a ni apunnui tache-vo n duyent a sa mhonn s angon bhitor kaddunk soeg diunk nam. Thoinsor boison aslolea eka dhondekaran Lucian-acher ani Caitanacher nodor bhonvddaun aplea nakak hat dhorlo. “Are matso taka kuxin dovor. Hangasor gordi korunk aila?” “Tum dhondekar zalear kitem vhodd zalo? Amii monis. Ami zatin ani katin veglle zait punn sogllim ekach Devachim bhurgim. ‘Hanv hanstam desak ani de s ha ns ta mho je a bhes ak,’ o sli go t dhondekarachi zaloli.’” Caitan ordo mel’lo koso poddun aslolo. Lucianan zaite upai pollele punn soglle nirfoll vetale. Thoinsor aslole dor eklo tancher nodor ghalun apli tokli ghunvddaitale. Chodd vell zal’lean Caitan aplo nimanno suskar gheunk koxttovtalo. Lucian hie ani tie votten tachem horddem damun taka vachounk yotn kortalo. Lucianacho soglloch bovall zata tem polleun xalla sompoun ghorchi vatt choltalo to Ra mu nanva cho xi kxok t ho im pav on s orlo . Dhanvim-dhanvim bhitor soron kitem ghoddlam kaim mhonn tannem pollelem. Caitanak pollenam fuddem Ramu soglloch bhiyelo. Ho xetkar apleak sodanch bhe tt’t talo ani hans tea mukhamollan zapaitalo mhonn kollon Ramu bobo-hueli marun tachea adharak pavonk zata te proyotn kortalo. Soglloch avaz zata to aikon dotor bhair sorlo ani vaspus kele uprant Caitan-ak tannem bhitor ghetlo. Sogllo lok zo volli korun dotorak ravtalo tannim aplea tonddar kallokh haddun tanchea koplar mirio po ddlo lio . Je dna m do toran Cait an-a k t opas lo tednam taka kallzacho attak aila mhonn taka kollon ailem. Ambulans korun xarant aslolea vhoddlea ho spit to la nt t aka dhaddunk dot oran s oglli bondabost keli. Vellar Ambulans hospittolant pavlolean Ramun norsicho sangat gheun taka hospitolant bhitor kaddlo ani dotoran tacher ilaz suru korche adim pon’nas hozar duddu toyar korunk Ramu lagim 44  GULAB

maglem. Ramucher odik khampero suttlo. Apunn he duddu khuinchean ektthaim kortolom tem to chintunk poddlo. Ramuchi e kuddint thorthoro suttlolo . Kitem korchem tem taka kainch somzonaslem. Soglloch ghuspololo. Apunn Cai tan-acho konn lagonam toripunn mon’xall nodrien apunn taka adhar dita mhonn chintun hie ani tie votten dhanvtalo. Ramu hie ani tie votten dhanvtalo tem polleun onvollkhi mon’xan Ramuk zapailo ani kitem ghoddla tachi vaspus keli. Caitan-achi khobor aikotoch onvollkhi mon’xachem kalliz roddlem ani bego-beg aple lagim aslole te duddu kaddun Ramuchea hatant ghatle ani to onvhollkhi monis thoinsorlo nanch zalo. Ramu te duddu aplea hatant gheun soglloch ghuspololo. Konn kai ho monis? Kainch apli mhaiti dinastanam duddu diun gela tachem karonn kitem kai? Itle mhonnosor Ca itan-achi ghorkarn ani bhurgim hospitalant pavon sorlim. Xetant gelolo Caitan ghora pavunk nam mhonn vaspus kele uprant vatter Lucian-achi bhett zaun tankam soglli mhahti mell’lloli. Caitan-achea a dharak Ramu pav la mhonn ta nkam khobo r nas loli. Uloit amuloitam Caitan-achem operesanv borie toren zaun to soira nnar y eun Dotora n taka mellunk zata mhonn Ramuk yeun kolloilem. Dhanvim-dhanvim hospitalachea kuddant tim gelim. Thoddo vell uloun, Ramu bhair soron vetalo tednam thoim to onvollkhi monis pavon sorlo. “Amcho Caitan boro asa nhoi?” “Boro asa. Dotoran taka visov ghe mhonn sanglam. Sogllem bore bhoxen zalam ani tachim bail-bhurgim-i pavon sorleant. Punn tuje vixim mhaka mhaiti nam. Konn tum?” “Mhojem nanv Tony. Mhojea jivita vixim sangonk gelear vell pavcho nam. Punn hanv Caitan-acho konnuch nhoi. Hanv ek saman’ya monis. Jivitant hanvem zaite koxtt kaddleat ani atam matso hanv voir sorlam. Goribsannen hanv vaddlom ani koxtt kitem tem mhaka khobor asa. Fattlea kaim disamni mhojea dhondeant mhaka khubuch faido zala ani tantle thodde duddu gheun hanv gorjevontanchea adharak pavtolo mhonn bhair sorlolom. Jednam hospittola-xim pavlom tednam mhojea dolleant dukam gollonk laglim kiteak kaim vorsam fattim tujech bhoxen mhojea bapaik salvar korat mhonn hanvenui zaiteam lagim mozot magloli. Kitleaxe ac h zo nnac he hanv pa im poddlolom punn sogllem omtea kollxear udok. Amche lagim itle duddu fa ri k korunk tea kallar gho ddo na sle m. Konna choc h adha r na slolea n mhozo ba pui sonvsarak ontorlo. Hench chintun konnui gorjek s ampo ddlo lo a sa zalea r po lleunk hanve m hospittolant bhitor mhojim paulam marlolim.” Ramuchea dolleant dukam gollttalim. Kitem (46vea panar cholta)

 ABRIL 2023

Mottvi Kanni

Dog Gorib Onathanchi Kanni 

R

Jess Fernandes

omualdo ani Roberto, he dogui zunvlle onath zale at mho nn tankam sa nglem. Robe rt-an tio bhurge fokot 8 vorsanche asle. Tancho avoi- vos tu pot ient ghatlio. Ro mualdan po ixe di unk bapui eka marekar obghatak sampddon somplo- a plea bo ls a nt ha t gha tlo a ni po ixe kaddun lo. Tiech gaddier, fattlea sittar, he dogui zunvlle nabicher dovorle. Poixe mezle uprant tantunt don put ani ta ncho cha kor bos lele asle. Tanchea rupia komi asat mhonn taka somzolem. Mhonnge chakrak kirkoll dukhapott zaloli. Punn, tea dogui panch rupia tantunt dovorlelea poros komi asat bhurge ank o cho re ani m ka i nc h dukhapot t mhonn taka zannvolem. Tannem novean mezle zai na s ta na m t e morna nt le va t to vlo le . Av oi - ani te titlech asat mhonn taka distoch tannem bapai c he a morna upra nt, te a bhurge anchi aplea bolsant novean hat ghalun topaslem. Tea za psa lda ri ghev pak ta ncho ghorcho vo soi ro vellar taka aplea bolsak ek bontto asa mhunnpakonnuch kobul zaunk nam. Tea vellar, tanchea chem somzolem! Tea vepariak tannem hi gozal xezarianim kaim dis pasun, tanchea ghara lagim sangli anik urele duddu apunn faleam haddun ravon, tankam sambhall’lle. Te uprant tanchea ditam mhonn sanglem. Punn, to vepari kosoch bhattkaran, zachea bhattant tanchem ghor aslem, aikonk kobul zainam zalo. Tea vellar tanchea tannem tankam vhoron onath axramant ghatle, fattlean ek zanntto monis ubo aslo. Taka hea tanchea ghorachea molacho chouto vantto tea bhurgeanchi kaklut disli ani tannem don rupia axramak dilo ani urlele aple lagim dovorle. Têch kaddun tea dukornkara lagim dile. Hem polleun porim tanchea ghorant aslolio vostu sogllio teach tea vepariak ojeap dislem. Tio khavpachio vostu onath axramak bhe ttoilio ani tancho sa mbhall gheun khoxal zaun, te dogui aplea axrama votten korpacho ani ta nkam xikovpa cho prostav tea cholot gele. axramantlea lokam lagim kelo ani tache khustar Tea zanntteache upkar atthounk nasle dekhun, tankam xikovpachi koblat keli. Urlelea duddvanim tanc hea ji vak va itt dis lem ani te dogui o rdhe tankam tanchea pãyanr ube korpachi zapsaldarki vattechean dhanvot porton aile. To zanntto monis bhat tkaran a pnna cher ghe tli. Ani t ec h khat ir cholot fuddem pavlolo tankam dislo ani te tache tannem te duddu aple lagim dovorlole. Kednam- f at tle an dha nvt ale . Ta che a fudde ant pav che kedna i m t o vo c ho n bhurge a nc hi kho bo rui adinch to zanntto aplea bolsantlo lens kaddtta ghetalo. Te khatir bhurgeak to aplo bapuich koso astanam, tachea bolsantlem duddvanchem pakitt disonk laglolo. Karonn tankam gorjek koslii ek poddlolem tem tankam dislem. Ani tem poddlam vost zai asot zalear, bhattkar haddun ditalo. mhonnun tea zanntte ak somzonk nas lem. To Te bhurge huxar ani koxtti asle. Koxei bhoxen cholot aslo. Romualdan tem pakitt hatant kaddlem e ka di sa a ple a pãy ea nche r ube rav pac he m ani tem uktem kelem. Ugodd zalear, tatunt aslolea tanchea monant thir aslem. Te khatir vell melltta duddvam itle duddu tannim dogainim kednanch t edna m vo chon, te rit io plas tt ikec hi o ba tt li o polleunk nasle. ektthaim korun, bo re bho xen dhuvun, v horon Tem poixeanim bhorlolem pakitt vhoron, tannim vepariank viktale ani tancher mell’llolea duddvant- aple a ona th a xra ma nt lie v ho ddi l ma dri lagim le tho dde moddun, bora bo rchea nk kha unk dilem. Tinnem te poixe mezle. Te panch hozaram ghe ta le a ni v antt che kha ti r, t ea a xramac hi e poros voir asle. Tinnem to melltta zalear tea v ho ddi l ma dri ko ddem di ta le. Urle le duddu mon’xak, sodun kaddat ani tache lagim porthun s ambha llun do v ort ale mho nnun konnakuc h diyat mhonn s angon ta nkam porthun dha ddle. khobor nastali. Tanchie doyallaye khatir te dogui Ta nkam a dhar dit olea a ni a ka nt ac he a ve llar vhoddilanche to xec h bhurgeanche a mo gac he pavtelea mon’xak oso ghat korop nhoi, ani hi gozal zalole. Devak vaitt distoli mhonn tankam sanglem, ani te Ek dis, sodanchech po rim, battlio e ktthaim dogui porthun ailole tie votten dhanvot suttle. korun, dhuvun ve pariak vikli o ani khavpa chio Mat xe f uddem to mo ni s e ka zhaddac he a v os tu ghe vpak te so da nche a ve pari ac he a mullant aslolea bankar boison visov ghetalo tem manddar gele. Dogainim apleak zai tio khavpachio tankam dislem. Te vochon tachea fuddeant ube vostu ektthaim kelio ani vhoron nabir ( counter ) ravle. Te porton aplea fuddeant yeun ube ravon dovorlio. Veparian hixob kelo ani omuk duddu a plea k ha ns ta le t e m polle un to chi nt unk 45  GULAB  ABRIL 2023

poddlo . Ro mulada n aplea bo ls ant le m pakit t ka ddun hans ot tac hea hata nt dilem. Tannem a plem pa ki t t ha t ant dho run ugddun aple a duddv a nc he r nodo r ma rli . Tac he duddu a sle t oxec h a s le . Tem po lle un ta nne m t anka m dogainkui aplea khankeant oddle ani apurbayen tanchio toklio poxet ravlo. Tanche abhar mandle ani te khoinsor ravtat tem vicharun ghetlem. Tea vellar, apli avoi ani bapui sompleat ani apunn atam onath axramant ravtat mhunnon Romualdan taka sanglem. Tem aikon tachea dolleantlean dukam de nvlim. Po rot ekda m t anc he abha r mandle ani tankam dogainkui hatak dhorun, onath axramant cholot gelo. Tankam polleun, ti vhoddil madr lagim sorli ani t aka bhi to r a po un bo s onk s angle m. Aple a dolle a ni m duka m bho run, t anne m t a nc he a xegunna khatir te madriche abhar mandle. Atam tea bhurgeank sambhallpi axramak aplo adhar diuncho oxem taka bhoglem. Tea vellar tie madrin tachea ghorabeachi khobor ghetli. Apli ghorkarn ghara lagim asa ani apleak ekui bhurgem nam te khatir dusreanchea khellttolea bhurgeank polleun apli ghorkarn khoxi zata. Dekhun, aplea ghora bho nv t im vhoddlo za go as a a ni t e a zagea r bhurge ank khe llpak ek dhaktt ule nch f utt bo l moidan toyar korun, thoinsor khelltolea bhurgeank polleunk axetole aplie ghorkarnichi axa puri korunk a pnne m mot te a ko xtt anim duddu e kt tha ilea t mhonn tannem tie madrik sanglem. Ani hem kam’ tanchean korunk zata zalear, te soglle duddu apunn tiche lagim diunk toyar asam mhonnun tika sanglem. Ta chem ghor hea axrama koddlean panch minttanchea ontorak aslem. Ani tem ghor ani zago tinnem polloilolo aslo. Thoddeach kalla bhitor tanchem tem kolponentlem moidan toyar zalem ani yog’yo-yog koso tichea zolmacho dis fuddlea mhoineanchie 6ver aslo. Tea disa tannim tea moidonar bhurgeancho ek futtbol utsov ghoddoun haddlo. Ganvcho Vigar tosoch Sorpanch ani dusre ganvche mukheli khell polle unk a ile. Te a mo i dnak t a nnim ‘ Mai ra ba i Football Ground’ oxem nanv dovorlem. Ani ek yad urpa sarki goza l keli ti mhunttle ar, te a vellar, moidonar denvon, tika futtbolacher poili khontt marunk vinonti keli, ani tinnem mott’tte urbhen v oc hon f ut t bo la c he r kho ntt ma rli t e a ve lla r talliancho, fiunniancho ani moujechea utrancho avazui v hoddlo zalo. Soglleancho jiv anondan bhorlo . Mec hc hi upra nt bhat tka rnin so glea nk kherit cheav bhettoili ani to dis omor kelo. Te upra nt prot ie k a it arac hie s anje ve llar, bhurgeanchio mechi zaunk laglio. Ani tie mhatarie bha tt karnik ke dna nc h a ple a gha ra la gi m bhurgeancho unnav bhoglo nam. Anik ek vhoddli moladik vost ghoddli. Tie bhattkarnin ani tichea potin, tem aplem ghor hea dogui onath bhurgeank 46  GULAB

bhettoilem ani aple urlole dis tanchea sangatan sarle… aplech put zalole bhoxen. Thoinsor dogui onath bhurgeamni ap-aplo fuddar ghoddoilo. (44vea panar thaun ailam)

ulounchem tem taka kainch somzonaslem. Bhair kallokh zalolo. Tony bhair sorche adim oxem udgarlo, “Hea somazant vhoddlo ani dhaktto, gorib ani girest, kallo ani goro, unchlie kullientlo ani sokoile zaticho, hi ontor Devan korunk nam. Ontor mon’xanuch kelia. Mon’xakull ek. Monis soimb ek. Dusmankayo ani vegllochar poisaun ami eka-mekac he a a dhara k pav onk goroz. Ont or korinastanam ami sogllim ek ani eka-mekachim bhav-bhoinni mhonn vollkhun gheun somestanchea gorzank dhanvunk amkam apovnnem asa. Sogllim koslie nam koslie gorjek sa mpoddt tat dekhun khalti ka ye n amcho do rzo, nanv ani vhoddponn visrun sogllim ek mhonn mandun ami ghetoleanv ani dusreanchea akantak dhanvtoleanv tednam mon’xakull ami sambhallun dovrunk ani mon’xallayen vagunk ami pavtoleanv. Tonychim utram aikon soglleanchea dolleant dukam bhorlim ani eka-mekak veng marun, borem magun ani Caitan-achi kallji ghe mhonn sangun Tony-n ani Ramu-n apli ghorchi vatt dhorli.

 ABRIL 2023

Ek Onnbhov

Kuveitt ani Gõykar 

P

Domingos C. Araujo

urv il’le Gõ ykar s angt at t e po rmonne m Kuveitt vhodd-vhodd zuttiancher vaurpi, sorkari Kuveittant Gõykarancho nokriam pasot poilo toxech khasgi nokrio korpi, khasgi aplo dhondo provas pon’nas vorsam fattim zalolo. Pon’nas korpi, oslea zaitea Gõykar bhav-bhoinnink hanvem vorsam fattim vochun hixob kelo zalear, 1973 oxem polleleat. Porxim tankam bhettlam, sonskrutik vo mhunnonk zata. Punn 1973 oxem hanvem sanglem somajik mollar tanche modem misôll zalam, zaitoch zalear tem konnuch sotmandchonam, ani mhaka- boro vaur kosloch bhed-bhav nastanam sangatan i tem sot disonam. Itihas sangta te pormonnem kela. Itlem korun-ui Gõykar sodanch fattim hem dusrem vixv zhuz somple uprant Bharot nagrikank hanve m onnbho vlam. Bo tt ancher mezpa i tle nokriam khatir Arbi desachim daram ugtim zalolim. Gõykar mellttole dusrea Gõykarank hat diun voir Vixv zhuz 1945 tisrea chovantteant somplolem. kaddunk toyar aslole, zalear ek Gõykar dusrea 1940 doskachea modekat tem 1970 doskachea Gõ ykarak c hi dd’ddun ma runk v et ek xembhor modekat, hea 25/30 vorsancho itihas thoinch mellttat. Eklo ek prokolp korit zalear dusro tosloch soddun, 40/ 45 vorsam Kuveittant nokri kelole prokolp korunk fuddem sorta. Toxem kelem mhonn zaiteach Gõykarank hanv porxim vollkhotam. 1970 ka inc h horko t nam, sudha rop ko runk proyo tn doskant Kuveitt koxem aslolem ani atam koxem korunk zai, nisonnttonn korunk nhoi. Hanvem hem cholta tem bes-borem tannim onnbhovlam. Mhozo boroilam hacho orth oso nhoi sogllech Gõykar hea provas 1990 doskachea modekat zalolo, kainch sobhavache, thodde asat zancheamni svotachem nhoi korun mhaka-i atam tis vorsam purnn zatolim. kainch korunk zainam. Pollko boball kelo mhonn Haddlem hozaramni ani khal’lem mazramni, mhozo fudda ri za ina m, fudda ri ponnac hi ko la ro gta nt ek ganv- bhav 30/35 vorsam Kuveittant rabito asonk zai. Hanvem voir boroilam konnachinch kelolo hi o pa r ma rt alo. F udde m to hem-ui nanvam ghalun borounk nam, tech porim hangamhunnt ta lo , ‘moddv olla chem modde m bhai r i konnachench nanv ghenam. ka ddtt a t edna m gomta ’. Atam unchli e piray er 1990 vorsa Iraqa n Kuvei ttache r akro monn pavon bospagari jivit aplie famili sangata to Gõyant kel’lem tednam Gõykaranchem jivit titlem sompem jiyeta. na slem. Gõ ykaranchem c hi tr s obhe ma za r 1970 doskachea modeant hanv dha vorsancho distalem, Devanuch sogllem nivarlem ani Kuveittak aslom, konn Kuveittkar ailo-gelo zalear sangonk sovkas novem rup dilem. Kuveitt atam tis vorsam naka as le m, t anne m ghat lo le a cherac he a adle m na m, zai te nc h sudharop zalam, ka ide domdomanuch kollit zatalem. Vis vorsam uprant ko ddok keleat, zori pagaram a mkam ta x free hanv Kuveitt pavlom, atam satt vorsanchie pirayek mellttat, tori her sorkari kamank zaitoch duddu tenklam. Sumar tis vorsancho itihas GULAB-achie mo ddcho poddt ta . Gõy ka ra m mo dem zai to ch eke pakllier kobar korunk zainam, sabar pakllio bodol zala, punn sudhorlolo sodlear ekui Gõykar zai poddttolio. Ho lekh zauncho nhoi utranchi ras, me llcho na m. Adim avo i-ba pai n Kuveit tachea magta m ko nnench mha ka dinam zaunk f as , ghoramni nokrio korun bhurgeanchem jivit surokxit Kuv ei tt ka ra k so ddun mho zo poi lo s olam’ kelam, aplea bhurgeank sorkari nokrio melloun Kuv ei tt ka rnik marta m. Aiz t ikac h la gun za it e ghetlolio, magir bhurgim xikxit zanv oxikxit, tankam ghorabe ube asat, ghorant kam’ korun tinnem khoreponnim labh mell’lla. Tanchea jivitant zaitench ka ddlo le mho nn t ra s. Ho mhozo le kh G UL AB bo re po nn zalam. Za unk fa vo , av oi -bapai k ma si ka chea madhe omantlea n ti a os to ri ank zaiteanch sonkoxttank fuddo korcho poddla astolo, orpitam, zanchea kalljidarponnak ani doyallponnak ta nni m tednam te ag ke lole dekhun ai z sabar la gun Kuve it ta nt Gõy ka ra nk man f av o za la . Gõ ykar a punn Al W i za ra ( mi ni stry ) mhonn Da dlea mni ka inch korunk na m oxem nam, bodda ye n sa ngta t. F uddli pi llgi hench s ukh zobabdari aslolea dadleamni-i zaite sakrifis keleat, bhogtoli vô nam tem velluch sangtolo. Gõykarak zobabdari nam tannim kainch korunk nam, magir Kuveitt desacho ani nagrikancho upkar asum vo tem khasgi zanv vevsayik vô somajik mollar zaum. nasum, Kuveitt nagrik sodankal Gõykaranchea Hanvem mhojem mot spoxtt kelam tujem hench mot upkarant asa hem mat sot, ani Gõykar sodankal Kuveittchea rinnant urtolo. zalear aikonk ravtam. 47  GULAB  ABRIL 2023

48

 GULAB  ABRIL 2023

Niyallunk

Bhavartha Vorvim Pekhovnni Onnbhovum-ia 

S

Maria Darlene O. Almeida

onvsarant amchem jivit somadhanan jiyeunk somzonam tea ghodditam vellar Devacher amcho amkam soglleank zai . Koxtt, tras, pidda, visvas dhortat tacho purvo. Jednam, ami Devacher oddchonnink fuddo korunk amkam konnak naka. purnn visvas dovrun magtanv tednam, amchea boreak Zaite pauttimami ravonamtea vellar amchea jivitant zale ar Dev t em amkam dinasta nam kednanch tufanam yetat ani orixtt lharam martat ani oslea vellar ravonam. Povitr Pustokant amkam zaitim udharonnam ami bhiyetanv ani niraxi zatanv. Punn Dev sogllea mellttat zhoim Jezu lo kak borim korun tankam vo st uncho orombh a ni xev ot t, Roc hnna r ani pekhovnni dita, fokot tanchea vô dusreanchea Sambhallnnar amkam rakhta ani sambhallta, hea sotan bhavarthak lagun, dekhik tea xotpotichea chakrak, rogtpat zal’lie ostoriek, dha koddkarank, Bartimeus ami jiyeunk favo. Vaitt prosong amchea jivitachea darar martat hea kurddeak, Cana-chie ostoriechie dhuvek, Pedruchie tednam, ami nirxeun amcho jiv soddunk favo nam. sasumaik, arr zal’lea mon’xak ani adi. Tannim, tor soglleamni Jezuchi pekhovnni onnbhovli Amchea avoi-bapaichea bhavarthak lagun, amchea bautizma vorvimamkam bhavarthachemdennem favo kiteak tannim Jezucher aplo bhavarth thirailo. Tachean zalam. Bha varth mhunnlear sogllo amcho visvas sogllem korunk zata mhonn tannim Tacher visvas Devacher thevop ani Dev Apli bhasaunni amche sovem thevlo. Amchem kitem kai? Jezuchi pekhovnni ami thirponnan pallttolo mhonn axen ravop. onnbhovunk Devacher ami amcho purnnvisvas thevtanv Abraham zaun asa bhavarthacho bapui. Devan vô ami niraxi zatanv tednam amcho bhavarth haltatacho bhavarth kotthin poristithintlean topaslo, torui dholta? tannemDevachie yeuzonnek apli man bagoili. Amchem Pekhov nni zaun asa Devachi kaklutichi nodor sadem-chaltemjivit ami jiyetanam, ravonaslolea vellar amcher, Dev amkam Aplie kurpen bhorta ani ji pidda vo ani poristithint Dev amcho bhavarth topasta. Amcher vaitt amchea jivitant asa tem Povitr Atmeachie kurpen vadoll-moddam uprastat tednam Devachi yeuzonn nopoit korta. amche sovem mandun ghetli zalear ti amkam Khuris Ami tor Jezuchi pekhovnni onnbhovtoleanv zalear: zainam, punn zata ek upai amkam Devaxim amcho Devacher ami khol bhavarth dovrunk zai. sombondh thiraunk. Dev amkam apli pekhovnni ditolo mhonn ami Pidda, amchea ghorabeant yeta tednam akhkho sotmandunk zai. ghorabo halta. Odik korun jednam ghorabeacho Devachem Utor, amchea jivitant vevharant ghalun, vangddi gombhir piddek sampoddtta vô tachi poristithi te pormonnem amchem jivit jiyeunk proyotn korunk auchit gombhir zata. Hea disamni, mhojea jivitacho favo. onnbhov hanv vanttunk sodtam: Sabar vorsam zalim, Pekhovnnie vorvim ami novsorlolim mon’xam mhojie avoichi bholaiki titli bori nasli. Punn, Febrerachie zaunk gorjechem. 25-ver, tichi poristhiti chodd gombhir zali ani voizan Jezu amkam mhunntta: “Sogllim tumi koxtt kortat sanglem tika ambulance-an hospittolant vhorunk zai, vo vojeachea bharan cheptat tim mhoje-xim yeat ani vatter pasun kitem-i zaunk xokta. Oslea sonkoxttachea hanv tumkam somadhan kortolom.” Aiz ami sogllim vellar, hanvem poilimyadnikak apoun tika Piddestanchi vhodd bhar gheun bhontanv. Oslea vellar zaito lok retir Makhnni ani Komunianv dilo. Uprant Moddganvchea District Hospital-ant vheli. Tichi poristhiti nazuk zata thoim vetat. Zaite pauttim ami tankam kimar aslolean tika tannim Bambolim GMC-nt dhaddli. Tin kortanv, “tankam Khuris naka ‘healing’ zai”. sumanam odikuch zalim ami hanga asanv. Hê vixim mhojem khasgi mot hanv sangunk Apnnacher patietoleank Dev sanddinam hem sot sodtam. Corona virus lockdown hachea kallar zaito hanv dor dis onnbhovtam. Zoxe porim Bartimeus hea ogllo vell astalo ani online YouTube-acher Fr. Michael kurddean Jezu koddem nodor magli, tech porim hanvem Payapilly, Australia hachea misant ani retirant bhag Jezuk sanglem; Jezu, David-achea Puta mhojea gheunk hanvem survat keli, tednam okosmat Inner mama-chi doya kor ani tika novean bori bholaiki favo Healing retirant Povitr Sakramentachi bhozonn zata kor, punn mhoji khuxi nhoi punn tuji khuxi zaum. Jezun tednam Povitr Atmeachea prernnan tannem mhojem amkam sanglam; bhavarthan mag ani tuka tem nanv ghetlem ani Dev tuka hypersensitivity hantli mellttolem. Amcho bhavarth zaun asa disonam vo (58vea panar cholta) 49  GULAB  ABRIL 2023

Xikpi Ani Porikxa

Bhurgeanchio Porikxa: Xikpiancher ani Palokancher Tann 

M

elvy n: Maim, hio porikxa ken’nam kabar zai-xio zaliat…ttenxion zata muge…khellunk zai mhaka, punn ezami asat nhoi…! Maim: Vhoi re puta…tujio porikxa ani mhaka sojja! Kam’ soddun tuje fattlean ravchem poddtta. Tution-ak pavoi, tujer nodor dovrun ravonk ani tuka borem ruchichemvaddunk mhaka kallji gheunchi poddtta, nhoi tor! Amchea iskolanim xikpi bhurgeanchio porikxa lagim pavliat. Bhurgim obheas korpant gul’l asat. Punn fokot bhurginch nhoi, palokam legit ttenxionache suskar soddttat. Tancher-ui tann (pressure) aila. Melvyn tor aplia porixank lagun sakrifis korta ani khella moidanar vochonam. Aplem xikop korpachea karyant to buddun gela. Punn to hem kar’ya mogan ani ap-khoxen korinam. Porikxa mhunnlear taka ek vojem, êk zodd khuris. Melvyna sangata tachie maink ani paik, hea khursak khand marchem poddtta. Kitlo mhonn tras xikpi bhurgeank ani palokank! Matui visov nam! Melvyna porim zaitim bhurgim porikxechea vojeant cheplolim asat. Board ezami, kolejichio porikxa, vegvegllio porikxa — ho sogllo bhar gheun tanchi bhuzam bagovleant! Te bhair, familiche vangddi pasun gharant sakrifis kortat. Radio ani TV ghalunk mellonam, tankam disturb zait mhonn. Bhurgim porikxecho nikal boro haddttolim vô nam, hachi kallji bi palokank asa. Tor oslea marekar vellar kitem korchem? Xikxonachea mollar vaur kela dekhun, svotache thodde onnbhov vaprun porikxek toyar zatolea bhurgeam khatir hanga suchovnnio kortam: Adimfuddench obheasachem kar’ya suru korat. Porikxa lagim yetat ten’nam, revise korunk vell mellttolo. Xist-ballgun dovrunk timetable toyar korcho. Hea timetable-a pormonnemobheas korit zalear vellachem bondhon par korun porikxechi lagxil’li toyari korunk sompeponn zatolem. Sumanachea dor eka disachi adim fuddench toyari keloli bori. Modem koslio-i oddchonni vo urgent kamam ailim zalear, tankam vell diunk mellttolem.  Obheas korpachio novio ani adhunik prokriya vaporchio. Incorporate active learning techniques . Zoxem ki Youtube videos vô internet-a voilio sovloti vaprop.  Stay Positive. Hoikari vrut’tin obheas korop. Nhoikari chintnam pois korop. 50  GULAB

Dr. Glenis Maria Mendonça  Favo tea vellar aplea bhavarta pormonnem magnnem korop.  Ghottai divpi balanced diet jevonn jevop.  Ratchea vellar nhidop ani fantear utt’tthop.  Aplem arogya sambhallun dovorop ani favo te veayam’ korop. Bhurgeanchea palokam khatir:  Bhurgeam koddem mogachi ani apurbayechi vagnnuk sambhallchi. Tanche ixtt-mitr koxe zaun tanche sovem sosnnikai ani mog dakhouncho. Tankam ek borem obheas korunk vatavoronn toyar korchem. TV ani dusrio bobatt korpi vo disturb kortolio vostu porikxa kabar zaisor pois korchio.  Bhurgeank borem ruchichem ani ghora kel’lem jevonn diunchem. Fast-food ani telachio vostu khaunk (58vea panar cholta)

Dalgado Konknni Akdaemicho Novo Odheokx

CELSO FERNANDES hankam hun’hunit porbim bhettoitat ani Romi Konknnichie udorgotichea vaurant sogllem yex aunddetat

PREMANAND LOTLIKAR & KUTTUMB Colva-Goa  ABRIL 2023

Kolakarachi Mulakhot

“Teddonam lokak hobor asonk nam Comedian Joyel konn ani Richard konn!” – Comedian Joyel Sorgest Comedian Selvy-chea mornna uprant tiatr palkar nam’na zoddttolo vinodi kolakar Comedian Joyel, zannem Selvy-cho ‘comedy role’ kelo Halinch ‘Inas’ tiatr digdorxit korun tannem nanv melloilam. MAFALDINA MOREIRA-n GULAB-a khatir ghetloli Joyel-achi khas mulakhot vachpiam mukhar dovrunk amkam sontos bhogta. -Sompadpi  Come di an Jo y el, t uje m nheslam. Poilim-poilim mhak tiatra na nv, t ho ddke ant t uji kha s gi titu somjikai asonk nam, il’lem il’lem mha i t i , zo x e po r i m zo lm, korn hanv tiatrant zaitem xikilom ani xikxo nn, bhurge po nn, v e vs ai , azunui xikotam. Lokamni mhaka kut tumb… mandun gheila mhonn hanv khub   Mho jem nanv Jo yel khuxal. Tiatrak lagun hãyem mhuge Fernandes, zolm 1 Agost 1997. sirvis soddloli ani hanv tiatracheach Mhuge ganv Maina, Curtorim. Hanvem khustar jiyetam. Tor tiatruch muge St. Rita High School, Maina, Curtorim soglem, yex mhunttlear zata… Koll’ll hatuntlean SSC meren mhojem xikop tuka nhu?... kelam. Benaulim Taj Exotica hottelant Hoi koll’lle m. Hem sang… kamak aslom. Tedonnam mhaka tunv em ‘ co me dia n’ hem ‘ ti tle’ Ros eferns -ageli offer y eili. t uj e a n a n v a p o i l i m k i t e a k Lhanponnim saun ami ti atr ghalchem poddtta? Jacint Vaz, choitonnam Roseferns-a borobor Kid Boxer, adi, he adle vinodi kolakar tem uzar stage share korpachem muge ek sopon aslem. Tor aiz korinasle. Tum dukhe st obhinoi korinam? teach ddairettorachi mhaka offer yeta mhuttori hanv anik  Dukhest role hanvem kednanch korunk nam kaim chintunk gelonam, kiteak hotel life-ui tesolench, ani mhuko to zavpachoi nam, karonn hanv ‘comedy’ hottlam kama lagolo mhunttori tuka anik kainch korun yeilolo asam ani ‘comedy’ korunk mhaka chodd ‘entertainment’ menn’nnam. Tek lagon hãyemtem kam’ like zata. Mhaka konnakuch roddovpak borem soddlem. Mhuge kuttumb mhollear maim-pai, mhaka ek lagonam. Comedy korn’n tie comedy-k laughter yeil bhav asa kazari ani ek bhoinn asa ti-ui kazari, urla to zalear mhak jevonn pasun naka. Itu hanv happy zatam. fokot hanvuch. Ani zori tor hanv ‘comedy’ korta astonnam matxe  Tum tiatrist kai khell-tiatrist? Tiatr mollar laughter yei lonam zalear mhaka ra t-bhor nhid tum kednam ani konnachea tiatrant poilim ailo? poddnnam. ‘ amateur’ mollar ani ‘ professional’ mollar. Tiatr Sangpa mhullear atam-atam ami ‘comedy’ kortai tuzo chhond ( hobby ) kai vevsai? mhullear lokak ami konn tem kotta. Tedonnam Jacint Poilem mhollear hanv khell-tiatrist. Hanv lhan Vaz te sarke famad. Tannim tem nanv melloilolem, astonnam Maina amge vaddeant ek kopel asa, tea mhonnttoch Jacint Vaz mhollear vochot thoim lokak kopela koddem bextti ek ‘comedy’ korunk try kel’lem, khobor asli to ‘comedian’ mhonn. Atam zaitech nove khoreponnim hanv ‘comedian’ nhu. Punn mhuge bhurge comedian yeileai dekhun kollpa matxem ‘comedy’ bori zali mhunttori amge vaddeant amge xezari aughodd zata. Tek lagun tem ‘Comedian Joyel’ Dada de Maina khell kaddttalo, tannem mhaka tege mhunttlem zalear borem. Khoreponnimhãyem mhuge khellant kam’ korunk sondi dili. Magir hanv Anthony de facebook-acher pasun huim-i ghailo nam hanv Maina, Pitu de Maina hanchea khellamni nachilam. Comedian Joyel mhonn. Khell kortam-kortam hanvem Salvador Afonso-gelea ‘Ugddasak’ hea bhurgeanlea tiatrant ‘comedy’ keli. Kala Academy-chie ‘A’ Group Tiatr spordhent Ronny Socorro hachea ‘Ami Sogllim Ek ZaumYeta’ hea tiatrant mhaka Pascoal de Chicalim hannemchoilo ani tachea tiatrak tegelo ek comedian pavnaslolo mhonn tannem mhaka ‘replacement’ mhonn apoilo. Mughe ‘role’ tek sarko ‘like’ zalo ani hanv teka urlom. Magir mhaka Elvis-Carmin, Calado De Verna henge tiatramni ‘chance’ poddlo. Calado-k nachota tedonam mhaka Roseferns-ageli offer yeili ani magir hanv Roseferns-age panch show-amni 51  GULAB  ABRIL 2023

 Tunvem kitle tiatr boroileat ani digdorxit ke le a t ? Tê v i xim t ho ddke a nt t uji pro t i kri y a ( feedback), Tiatr mollar tuje onnbhov… Konknni bhaxek tiatrantlean tujem yogdan kitem? Tujem k ha s o x e m Ko nk n ni b ha x e k a ni k y o g da n kit em? Hãyemtiatr borounk nant, punn digdorxit keleat. Atam chalu asa to Comedian Agostinhan boroilolo Tiatr ‘Inas’ ani tannench boroilolo atam rokhddoch bhair sorpacho asa to Tiatr ‘Chor’. Konkani bhaxen amchea tiatr-pollennarank zata titlem borem acting korun hansovpacho hanv proyotn kortolom.  Tiatramni tum kantaram-i gaita. Tum gitam rocht a? Tê vixim tuji protikriya. Tuka tia trant odik kit em a vo ddt ta , ti at ra nt obhi no i ko runk kai gitam gavunk? Ani kiteak? Hãyemkantar boroilam. Mhuge Youtube-acher hã yem poilem ka nta r gha ilo lem ‘ Mog Amge lo Kukdduku’ mhonn jem hãyem ani Antonete de Mainan gailamani hanvem compose kelam. Hanv composing kortam punn fast nhoi, sarkem slow. Dusrem mhollear mhaka donui, kantar korunk ani ekttingui korunk avoddtta.  Aiz tiatramni ‘comedy’ asa ti burxi oxem prekxo kuc h nhoi punn ka im t iat rist ui mandun ghet at. Tum kitem mhunntta?  Tem lokacher asa. Thoddeank burxi comedy avoddtta, thoddeank avoddnam. Hanv zannam te pormonnem Bardez vattharant lokak desent ‘comedy’ avoddtta, tankam burxeponn avoddnam. Khorem mhollear Saxttint tesolem chodd cholota. Amge Saxtti votten lok esô comedy-k hanstai. Choi lok yexkorn asota, lok tiatra voitai ani kiteim burxem kelem zalear lok enjoy zatai, borech hanstai, punn uprant tiatr kabar zatoch vosrea bhailean gozali kortai “Xi tiatra comedy sarki burxi mure, sarki vulgar….” Punn hãyem choilo modem tesolea tiatrank lok chodd zata. Bardez-ant zalear lok ‘direct’ tonddar sangtai. Bardez-ant eka vosreant eka comedian-an ek burso dialog mhunnlolo titleakuch konn eklo audience-antlo mhunnpa lagolo “koholi comedy kortat, bori comedy korat mure”. Akhkhem hall silent. Hãy nottis kelam te pormonnem amge Saxttint thodde uloitai bi punn lokank jem konnak avoddtta tenk’ avoddtta, nam tenk’ nam. Je meren lok osleak tenko dita te meren hem exem choltolem, tor tem lokacheru dhorlolem asa.  Ai z t i a t r de nv t ie r ki te a k? Ai z t i at ra k pre kxok komi kite ak? Tiatrak aiz lok kiteak unno zata tem aiz pasun mhak hobor nam. Mhak dislolem lok nam mhonn. Khorem mhunnlear tiatr chovpi, tiatr mogi zo asa to atamchodd-so London chovpa metta. Kiteak Selvy-ge ‘8 Dis’ tiatrak Selvy-ge ‘role’ korunk poilech pautt hanv London pavlolom tedonnam hanvem choil’ te bhaxen London zaito Gõykar lok asa ani to tiatr-mogi. Ting tenge itu busy schedule ason pasun aplem kam’ 52

soddun lok tiatrak yetai mhunnchem kotta ho amgelo tiatra mogacho lok tinga asa. Tinga loka choinu hanv sarko happy. Tor amge zo tiatr mogi asa to ting pavola, kiteak to lok poilo Gõyant aslolo ani to tiatr chovpi lok. Gõyam asa to lokui tiatrak yeta. Soglea tiatrank lok zainam, punn khuinchoi ek tiatr boro mhonn avaz gazlo zalear tea tiatrak lok zatach. Tiatr mat sarko boro zavpak zai.  Fuddlea dha vorsank tum tiatrak khuim ani koso pollet a? At anchi toxic h fuddli pillgi tiatrak fuddem vhortoli? Chovpa gelear amge tiatramni zaitem sudharop zal’lem asa. Ek ek ddairekttor borio-borio innovative ideas, borio scenes gheun yeta. Chodd-xe amge pausa tiatr choilear, tea tiatramni amkamzaitem veg-vegllem chovpa metta. Dusrem mhollear amge tiatr asa texe asai ani mhaka disnam anik te dusrea bhoxen zaunk zai mhunn. Zaitea zannamni dusre bhoxen podd’de nastanam, ani screen-icher scene ghain korpachi tozvit kelia, punn mhak disota tiatr tex korn boro disnam. Amge podd’dea ani faskiam (box scene) format-antuch chovpa bor’ disota. Punn tiatr is a tiatr, asa tex korn to aspak zai, adli porampora ti texich aspa zayi. Mhuge hispan dha vorsam pasun amge tiatr aiz as tex korn ghott zait voitolo ani odik fultolo. Tiatr mollar zaitim novim bhurgim yetai. Bhurgeank voir kaddpa zayim, avoi bapainui aplea bhurgeank lhanuch astanam tiatracho mog dakhounk zayo. Hanv lhan astanam muge main-pain mhak’ tiatrak vhoilolo dekhun mhak’ tiatracho mog zalo ani aiz hanv ek tiatrist zaunk pavolom. Atanchim avoi-bapui bhurgeanchea hatant mobile ditai ani soddttai… Hanv avoi-bapaik sangom soditam mobile kuxin dovrai ani bhurgeank tiatrak haddai, tankam tiatracho mog diyai. T u je m kh a s o x e m a n i k k i t e i m v i x e x sangche m aslear sangchem. Jednam hanv poilo tiatrant bhitor sorlolom tedonnammhak konn ollkhnaslo, magir hanv Rosfernsak join zalom tedonnam dekhun hanv ‘comedy’ korta astonnam mhaka lok titu ollkhnaslolo, kiteak lokak mhojea ani Richard-a modem konfuzanv zatalem. Hanv Roseferns-ak poiloch tiatr nachil tedonnam loka disolem Richard nachota mhonn. Hanv entry dekhun martastonnam lok hanstalo, tankam distalem Richard yeil mhonn. Tedonn lokak hobor asonk nam Comedian Joyel konn ani Richard konn tem. Punn jednam amgelo Selvy somplo tedonn Agostinhan mhaka sangilem “Joyel, Selvy-ge ‘role’ tum kor”. Tedonnam Selvy-ge hãyem tiatr kela tea tiatracher mhaka lok ollkhom pavolo. Lokak zann zavpa zai aslem Selvy-ge role konn kot’t tem. Lokak dislolem Richard kot’tolo. Chodd-xea zannank disolem Agostinho to role kot’tolo mhonn. Lokak bilkul khobor nasloli hanv to role kot’to mhonn. Ami ghailole 4-5 tori show pack zale ani magir lok yeila to Joyel konn tem chovpak. Tedonn mhak zaitem nanv mell’llem ani teach visvasan Agostinhan to troupe

 GULAB  ABRIL 2023

(58vea panar cholta)

Aikat Mhozo Sol’lo

Gõykar ami khas, Konknni amchi bhas 

R

Mathew D’Costa

omi Ko nknnic he v org, xalla , ka ry oxalla , bhaxec he nem’ui bo dlot a st at . Oxim a ni kui obheaskrom’ , pa tth pust okam adi vaprun zaitim pustokam Konknnichie utkruxtt sobdamKonknni xikonk sodtoleamni ti koxi xikchi ho ek ma llent bhor gha lunk a dhar zaunc hi m za un, prosn porthun porthun fuddem yeta. Khuinchi-i boroitoleak Konknni bore ani sompe ritin somzaunk bhas borie toren xiktolo zalear ti bhas xiktoleak vaurtat. Hacho labh eka Konknni xikpian gheuncho. zaitioch suvidha ani sovlot-sadhonam uplobdh Tac he f udde m ve akoronn, xud’dhlekho nn, as onk za i vo t anne m t io s vo ta a dhar ghe un promann rit xikoitolim pustokam mullavi Konknni apnnaunk zai. Eka Konknni xikpiak oddchonni xi kunk a dhar korta t. Tantunt a slole mullav e yetat, tea vellar koxem fuddem vochop hacher dhodde, patth vachun khud apli Konknni aplea uzvadd ghalunk ho nomllayecho yotn. proyotnamni girest korum-ieta. Itlem korun torui Karyoxalla: Aiz kal Romi Konknni xikpiam khatir Konknni nitt ritin borounk oddchonn zata tednam karyoxalla, ghoddun haddttat. Hia karyoxallamni, kitem korchem, tacher uprant niyall korcho. poilim Konknnichie promann-ritichi xikvonn ditat. Avoi-bapain aplea bhurgeam lagim Konknnich Kotha, nibond, kovita itadi borounk xikoitat. Halinch uloi t ra vlea r, bhurgim v ho dd zat oc h Ko nknni ek-don So ns tha mni c hukoi na sta na m Konknni koddem aplem nat em zo ddtto lim ani f udda rak xikxonnkrom’ ( Konknni Course ) Ko nknni patth Konknnik ubharun dovortolim. Hanv mhunnonam xikounk fuddakar ghetla, hi ek khoxechi gozal. Konknni ch boroi , uloi mho nn, Inglixui zai , Borovpi amni hac ho labh ghev op f aide ache m. punn tichea vangdda Konknnichi-i vadd zaundi. Ro mi Konknni xikonk so dt olea mi ume di n Kitle amche borovpi, kolakar toxech tiatrist aplem mon laun oslia karyoxallamni bhag gheun, porian Inglixuch tastat. Tanchim bhurgim festank, Konknni bhaxechem xikxonn gheunk zai. po rbank ani ghorchea nc he a mo rna so mo ya r Va chna loya : Gõychea zaiteach ganvamni ani pasun, sobhemazar apunn Konknnik man ditolim, chodd korun xaramni lhan-vhodd vachpa-ghoram aplea dispott’ttea jivitant Konknnicho vapor kortolim asat. Hea vac hpa-ghoramni heram pusto kam, mhonn bodda yen uloi ta t. Punn ta nc hem hem potram sangata Konknni-i pustokam uplobdh astat. ulovop mat Inglix bhaxent zata. Hem polloun jivak Laginchie gronthaloyant vochun mullavea Konknni dukh bhogta. pust okanchem v ac ho n ke le ar hie dixen ê k Do r ek bha xa borov pa chi po d’ do t as ta , gorjechem paul thortolem. Tache uprant onnbhovi ne ma mv oll ani khaxeleponn as ta . Ko nknni t oxench t orekva r Ko nknni bo ro vpia nc hi m bhaxekui asa. Konn tori eka Gõychea zannkaran pustokam hatallchim. Konknni somzonk, borounk eke Ko nknni po ri xo de nt a plem mon o xe m margdorxon zatolem. uktailolem, “Jea mon’xak ghumttacho sad, goti vo Sobdkox: Konknniche sobdkox bazarant vikrek ghumttacho tal, loi somzota, onnbhovta tachea mellttat, xivai Internet- arui ‘Shobdkosh’ Konknni kallza-monant Gõykarponn vosta, taka ek khoro utravoll suchoi ta. Eka onvo llkhi ut racho ve g- Gõ ykar mhunnom-i et a. Hea s obda nk f udde m vegllea sondorbhant, sobdkoxant orth, somzonni palov dhorun, hanv mhunntam, ‘Jie veoktichea a st a ta cher xikpi an lokx ghalop gorje chem. kallzant Konknni bhaxechi khaxeli avodd-nivodd Mhonnje eke utravollint eka sobdacho vapor uchit zagrut asa, zo Konknni uloita-vachta, Konknnik ritin khuinchea sondorbhant vaporla tem zannun aplea disa dispott’ttea jivitant somarombhta taka ghevop gorjechem. ki khorelo Gõykar mhunnom-ieta. Konknni xikpak Da lgado Konknni Akade miSorv xe vt ti m, a mi Gõy ka ra mni Ko nknnint chem ‘Sangati’ pustok vaprop oti gorjechem. Hem borounche poilim Konknni xikpachi ani ulovpachi pustok eka Konknni xikpiak upiogi magdorxok kho r it sa kallza-mo na nt ballgunk za i. Kit ea k koxem ani khaxelo Sangatich zata mhunnlear chuk Konknni amcho dor eka Gõykarancho obhiman, za um nozo. Tech bo rabor ‘Ut rak-Utram’ , hem amchi osmitai. Konknni nam ami sanddle. Amchi pustok ekach utrak kitlim-xinch lagu zatlim utram, avoi-bhas ek khaxeleponn. Ticho mog ani obhiman borovpia mukhar dovorta. amkam Gõykarank ektthaita. Kiteak Gõykar ami Khuinchi-i bhas thoddi-thoddi tori bodlot asta. khas ani Konknni amchi bhas. Konknni bhasui bodlot asta. Zoxi bhas bodlot asta, 53  GULAB  ABRIL 2023

Konknni Mollar Mhojim Sopnam

Hanv, DKA-cho Novo Odheokx koso tumche mukhar 

S

ogllea amchea Romi Konknni mogiank mhozo nomoskar. Novo Odheokx ani novi Vaurpi Somiti vinchun kaddunk Dalgado Konknni Akademichi (DKA) tin-tin vorsamni nivoddnnuk zata. Oxi fuddlea tin vorsank, 2023-26 DKA-cho novo Odheokx vinchun kaddunk, Aitaradis, Febrerachie 26vier, 2023 vechnnuk zali. Hie vechnnukent DKA-chea vangddiamni mhaka bhou motamni nivddun haddlo. Tech disa hanvem Odheokx podacho zalear bin-virudh nivddun ailolea dor eka vangddian aple soput ghetle. Mhojemnanv Celso Fernandes. Hanv Taleigão-cho. Mhoji ghorkarn Joyce ani amkam tegambhurgim, don cholio, ek cholo, oso amcho porivar. Vevsayent hanv banker. Mhojea vaurachi survat Gõychea serkari Labour khateant zali. Uprant Bank of Baroda-n kam’ kortanam mhaka Muscat vochpachi sond favli. Thoinsor tis vorsamBenkint vaurpachemdennem mhaka favo zalem. Odhe okxa chi ni vo ddnnuk zaunc he a di m Febrerachie, 2vier sov Vaurpi Somitiche vangddi binvirudh nivddun ailole. Tanche modle Pod Odhikari vi nc hun kaddle at te he, Up-Odhe okx W illi am Fernandes, Chittnis Pri. Myron Jeson Barreto ani Bhanddari Afonso Bragança. Urlele tin vangddi mhollear Pri. Alfred Vaz, Daniel F. D’Souza ani Savio Pinto. Premanand Lotlikar, Tomazinho Cardozo, Vincy Quadros ani Teotonio D’Costa hankam sonstha protinidhi nemleat zalear Sonia Gomes ani Dr. Glenis Mendonça hankam ostorio protinidhi oxim vinchun kaddliant. Oxi zaun asa DKA-chi 2023-26 tin vorsanchi novi Vaurpi Somiti. Nivoddnnuk fokot ek survat. Fuddlem paul, vaur korpachem astolem. Vaur kitem zauncho, koslo poilo zauncho, khuinchea vaurak prathmiktai (priority) diunchi, konnank gheun ani konnam khatir amchio karyavolli zaunchio, vellachem bondhon sambhallun soglem zaunchem, hacher khub bhor hanv ghaltolom. Janerachie 26vier, 2023 DKA-n ghoddun haddlolea Borovpianchea sommelonant zaite prosn Konknni mogiamni manddlole. Toxench te adim kaim, her prosn amche mukhar ailole te monant dhorun ami fuddlim paulam marunk yeujilam. Konknni mukhar vhoronk vaurtanam, amcho focus urtolo tornatteancher, bhurgeancher ani ostoriancher, oso amcho nirnnoi zala. Poilie suvater tornattim. Yuva bhagidar asloleam kendrank, te xiktat tea kolejink ani tim ravtat tea ganvant 54  GULAB

Celso Fernandes

bhett korun, tankam mellon, tancho ek zomo korun, tanchech koddlean tornatteank zai tosle Konknni karyakrom’ korun Konnknnicho mog tanchea kallzamni tigounk amcho yotn zatolo. Zaitea borea magpiamni aplo adhar ani axirvad bhasaila. Borempaul mhollear hea don sumanam, modem DKA-n ghoddun haddlolio don karyavolli St. Xavier’s kolejichea xikpiam khatir zaliat. Osoch tornatteanchea zomeant anikui vaur chalu asa ani tatunt ami yesesvi zaunk paulam martole. Dusrie suvater, bhurgeank koxim Romi Konknni sorxim lagim haddchim, bhas vachunk borounk xikovchi hacher amcho plan asa. To vevharant ghalunk zaiteancho adhar zai odik korun xikovpiancho. Bhurgeank pustokam toyar korpachea vaurak survat diloli ani poilea vorgachea bhurgeank ek pustok pasun chhaplolem asa. Atamnovi National Education Policy (NEP) chalu zaunchi asa. Tednam amche lagim pustokamasonk goroz. Iskolank bhett diun, vhoddilam lagimporxim uloun ani tanchi porvan’gi gheun, ek kherit monddoll vinchun kaddun ho vaur chalik launk ami vaurtole. Iskolamni lhan-lhan karyavolli ghoddun haddun ani tanchea karyakromant bhagidar zaun Romi Konknni koxi misoll korchi, amchem sopon purem korunk ami bhar ghaltole. Tisrie suvater, ostorio gorjechio, tancho ankddo koso vaddouncho, tanchea tabeant koslo vaur diuncho, hacherui amchem mon laitole. Xikovpachea vaurant ostorio huxar astat. Zaitio ostorio xikovpi amchim DKAchim vangddim asat. Anikui zaitio ostorio nhoich xikovpak punn bhurgeanchim pustokam uzvaddak ha ddpa chea v aura nt a mkam zai . Ta nc he a sohobhageliponnachi, zannvayechi ani onnbhovachi amkam goroz. Hem amchem kar’ya tornatteam, bhurgeamani ostoriamsovem. Sahityik mhollear vegllo vaur korcho asa. Romi Konknnicho vaur mukhar vhoronk Romi Konknni mogi, borovpi, vachpi, potrkar, masikanche fuddari, xikovpi, bhurgim, tornattim, toxench somajik, sonskrutik, sorkari ani rajki fuddarianchem hat-bottt aspachi goroz asa. Soglleancho sangat gheun vaurlear Romi Konknni mozbut bandun haddunk zatoli, hem khatrien sangtam ani tumcho adhar, sohokar, tenko mellttolo mhonn visvas tthevtam. Romi Konknni mogiank ektthavpachem, sangata gheun vaur korpachem hem avhan tanddchem asa. Sangata vaurom-ia, Romi Konknni unchlea dorjear vhorom-ia.  ABRIL 2023

Onitichea Chopkeant

NIT KHUIM ASA? 

P

Lia Rodrigues

rotiek mon’xak Devan koslem namkoslem funkott vhor mhonn ambulance-achea ddraivorak hanvem de nnem dilam. Thodde ank na chpa chem, sanglem. Hea vellar tim mhojer tiddkolim ani xevttim thoddeank gavpachem, thoddeank khellpachem adi, taka GMC-int vhelo. Thoim tim taka ambulance-antlo adi. Oslim dennim duddvamni viktim gheunk mellonant. vegim bhair kadd mhonn mhojer porot tiddkolim. Kaim Zoxe porim noxib bazarant vô khuincheai zageacher bore monis mhojea adharak pavle ani hanvem taka viktem mellonam. Aiz noxib viktem mevlolem zalear hea novlanchea sonvsarant kitem zavpachem tem Devuch zanna. Punn hea sonvsarant aiz duddu Dev zala. Duddu magic korta. Kallemasa tem dhovem zata. Aiz amchim nitichim ghoram duddvancher choltat ani dhanvtat. Gorib nit sodunk hachea-tachea darar marit bhonvta. Punntaka dar konnuch ugddunktoyar asonam. Apleak nit kednam mellttoli kai mhonn toklier hat dovrun bosla. Aiz mhojêch sovem ghoddleli ghoddnni tumchie nodre mukhar dovortam. Hi ek kanni nhoi, punn mhojea jivitacho ek bhag. Junachie 30vier 2022 vorsa sanjechea 6.50 vaztam mhaka eka onvollkhi ankddea voilean don ‘missed calls’ wheel chair-ar ghalo ani bhitor vhelo. Hea vellar ailim. Uprant rokhddench, dusrea “unknown” number- 108 ambulance-acho staff cholchitrant dakhoitat tê a velean anik don ‘missed calls’. Tea mon’xank porot porim nanch zalo. fon korunk proyotn kele. Tantlea eklean fon gheun GMC-int ho kauz aksident kês mhonn nond zalo sanglem, “Soccorak (mhojea ghorkarak) aksident zala”. ani Soccoracho ilaz suru zalo. X-Ray, sonography, C.T Khuim zala? Khuim asa? Koso zala? Hea sogllea scan kele uprant Soccorak ‘Internal brain bleeding, mhojea prosnank zabab mellonk nam. Title mhonnosor, terminal bone ani enzyme nerves’-ank marbosla mhonn sanjechim 7.15 vazlim. Titlean, 108 Attendant-acho fon sid’dh zalem. Voizan 24 horanchi ghoddi vochunk zai ailo. Tachei koddem mhojea prosnank zap mellonk mhonn sanglem. Hea akantachea vellar hanvem sogllea nam. Uprant eka borea mon’xacho adhar gheun, Santam Bhoktank ulo marlo mhojea ghorkarak hea pausachea hunvarantlean Soccorak sodit-sodit hanv vignantlo nivar mhonn. Dusrea disa Old Goa Pulis Kadamba Plateau rostear pavlem, je rostean mhozo choukievoilo head constable panchanama statement ghorkar aplea kamak vetalo-yetalo. Thoinchean hanvem gheunk ailo. Hanvem soglli mhaiti ani sogllea tachea 108 ambulance Merces-Chimbel service road-achie prosnank zap dili, phone number dilo ani tea Statementbazun aslolem pollelem. Hanv lagim gelem ani mhozo acher tannem vell ani tarikh ghalun mhoji soi-i ghetli. ghorkar Soccoro ambulance-ant soiranna-bhair aslolo Uprant taka hanvem Kadamba Plateau rostear CCTV pollelo. Taka polleun mhojie kuddik khampero suttlo, kemra asa tacher hea obsoegachi “footage” topasunk punn mhojea hatant aslolem rozarachem kont ghott upkar maglo. Tednam to mhojer tiddkolo. mutthint dovrun Vailankani Mayek, Sant Antonik, Julayachie 5vier, donparam 2 vaztam mhojea VanximKhuris, Sonsddo Khuris, Maneavont Padr Agnel ghorkarak GMC-intlean discharge dilo ani tea discharge ani sogllea Santam Bhoktank ulo marlo. Uprant kagdancher voizan oxem boroil’lem “To get admitted attendant-ak vicharlem “Soccorak kitem zalam?” to local nearby hospital”. Hea vellar hanv voizache Tinnem sanglem “taka mottor-gaddi dhopko diun pãyempoddlim ani upkar maglo mhojea ghorkark anik geli mhonn amkam fon ailolo”. don dis tori hospittolant dovor mhonn, punn dotoran Hanvem mhojea begantlem Povitr Udok kaddun mhaka dhomkaun oxem sanglem, “Aichie ratik zor Soccorachea tonddant ghatlem. Tednam tannem aplie kiteim taka vaitt zalear apunn zobabdar aschonam”. tokliek hat laun apleak kitem zata mhonn kuru korun Teach vellar hanv mhojea ghorkarak ek moddem sanglem. Tachea koplak mar aslo punn tachea koxem gheun ghora ailim. Dusrea disa mhojea kopddeank vo tachea angak kosloch mar disonaslo. ghorkarachi bholaiki odikuch bighoddli. Hea vellar To soiranna-bhair aslo. Taka Goa Medical College-int mhaka eka doyall kallzachea ani goribanchi seva 55  GULAB  ABRIL 2023

kortolea dotoracho ugddas ailo ani to mhunnlear Dr. Oscar Rebello. Rokhddoch hanvem taka fon korun sanglem ani ghorkarachea duyensachi soglli mhaiti dili. Tannem mhaka sanglem, “Atanch taka Campal Clinic-ant gheun yeo. Hanv hospittolachie vatter asam.” Mhojea ghorkarak Campal Clinic-ant gheun ailem. Inglezintlean ek mhunn’ni asa “A friend in need is a friend indeed”. Thodde ixtt tuka nisonttonnak pavoitat zalear dusre tuka bhoinn-bhavam poros odik visvaxi astat. Oslea vellar, amcho ek ixtt Amar P. Sawant, hannem sogllim aplim kamam fattim dovrun amkam aplo purai adhar ani sangat dilo. Tech porim mhojea ghorcheamni ani ixttamni mhaka sogllo pattimbo dilo. Panch dis hospitalant dovrun voizan mhojea ghorkarak discharge dilo ani apunn sangosor tannem koslench kam’ korunk zaunchem nammhonn kolloilem. Mhojea ghorkarak hospitalantlean ghora haddttoch hanvem aropiak sodun kaddpache proyotn suru kele. 108 kocherient ani Old Goa Pulis choukier gelim punn favo ti mhaiti ani zabab mellonk nant. RTI-chea asreakhal orz korun kollun ailem tannim amchea panchanama statement-ant apleak zai toso adol-bodol korun dovorla. CCTV footage sodunk hanv Old Secretariat-ant sud’dam vochun ailim, punnkainch upeg zaunk nam. Devachem nanv gheun ani mhojea meloleank ulo martoch, eka borea dekhnnara koddlean aropiachem

nanv ani tachea mottoracho number mhaka mell’llo. Uprant mhoji orz gheun hanv S. P-ik Porvore mellonk gelim. S.P sir-an, hie aksident kesichea aropiak, govaiki ditoleank tabortob apounk hukum’ ghatlo ani 24 horam modem aropia virudh F.I.R nond korunk Old Goa-chea Pulis Inspectorak xiddkaunni dili. Gaddiecho number , gaddiechea dhoniachem nanv ani her bariksann dilia astanaim aiz meren aropiacher F.I.R. nond zaunk nam ani azun pasun te vixim kosloi zabab mhaka mellonk nam. Mhaka tannim neay diunche bodlek odik tras ani “harrassment” dila. Febrerachie 19ver, 2023, sokallchea 3 vaztam mhojea ghorkarak kallzacho atak yeun taka porot Campal Clinic-ant vhelo. Thoinsor, MRI korun “brain blood clot” mhonn sid’dh zalem. Nnov dis to ICU-nt urlo. Devachea ani Santam Bhoktanchea adharan mhojea ghorkarachi bholaiki sudhorli. Sonvsar don disancho. Uloilolim utram ani kornnio hangach dovrun ami vetat. Duddu, bhangar, bhattambensam hangach dovrun vetat. Oslea vixoyancher amkam pustokam vachunk mellttat, kantaram ani tiatr polleunk mellttat. Punn itlem aslem tori goribank fottovop, tras korop, duddvanchea forsar nit vikti ghevop, adi, hem sogllem mottea promannan cholta. Oslim fottingponnam, nadd-budhi kednam somptolio? Dhonia mhojea oslea goribank nit kednam mellttoli ? Nit khoim asa?

TIATR ACADEMY OF GOA

TAG-achea ‘YouTube’ Chenolachi Ugtavnni

“Hem chenol itihasik ghoddnni ani tache vorvim sonvsarak ximpoddlolea tiatr mogiank TAG ghoddun haddtta tea karyokramanchi mahiti mellttoli” - Alister Miranda

 Tiatr Academy of Goa (TAG) hannim aplea YouTube chenolachem ugtavonn Janer 24, 2023 disa Herald disalleacho sompadpi Xri Alister Miranda hanchea hatantlean kelem. Tea somoyar TAG Vangddi Chittnnis Suresh Divkar-achie hajirient Odheokx Menino Fernandes-an yeukar dilo ani Up-odheokx Soccoro Fernandes-an upkar atthoile. 56

 GULAB  ABRIL 2023

Utravoll

Sompork Madheomantle Sobd - V 

Mukesh Thali

Sahityik, onuvadok, koxkar, Akaxvanni Ponnji Kendracher khobram vibhagachie sevent.Adim Goa Vidhyapitthachea Konknni vixvkox vibhagant Sonxodhon sõyojok mhonn kam’ kelam. Konknni-Inglix koxache soho-rochnakar. Sumar 55 Konknni kotha Inglixint onnkarliat. Zaite puroskar favo zaleat.Sompadon, onnkar hea dirgh onnbhovacher adharit hi poribhaxik utravoll Mukeshbaban rochlia. Ti khistimni uzvaddak yeta.-Sompadpi (Ad le a n Cha lu) dispute – ximevad; border security force -– ximesurokxa doll, blackout – vizpurvonn khonddit korun kallokh korop, uzvaddbondi, machier kallokh haddop boundary – moryad, xim’, deg; boundary stone –nivo blame – duxonn diunk, dox diunk boycott – 1 bohixkar, 2. bohixkar ghalunk, blasphemy – devninda, pavitryoduxonn, vidornna branch – 1. khando, tallo, 2. fantto, xakha blast – sfott, far brotherhood – bhavponn blatant ( violation) – ukto-nagddo (bhong), brunt – dhopko, bhar, aghat, tann nilazro, samkoch budget – odmaspotrok, odmaspotr, orthsonkolp blaze – dhog, hulop, ujealôll builder – imaroti bandun divpi vevsayik, bandpi blemish – dag, khot, kolonk bulk – ras, mottem promann blessing – besanv, axirvad bull – 1. bôil, paddo, 2. adêxpotr blind – kurddo, dolle-futtko, dixttihin, dixttibadhit bulleti n – khobrampotr, mahitipotrok blind folding – dolleancher pott’tti bandop bullfight – dhiri blind follower – ondhanuyayi, ondhbhokt bullion – bhangar-rupem block – 1. addkhôll, addmellem, 2. khondd bullish – utsahi, axavadi blockade – nakebondi, vattbondi buoyant – 1. umedi 2. ufevpi, ufevpak yog’ya blood pressure – roktdab, presanv bureau – yontronna, kocheri, karyaloi bloodshed – roktpat, kot’tol bureaucracy – nôkorxai , chittnnixi blood vessel – roktvahini, xir burglar – chor, luttaru bloody – 1. roktbomball, rokt-ranjit, roktallil’lo, 2. burial – intêr, pret purpacho vidhi, dofon’vidhi, paddpoddil’lo nikhipinni blot – kolonk, khot, dag, laxem burst – futtonk, far/sfott zaunk, foddunk blow – 1. dhokpo, aghat 2. Varem suttonk, business – dhondo, vepar, udyog, kam’kaz, varean ubonk, 3. (songitvad’ya) funkun vevsai vazounk, 4. Funkunk, funk marunk bust - 1, ordputllo, 2. sodun kaddunk, sodun blunder – motti chuk, ghôdd-chuk uzvaddant haddunk board – 1. folok, follo, 2. monddoll, somiti, 3. busy – okupad, kamant gul’l, veogr Jevunk dovor; 4. (vahonant) choddonk; on butcher – kosai, kosab board: tarvar, vimanant. by-lane – gol’li, paindd boarder – khannavollint jevpi byelaw – pott kaido, pottnêm’, upnêm’ body – 1. kudd, deh, ang, xorir 2. moddem 3. by now – atam meren, atam mhonnsor Gott, sonstha, songhottna, 4. (udkacho) jolaxoi by-pass – lhan marg, add-rosto bodyguard – ang-rokxok, rakhonndar bypass - chukounk bonafide – 1. promannik, nêk; 2. boreponnan, bystander – dorxok, prekxok, mojea pollevpi promannikponnan, khoreponnim byword – sonvkollichi vopar/opar boost – 1. urba, ut’tejon 2. vaddounk, dhir Mull Nagrintlem Romint lipyontor: Maf aldina Moreira vaddounk, boll diunk C ho lta border – xim’, deg, (lugttacho) gott; border 57  GULAB  ABRIL 2023

(49vea panar thaun ailam)

suttka dita mhonn sanglem. Teach vellar, Dev mhozo ho ghavo pekhoita mhonn Devak hanvemargam dilim. Amkam kitem zai tem Devak poilench thavem asta, punn Dev kaim pauttim amche koddem amchea bhavarthachi sakxi magta. Ami fokot Devachea Utrak amchem kallizani mon ugtem korun, amchem jivit jiyelim zalear amchea jivitant Jezucho uzvadd ami zaunk pavtolim. Amchea bhavarthak lagun jednamami pekhovnni onnbhovtanv tednam, ami Devak argam ani mhoima diunk favo. Amchea bhavarthak govai diun, Jezuchi pekhovnni onnbhovtolim mon’xam zaunk amkanch aitim korumia.

PASKANCHE AUNDDE

(50vea panar thaun ailam)

divchio nhoi. Cola-soft-drinks pois dovrun tankam gormi pois korunk ghara kelolo limbu-ros, binn’nna-ros, oslem piyeunk dilear borem.  Tancher chodd tann ghacho nhoi… omkich percentage gheunk zai, vo distinction mellunkuch zai - oxem ken’nach mhunnchem nhoi. Toxench dusrea bhurgeam koddem sor korop korop khub vaitt gozal.  Bhurgeank zata titlo mog diunk gorjechem. Hoikari vatavoronnant bhurgeancho boro poramos zata ani tim boro obheas korunk pavtat. Porikxecho nikal boro ailear bhurgeank kitem tori ‘treat’ vo inam’ dilear tanchi urba vaddtteli. Adim fuddench bhasailear kaimvaitt nam. Punn bhasailelem inam’ dinam zalear bhurgeacho visvas uddttolo. Dusrie votten, bhurgem nopas legit zalem zalear, taka dom’ diuncho nhoi. “Kai nozo… dusre pauttim proyotn kor!” oxem sangon taka ut’tejon diunchem. Hem sangun hanv amchea bhurgeank yesvont ani folladik porikxa sotr aunddetam. (52vea panar thaun ailam)

mhojea hatant dovorlo. Ani aiz hanv Comedian Joyel aslom to Director Joyel zalam, tor ho mhuge tiatrantlo khorelo success mhunnlear zata.  G ULAB -a v i xim t uji pro t i kri y a …. G UL AB vachpiank ani tiatr mogiank tuzo nirop….  GULAB hem masik khub vorsam saun uzvaddak yeta. Tem Konkani mogiank khub avoddtta karonn khub-xea lokache vichear amkam tacher vachunk mettai. Konkani mogiank hanv itlench sangonk soditam, Konkani bhas moronk dinakat, tumi zor ti jivi dovrunk sodtat zalear ti kednanch sokoil denvchi nam ani kednanch morchi nam. Mhaka tumi hea palkar mandun ghetla mhonn hanv kallzam thaun tumge upkari ani tumi sodanch osoch mhaka mog diuncho. Ani hanvui hea palkar ravon tumchea tonddar hanso haddunk ani tumkam khuxal dovrunk 100% vaurotolom. Mog asom. 58

TUKA JIVITANT

BOREPONN ZAI TOR, TUNCH TUZO OTMO

NITOLL KORUNK DEVA LAGIM MAG.

SVAMI JEZU KRISTACHEA AMOLIK ROGTAN OTMO NITOLL KORUNK ZATA.

OTMO NITOLL ASLELEAN KUDDIK /JIVITANT

ZAITEM BOREPONN YETA.

AMICH JIVI ASTANACH

AMCHEA OTMEA PASOT MAGUNK NIBEL GOROZ.

Ek Borem Dekhnnar

 GULAB  ABRIL 2023

59  GULAB  ABRIL 2023

Regd. No. 040016/83

60

 GULAB  ABRIL 2023

Get in touch

Social

© Copyright 2013 - 2024 MYDOKUMENT.COM - All rights reserved.