Krátka recenzia: Hupsov šlabikár pre 1. ro ník základných škôl, 1. a 2. as , autorky: Zuzana Hirschnerová, Lívia Muntágová, Margita Nem íková, vydavate AITEC, s. r. o., Bratislava, 2013

Denník Nový as 29.11.2013 priniesol problematiku Hupsovho šlabikára pre 1. ro ník („O oteckoch...“), mimochodom s vyobrazením nesprávneho titulu (podobne aj denník Pravda). Išlo však len o problém „oteckov“? Odkia sa vzal pojem „Hupsov – (Hupsíkov) šlabikár“? Ak berieme do úvahy, že Hupsov šlabikár je v skuto nosti šlabikárom slovenského žiaka prvého ro níka základnej školy, je samozrejmé, že pri opakovanom ítaní a vnímaní aj dopadu z h adiska gnozeologického prístupu, leitmotívu v asociáciách z pozície mladého žiaka sa pojem a postava Hupsa dostáva do úlohy komunikácie, ba stotožnenia aj ako modelu. Ve pri šlabikári nepôjde o nejakú krátkodobú historku okolo škriatka. Každý, kto pre ítal tieto texty nieko ko krát, nemohol sa postupne vyhnú z pocitu neustále opakujúceho sa tohto pomenovania, ktorý na každej strane iným spôsobom prekvapuje žiaka so svojimi náh admi, postojmi a aktivitami. Ur ite už aj neprispôsobivý, ba vulgárny text hne pri prvom pokuse ítania, kde v skuto nosti ide skôr o urážku než adekvátny vznešený text: ...ve a som plakal a kri al..., moja mami ka povedala, že sa mi nikdy nezatvoria ústa, šlabikár 1. as – strana 21). V 2. asti šlabikára sa texty pohybujú viac menej v komickej ba ironizujúcej situácii s nádychom hystérie, ba dokonca svojou povahou až na pokraj dementnosti rozhodne nesleduje vážne pedagogické ciele. Zamerajme sa bližšie na pojem Hupsov (Hupsíkov) šlabikár, ke zdrobneliny sa stali dokonca modelom a návodom pri deformovaní práve pri slovenských osobných menách: Ondrej – sa mení na O o, Elena – na E u (Š. II, príloha s. 8), alebo kto sú to: Maja a Majo? (Hupsov šlabikár – 2. as : strana 3. Aký to má ma finálny koniec, ak sa budú takto mladí udia navzájom nazýva ? Ba dokonca sa objaví aj ma arské meno Ša ko a zabudne sa uvies slovenská verzia Alexander a iné. Hupsov alebo Hupsíkov šlabikár (Š. II, príloha s. 9) je v realite šlabikár – šlabikárom slovenského žiaka na pôde Slovenska. To je realita. Pre o Hupsov? Sná náhodný titul? Franz Liszt inštitút Miroslava Demka, Ružová dolina 26, 821 09 Bratislava, Slovenská republika I O: 42261473 DI : 2023514636 Bankové spojenie: Tatra banka, . ú.: 2923874928/1100 Mobil: +421-907-716-814, +421-2-20-74-71-33 E-mail: [email protected], [email protected] www.lisztinstitut.eu |

1

Ak na jednej strane by sme mali uprednostni normálnu komunikáciu so žiakom 1. ro níka a na druhej strane si uvedomíme, že Hupsov šlabikár (hlavne 2. as ) sa stáva opakujúcim pojmom na každej strane, pri každom titule ako droga, ktorý nekompromisne sprevádza tieto malé deti po as celého 1. ro níka, teda kde je hranica medzi rados ou a utrpením? Má sa sta pojem Hups stálym pojmom pre malé deti? Ak vezmeme do úvahy ma arské slovo Hu – o znamená v ma ar ine „verný“, tak potom Hupsov alebo Hupsíkov šlabikár vo vedomí žiakov, hlavne žiakov ma arskej menšiny na juhu Slovenska, aby sme nemuseli tu demonštrova nejaké zvláštne teórie a výklady, ke dokomponovanie s ma arskou predložkou Hu, aby sa evokovalo prirovnanie šlabikár verného psa – Slováka. Táto alternatíva postupného vnímania, vedomia a opakovania pojmu: Hups, Hupsov, Hupsík... sa môže postupne dosta mladý žiak do pozície výsmechu cez Hupsov šlabikár, ktorý je jeho sprievodcom pri vyu ovaní slovenského jazyka. Z tohto h adiska je ažké hovori len o nejakej náhodnosti. Zodpovední autori tejto u ebnice, ktorí bezpochyby sú sú as ou vedeckej pedagogickej obce, musia predsa vedie , o spôsobili a o môžu spôsobi mladým žiakom na Slovensku! Samozrejme si uvedomujem, že v šlabikári ide aj o iné závažné skuto nosti v spojení s Hupsom, Hupsíkom. Teda skuto nosti, že okrem opakovania týchto termínov dokázali autori ešte aj iným spôsobom otrávi zážitok žiaka z predmetu slovenský jazyk, ku ktorému môže nadobudnú negatívny vz ah. Okrem Hupsa, i Hupsíka – psa, psíka, dokázali autori uvies aj relatívne neprí etné množstvo obrazovej a písomnej formy PSA. To je dôkaz, že vec nie je tak naivná a dá sa hovori o zámere: -

v prvej asti šlabikára sa okrem vlastného až chorobného opakovania mena Hups, Hupsík vyskytuje ešte 34-krát pojem aj s vyobrazením PSA. v druhej asti šlabikára je tomu 31-krát a tento otravný leitmotív, kde PES je v skuto nosti na každej strane a vyskytuje sa aj v Pracovnom zošite k Hupsovmu šlabikáru.

Komentova tieto asociácie so Psom, i Hupsom, ktoré v histórii kolonizácií Slovákov hlavne v 19. storo í (práve o storo í, kde Slovensko absentuje so svojimi dejinami) tu nebudem komentova . Na popretie môjho tvrdenia, že autori sa dopustili vážneho pre inu, staviam poh ad ešte aj iným smerom: ak pojem Hups, Hupsík sa nachádza v takom množstve, unavuje, ba otravuje žiaka na Slovensku na každej hodine sloven iny, ba rodi ov a tých, ktorí sa dostávajú k tejto etbe, pýtam sa, ím vlastne mal tento predmet žiakov priláka , aby ho mali radi? Ak je dnes módou hovori , že vedeckí pracovníci Slovenskej akadémie vied na poli spolo enských disciplín rozhodne neutekajú od psychiatrov ale naopak, tak tento hlavný Franz Liszt inštitút Miroslava Demka, Ružová dolina 26, 821 09 Bratislava, Slovenská republika I O: 42261473 DI : 2023514636 Bankové spojenie: Tatra banka, . ú.: 2923874928/1100 Mobil: +421-907-716-814, +421-2-20-74-71-33 E-mail: [email protected], [email protected] www.lisztinstitut.eu |

2

prvok šlabikára je tomu zvláštnym dokladom. Samozrejme, že ide aj o iné a ve mi vážne problémy v týchto u ebniciach – šlabikároch, aby sme uverili, že sa máme zamera len na problematiku „oteckov“. A preto si stru ne dovolím poukáza však aj na iné problémy, ktoré sú závažné svojím charakterom: V šlabikári (1. as ) sa objavujú rôzne mená chlapcov a diev at. Je vážnou otázkou, pre o tradi né slovenské mená ako Ján, Ondrej, Michal, Juraj, Adam etc., u diev at Mária, Helena (modernejšie Elena), Jana, Zuzana etc. sa nevyskytujú alebo sú negatívne prezentované („Janko je huncút... Janko je silný huncút“, Š. 2. as – s. 24) alebo sú uvedené v zdrobneninách (ako napríklad Michaela sa predstavuje už len ako Miška). K príkladu elegantné meno Michaela si v krajine vyššej civilizácie nedá nikto zameni za nejakú Mišku a podobne aj Michala za Miška a pod. Staršie, zaužívané slovenské mená sa vytrácajú. V Pracovnom zošite k Hupsovmu šlabikáru Lipka, ktorý sa nepochopite ne prezentuje v istom odtieni pieso natej, pustej stepnej farbe, ktorá pre hornaté farebné Slovensko je nepochopite ná. V pracovnom zošite na strane 52 môžeme v hornej asti íta básni ku Na malinách, kde veršík kon í „...v ervenom ru ní ku“. Pýtam sa – je ru ní ek na ilustrácii ervený? No tomu tak nie je! Pre o? Na strane 53 v hornej asti môžeme íta báse s nadpisom Píš alô ka zelená... Pýtam sa, je vyobrazená píš alka v skuto nosti zelená? Tomu tak nie je! Pre o? Ako máme chápa takéto chyby, dokonca pri lektorovaní vedeckými pracovníkmi? Na strane 56-57 (Pracovný zošit) sa uvádza rozprávka o zlatej rybke, ktorú ilustruje obrázok muža s fúzikmi. Pýtam sa: ide o slovenskú tradíciu nosenia takýchto fúzikov? Vieme, že sú rôzne druhy fúzikov v tradíciách národov. K otázke „dvoch oteckov“, na ktorú poukazovala tla (Hupsov šlabikár – 2. as , príloha: strana 9) len to ko, že téma je neprimeraná, ktorá patrí skôr na úrove prvých ro níkov gymnaziálnych tried. Rozhodne nie do prvého ro níka základnej školy, kde si má žiak najprv vybavi predstavu o základných pojmoch, o základných zdravých predstavách, aby mohol na tomto základe postupne stava svoju filozofiu života a pozitívny vz ah k prostrediu. Aká je charakteristika Hupsa – Hupsíka, ktorý by mal sp pedagogické úlohy a ciele aj tým, že by sa mal kry aj s predstavami normálnej harmonickej rodiny? o majú znamena Hupsove šašoviny? Franz Liszt inštitút Miroslava Demka, Ružová dolina 26, 821 09 Bratislava, Slovenská republika I O: 42261473 DI : 2023514636 Bankové spojenie: Tatra banka, . ú.: 2923874928/1100 Mobil: +421-907-716-814, +421-2-20-74-71-33 E-mail: [email protected], [email protected] www.lisztinstitut.eu |

3

Sná má tento termín navodi zábavnú atmosféru? Alebo k omu majú vies Hupsove grimasy, kde žiak prvého ro níka sa má díva na Hupsove nezmyselné šaškovanie pred zrkadlom, kde si skúša všelijaké grimasy a kde sa Hups tvári ako prísny šéf – potom vyzerá ako strašidlo... ská e ako pojašený šašo a... aj soška trpaslíka s maš ou je mu inšpiráciou (Hupsov šlabikár, 2. as : s. 45). Ak samotný text odcudzuje konanie Hupsa, pre o by mal náš mladý žiak v 1. triede absolvova a imitova takýto nezmysel a ži v predstave svojho modelu?

Hupsove žarty alebo žartovné zážitky? Aká je charakteristika Hupsových žartov alebo žartovných zážitkov? „Žarty nabok“ povedal HUPS a potajomky žmurkal. S vážnou tvárou potom vystrájal žarty. Na ovláda i k televízoru zamenil programy. Predstieral, že vie žehli studenou žehli kou. Do kolá a so želatínou napichal oranžové žuva ky. HUPS si mädlil ruky: „To sú žartovné zážitky!“ (Hupsov šlabikár, 2. as : s. 48) To sú tie Hupsove žartovné zážitky, ktoré majú by zdrojom uvažovania pre slovenského žiaka v 1. triede? Inými slovami: nie je to návod pre nežiaduce aktivity mladých udí? Z pedagogického h adiska sa pýtam: to je ten návod a postup ku tzv. kreatívnemu vyu ovaniu, o om sa tak ve a hovorí na pôde školstva? Je takto postavená otázka kreativity žiaka na správnom mieste? Aby sa pojem Hups, Hupsík so svojimi charakteristikami mohol „duševne strávi “ v psychike žiaka, k tomu by mal prispie nielen nezmyselne zábavný text, ba chichotavá choroba, ako návod, že „teraz“ sa majú chichota všetci: „HUPS sa bojí chrústov... Raz HUPS oddychoval, ke mu na hlavu spadol chrúst. HUPS vysko il. Ako blázon bežal po chodníku. Tu mu do ucha vletela mucha. HUPS sa bál chrústa, no mucha ho v uchu šteklila. Z muchy v uchu dostal záchvat chichotu. „Chi-chi-chi,“ chichotal sa HUPS. Zúrivo sa hrabal vo vlasoch. „Cha-cha-cha,“ smial sa, aj ke od námahy nevedel chyti dych. A o chrúst? Ten vypadol z HUPSOVÝCH vlasov pri prvom zachichotaní.“ (Hupsov šlabikár, 2. as : s. 52). Nezvy ajná príhoda ako pedagogický príklad a model pre vyu ovanie s výkladom: Z muchy v uchu dostal záchvat chichotu... Zvláštna asociácia a orientácia humoru. Aj táto as sná má by sú as ou kreatívneho vyu ovania? Aké poznanie si môže odnies z tejto udalosti? Aký mal by metodický zámer a cie tejto vyu ovacej hodiny? Franz Liszt inštitút Miroslava Demka, Ružová dolina 26, 821 09 Bratislava, Slovenská republika I O: 42261473 DI : 2023514636 Bankové spojenie: Tatra banka, . ú.: 2923874928/1100 Mobil: +421-907-716-814, +421-2-20-74-71-33 E-mail: [email protected], [email protected] www.lisztinstitut.eu |

4

Ako treba trénova záchvat smiechu? ítanková as pod nadpisom: Ako vyrobi paniku? (Hupsov šlabikár, 2. as : s. 53) „Pomoc, chrústy!“ kri í HUPS. „Sú všade... ...“Chrústy? Teraz? V takom chladnom po así?“ pýtal sa chodec, ktorý šiel okolo. HUPS stíchol a so smiechom odpovedal: „Jasné, že tu ešte nie sú. Ja si iba trénujem záchvat na chrústiu sezónu.“ Aký môže by didaktický, edukatívny cie pri etbe tohto lánku z h adiska žiaka 1. ro níka? Aj ke je tu re o duchoch a tým by sa chcela zdôvod ova istá nezvy ajná aktivita Hupsa, z h adiska žiaka 1. ro níka to môže by prirodzený návod k takýmto nezvy ajným – bláznivým po inom, ktoré si ani nemusí uvedomova . iže zase téma postavená na istej psychológii za ažova žiakov v aktivitách, ktoré sa nepohybujú v základných normatívnych a pozitívnych vz ahoch, k rodine a k svojmu najbližšiemu okoliu. V závere použitá veta: „Ja si iba trénujem záchvat...“, je nie o neprimerané, nenormálne až s nádychom dementnosti! Báse „Mäk “ (Gabriela Futová) má inú charakteristiku a úlohu, ktorá nie je tak celkom neutrálna a ahostajná, ako by sa to niekomu mohlo zda (Hupsov šlabikár, 2. as : s. 59). Mäk Vo väzení mäk

sedí,

dostal ve ký trest, mäk í slová bez rozmyslu, nedá sa to znies . Školáci v tom majú zmätok, Zatínajú päste, Mäk

je však tvrdohlavý

A ustúpi nechce. Po pre ítaní tejto básne sa žiak okamžite zaradí do skupiny udí, ktorí majú výhrady vo i mäk u. Aj ke sa na prvý poh ad zdá, že ide o hru s mäk om, mäk sa dostáva do obrazu, že mäk í slová bez rozmyslu. A žiak sa môže len stotožni s tým, že sa to už nedá znies . Franz Liszt inštitút Miroslava Demka, Ružová dolina 26, 821 09 Bratislava, Slovenská republika I O: 42261473 DI : 2023514636 Bankové spojenie: Tatra banka, . ú.: 2923874928/1100 Mobil: +421-907-716-814, +421-2-20-74-71-33 E-mail: [email protected], [email protected] www.lisztinstitut.eu |

5

K tomu dodávam: báse je postavená do polohy, že mäk je zvláštny jav, ktorý môže spôsobova problém. Ak si udrží mäk svoju pozíciu, tak len za cenu, že je tvrdohlavý. My však vieme, že tvrdohlavos sa nerovná vždy múdrosti a pravde. Tým sa mäk môže u žiakov zaradi do zvláštnej nežiaducej skupiny. Vieme, že mäk ene majú len Slováci a slovanské národy. Takýto negatívny postoj k mäk u sa dá považova za negatívny postoj aj k Slovákom! Komu má poslúži táto didaktická as šlabikára? K niektorým až nepochopite ným textovým príkladom môžeme priradi aj isté, ve mi vážne pripomienky na pôde vizualizácie. Ur ite nejde vždy v 1. ro níku, aby sa veci zásadne vysvet ovali. To je všeobecne známe. Ale posunú deformovaný obraz štátu, ako prvý zážitkový dojem v 1. ro níku tak manipula ne, ako je tomu v 1. asti Hupsovho šlabikára (s. 43), kde autori evidentne porušili základné stanoviská v záujme štátu: farebne redukovaná mapa Slovenska je neospravedlnite ným aktom, ktorý nie je potrebné už ani komentova . Už len z týchto dôvodov by tento šlabikár nemôže by akceptovaný. Podobne nejasne vyznieva aj mapa Slovenska v 2. asti šlabikára (Hupsov šlabikár, 2. as : s. 24). Akoby Senec bolo hlavné mesto Slovenska. (To nie je len u ebnica, ale aj život okolo nás, ke dia ni nou cestou z Trnavy do Bratislavy sa nachádza ozna enie Senec na 10-tich ve kých tabuliach. Bratislava neprimerane absentuje a cudzinec ešte ani v Ružinove nevie, i sa už nachádza v Bratislave.) Sná táto asociácia nie je tiež zaujímavou sú as ou šlabikára? ebnice pre 1. ro ník základných škôl majú síce isté znaky obohatenia oproti predošlým, ale v hodnotách pedagogických a didaktických so svojimi nevhodnými, komickými, vulgárnymi príkladmi predstavujú ohrozenie a posunutie ich vnímania a videnia žiakov na Slovensku do nových polôh, ktoré môžem nazna takto: a) Nie je budovaný základný a prirodzený vz ah k rodine a k najbližšiemu prostrediu na základe vzájomnosti, príbuznosti, lásky, pozornosti a úcte at . b) Literárne ukážky v knihe nesp ajú náro nos po stránke vecnej, prirodzenej kompozície a to v základných rovinách, ktoré by si vyžadovala ítanka 1. ro níka. Pri novom spôsobe písania ve kého písaného písmena „C, G“ sa táto forma písaného pripomína v ornamentálno-byzantskom obraze – zaokrúh ovania koncoviek. c) Otázka leitmotívu použitím prídavného mena Hupsov-Hupsíkov šlabikár s evidentnou tendenciou vnímania „vedomia i podvedomia“ a prekladového výrazu Hupsovho, Hu-psíkovho šlabikára a tiež priradením neúmerného množstva termínu Pes a obrazových príloh (ako som to nazna il) je hroznou skuto nos ou pre našich mladých prvákov hlavne na južnom Slovensku. Neviem si predstavi pedagóga, ktorý Franz Liszt inštitút Miroslava Demka, Ružová dolina 26, 821 09 Bratislava, Slovenská republika I O: 42261473 DI : 2023514636 Bankové spojenie: Tatra banka, . ú.: 2923874928/1100 Mobil: +421-907-716-814, +421-2-20-74-71-33 E-mail: [email protected], [email protected] www.lisztinstitut.eu |

6

napríklad nemá pozitívny vz ah k Slovákom, aby zvládol u ivo a pedagogický proces na žiadanej úrovni pod vplyvom týchto u ebníc. Každý, kto má trošku vz ah k výchove a k pedagogike si musí urobi predstavu, o znamenajú tieto šlabikáre, aby sa museli tu ešte popisne uvádza aj iné problémy v šlabikároch. d) Didaktika je filozofia, ktorá stojí nad všetkým. Ona ur uje vz ahy, prístupy z nadh adu. Hups to nevyriešil a nemôže vyrieši . Slovensko v oblasti náplne vyu ovacieho procesu potrebuje iné asociácie a synonymá, ako sú spojené s postavi kou Hupsa. Na tomto príklade vidíme, ako otázka obsahu u iva v slovenskom školstve nebola doriešená.

Z týchto dôvodov nesúhlasím s použitím základných školách 1. ro níka na Slovensku.

týchto

u ebníc

na

Kritika, ktorú som tu stru ne nazna il, predstavuje vážny problém, aby sa táto otázka neriešila.

Bratislava, 11. december 2013

Miroslav Demko

Franz Liszt inštitút Miroslava Demka, Ružová dolina 26, 821 09 Bratislava, Slovenská republika I O: 42261473 DI : 2023514636 Bankové spojenie: Tatra banka, . ú.: 2923874928/1100 Mobil: +421-907-716-814, +421-2-20-74-71-33 E-mail: [email protected], [email protected] www.lisztinstitut.eu |

7