CONSUMO O CONSUMISMO?

¿CONSUMO O CONSUMISMO? CONCEPCIÓN ARENAL: BORROKA FEMINISTAREN AITZINDARI LA CE. Y LA IGUALDAD EN EL EMPLEO PORNOGRAFÍA: BAI ALA EZ? MADRES CONTRA LA

10 downloads 273 Views 9MB Size

Recommend Stories

Story Transcript

¿CONSUMO O CONSUMISMO? CONCEPCIÓN ARENAL: BORROKA FEMINISTAREN AITZINDARI LA CE. Y LA IGUALDAD EN EL EMPLEO PORNOGRAFÍA: BAI ALA EZ? MADRES CONTRA LA DROGA

A

gnes Hubert Europako Elkarteko emakumeen enplegurako eta berdintasunerako Zerbitzuburua da. Bere Zuzendaritza emakumeen berdintasunerako sortutako Batzorde orokorrago baten barnean dago, hiru helburu nagusi dituelarik: Elkarteko partaide guztietako legedia bateratu, emakumeak lan munduan sartzeko neurriak areagotu eta emakumezkoek gizartean duten egoera, orohar, hobetu.

A

gnes Hubert es jefa de ia Unidad de Servicio para el empleo y la igualdad de las mujeres de la Comunidad Europea. Su Direc­ ción, que forma parte de una Comisión más amplia de derechos de las mujeres, tiene actualmente tres objetivos prioritarios: la cooperación con los estados miembros en materia legal, las acciones encaminadas a promover un mayor nivel de integra­ ción de las mujeres en el mercado laboral y la mejora de la situación social de las mujeres.

ABENDUA 93 DIRECCIÓN: EMAKUNDE Instituto Vasco de la Mujer

Eskutitzak

Pág. 2

COORDINACIÓN: Begoña Muruaga Arantzazu Zugasti

Editoriala

Pág. 3

DISEÑO GRÁFICO: Isabel Madinabeitia Ana Badiola

La droga del consumo Rosa Villacastín

Pág. 4

El consumo a análisis Carmelo Urdangarin

Pág. 6

Coeducar jugando María José Urruzola

Pág. 8

Publicidad: Mujer, objeto y objetivo Maite Mentxaka

Pág. 12

Cacería de consumidores Mari Feli Maizcurrrena

Pág. 16

Dendarik denda Mari Feli Maizcurrrena

Pág- 22

Drogadicción femenina: Un problema en aumento Jesús A. Pérez Arróspide

Pág. 26

MAQUETACION: Contraste FOTOGRAFÍA: David Aguilar J. Ereño Mikel Fraile Iñaki García Gorka López Calleja Angeles Rivera Carlos Villagrán ILUSTRACIÓN: Manuel Manovel EDITA: EMAKUNDE Instituto Vasco de la Mujer Manuel Iradier, 36 01005 VITORIA-GASTEIZ Tel. (945) 13 2 6 1 3 Fax (945) 2 3 1 8 91 DEPOSITO LEGAL: VI - 356 - 89 I.S.S.N.: 0214-8781 FOTOCOMPOSICION: Biltex, S.A. IMPRIME: Printek, S.A. EMAKUNDEK egiten dituen artikuluak berridatzi daitezke, bai bere osotasunean, bai zatika, baina nondik atera diren aipatu behar da beti. EKAMUNDEK ez ditu bereganatzen derrigorrez artikulu eta kolaborazioetan agertzen diren eritziak. Bere eritzia editorialetan ematen da ezagutzera. EMAKUNDE permite la reproducción total o parcial de sus artículos siempre que se cite su procedencia. EMAKUNDE no se identifica necesariamente con las opiniones incluidas en los artículos y colaboraciones. La opinión de la misma se vierte en sus editoriales. PORTADA: Laura Esteve PAPEL ECOLÓGICO

Pornografía: ¿sí o no? Montserrat Fernández/Carlos Pérez Uralde .... Pág. 28 Emakunde. Albisteak

Pág. 32

Mme Hubert: La igualdad en el empleo como reto María Elosegui

Pág. 34

Concepción Arenal: gizarte - lanetan langile Aurora Marco Pág. 38 Guatemala: las niñas de la calle Iñaki Echevarría

Pág. 42

Centros Culturales EKIN y ALAIZ Aintzane Gardoki

Pág. 48

EMAKUNDE. Emakumeak eta hezkuntza .... Pág. 50 Fondoko eskia Nuria Amabizka Madres contra la droga

Pág. 52

Begoña Muruaga

Pág. 54

Asociaciones

Pág. 58

Helena Pimenta/Roberto Herrero

Pág. 60

Zinema/Literatura Begoña del Teso/María Loizaga Comic. Nuria Pompeia

Pág. 62 Pág. 64

D i s t i n g u i d a señora: E n e l número d e s e p t i e m b r e d e 1 9 9 3 d e la r e v i s t a E M A K U N D E , e n e l artículo d e Félix Maraña «Alice G . G u l i c k , e d u c a d o r a d e l a m u j e r vasca» l e o lo s i g u i e n t e : «...el a p o y o d a d o a e s t a l e n g u a p o r e l príncipe B o n a p a r t e o l a h i s t o r i a d e l a r e i n a n a v a r r a J u a n a d e Albret, s o n referencias constantes e n el t i e m p o d e la i n c i d e n c i a d e l a l a b o r r e l i g i o s a o civil d e l a R e f o r m a e n Euskalherria». S i n e m b a r g o , e n l a página 1 7 2 d e «Historia d e l a l i t e r a t u r a vasca» d e L u i s V i l l a s a n t e s e d i c e : «Bonaparte, c o n t r a l o q u e a l g u n a v e z s e h a i n s i n u a d o , e r a p r o f u n d a m e n t e c r e y e n t e y s i n c e r o católico. E n R i e z u p u e d e n v e r s e a l g u n o s d a t o s q u e l o atestiguan». S e r e f i e r e aquí e l a u t o r a l t r a b a j o d e J o r g e d e R i e z u t i t u l a d o «El príncipe L u i s L u c i a n o B o n a parte» p u b l i c a d o e n l a r e v i s t a Príncipe d e V i a n a , X I X ( 1 9 5 8 ) páginas 1 4 9 - 1 6 4 , t r a b a j o a l q u e m e remito. Q u i s i e r a r e c o r d a r t a m b i é n aquí l a e m o t i v a lápida m a n d a d a p o n e r p o r e l m i s m o príncipe e n e l interior d e la parroquia d e l pueblo d e Sare (Lapurdi). C o n f i a n d o e n l a publicación d e e s t a c a r t a , l e saluda atentamente Imanol Zaldua Azkarate

EMAKUMEONTZAT LEKURIK EZ rrati e t a t e l e b i s t a k o a l b i s t e a k e n t z u n d a , e m a k u merik badenik ere ez d a sumatzen albistegietan. Gizonen inguruan sortzen dira albisteak, gizonezkoak dira protagonistak.

Alderdi politikoek bertatik jarraitzen dute k o m u nikabideen portaera. Alderdiko buruzagien presentzia zorrotz neurtzen dute, minututan ezezik, segundotan ere. Garrantzi handiko kontua izan behar du, dirudienez, batez ere hauteskunde kanp a i n e t a n . G u k e z d u g u e z e r «pintatzen». Honek, ordea, galdera bat dakar: e m a k u m e a ren inguruan e z al d a albisterik sortzen? Edota, lehengo galdera osatuz, nolakoak dira e m a k u m e o n inguruan sortzen diren berriak? Todas las personas interesadas en colaborar en este apartado pueden remitir sus cartas a: EMAKUNDE (Revista) Manuel Iradier, 36 01005 GASTEIZ

A r a z o a k o m u n i k a b i d e e n a bakarrik balitz... g a i tzerdi. Beldur naiz horrelakoetan komunikabidea gizartean gertatzen denaren oihartzuna baino ez ote den. Hori guztia gutxi balitz, telebista kanalez aldat z e k o t r e s n a k g u r e e t x e k o «bottones»en e s k u e t a n tinko jarraitzen d u . E z pentsa gero futbol partiduren bat baldin b a d a bere eskuetatik kenduko dion a m a semerik jaioa denik. Horretan ere berak agindu behar! A h , «bottones» «bottones», a l d a e z a k j a r r e r a telebistari dagokionez! Pili E s p a r z a I g u n o s d e n o s o t r o s r e c o r d a m o s todavía f r a s e s p u b l i c i t a r i a s c o m o «Soberano e s c o s a d e h o m bres» q u e y a t u v o s u s críticas p o r p a r t e d e l o s movimientos sensibilizados a favor d e la igualdad de sexos. P a s a d o s l o s años, l a d e m o c r a c i a , más s u b l i m e e i n t e l i g e n t e q u e l a s d i c t a d u r a s , siguió y s i g u e o f r e ciendo mensajes sexistas aparentemente menos «brutos» y d i r e c t o s , a u n q u e c o n e f e c t o s p a r e c i d o s . E s d e n u e v o e n u n a n u n c i o d e licor d o n d e los valores s u p u e s t a m e n t e masculinos (fuerza, resistencia/tenacidad...) s e identifican c o n h o m b r e s d e u n a f o r m a unívoca y , además, c o n h o m b r e s d e nuestra tierra. Deportes d e h o m b r e s , practicados p o r h o m b r e s , símbolos d e n u e s t r a c u l t u r a v a s c a (harrijasotzailes, sokatiras,...) s o n esta v e z utilizad o s para enviarnos el mensaje d e que u n conocido licor «tiene l a s e n d r i n a s b i e n puestas» a l i g u a l q u e q u i e n e s p r a c t i c a n y s o n público d e l o s c i t a d o s deportes. Por n o complicar demasiado el discurso, simp l e m e n t e q u i s i e r a a g r a d e c e r a «Pacharán l o s c o j o nes» ( l o n u e s t r o , l o v a s c o , e s también l l a m a r a l a s c o s a s por su nombre) el favor q u e hace a las mujer e s p a r a q u i e n e s éste e s u n a n u n c i o e n c o n t r a d e l alcohol. Las mujeres, al n o ser poseedoras d e endrinas ( c o m o h a b l a m o s d e m u j e r e s e s d e recibo la finura) n o s o n l l a m a d a s a i n g e r i r e s t a b e b i d a alcohólica, e r r o r d e «mercado» p o r p a r t e d e d i c h a m a r c a , q u e y a debía e s t a r planteándose u n a n u n c i o d i r i g i d o a e s e 5 1 % d e « d e s e n d r i n a d a población» y p a r a q u i e n e s n o s e m e o c u r r e m e j o r r e c l a m o q u e imág e n e s d e «Marujas» f r e g a n d o , d e s c a l z a n d o a s u s m a r i d o s y r o d e a d a s d e niños b e r r e a n d o . Y o t r a s e s t a s imágenes sugeriría u n a v o z f e m e n i n a m a l h u m o r a d a q u e d i j e r a , «con l a m a l a u v a b i e n puesta» a u n p r e s u m i e n d o q u e l a compartirían q u i e n e s t i e n e n «las e n d r i n a s b i e n puestas». . Incó M

1

zken boladako langabezia tasa altuak eta k o m u n i k a b i d e e t a n egunero. lantegi ixteak direla eta. agertzen zaizkigun berriak garbi erakusten dute zein s a k o n a d e n gaur e g u n g o ^ ^krisi ekonomikoa eta zernolako eragina izango duen gizartearen ongi izatean.

Eta eragin hori. bereziki. e m a k u m e e n gizarteratze p r o z e s u a n n a b a r m e n d u k o da. haiek baitira l a n m e r k a t u a n s a r t z e k o a r a z o r i k l a t z e n a k d i t u z t e n a k . Hori d e l a e t a . g a u r inoiz e z b e z a l a b u l t z a t u b e h a r d i r a e m a k u m e a k l a n m u n d u a n s a r t z e k o neurriak (heziketa estrategiak. hezikidetza e t a gizazerbitzuak. besteak beste). zeren eta bestela e m a k u m e e k ezin izango dituzte garatu gizartean parte hartzeko dituzten eskubideak. Aipatutakoa kontutan hartuta. e t a krisiak berarekin d a k a r r e n "gerrikoa estutzea" a h a z t u g a b e . E M A K U N D E a l d i z k a r i k o a l e h o n e t a n k o n t s u m o a z hitz e g i n n a h i d i z u e g u . E m a k u m e e k eta gizonek e r a d e s b e r d i n e a n k o n t s u m i t z e n al dute? B a o t e d a g o k o n t s u m i s m o a ebitatzeko modurik? Zergatik zuzentzen dituzte bereziki e m a k u m e e n g a n a kontsumo m e z u a k ? Gai horiek eta beste zenbait dira eztabaidarako planteiatzen ditugunak.

a s a l t a s t a s a s d e p a r o y l a s a l a r m a n t e s estadísticas s o b r e c i e r r e s d e e m p r e s a s q u e día t r a s día l l e n a n l o s e s p a c i o s d e l o s m e d i o s d e comunicación, n o s están m o s t r a n d o la p r o f u n d i d a d d e la a c t u a l crisis económica q u e s i n d u d a está i n f l u y e n d o d e c i s i v a m e n t e e n el b i e n e s t a r d e la s o c i e d a d .

Además, la recesión p u e d e a f e c t a r d e u n m a n e r a m u y i m p o r t a n t e a l p r o c e s o d e i n t e g r a ción s o c i a l y l a b o r a l d e l a s m u j e r e s q u e s i g u e n s i e n d o e l c o l e c t i v o c o n m a y o r e s d i f i c u l t a d e s p a r a a c c e d e r a u n p u e s t o d e t r a b a j o . D e h e c h o , e n l a a c t u a l i d a d , el p a r o a f e c t a a l d o b l e d e m u j e r e s q u e a h o m b r e s c o n la característica d e q u e . además, g r a n p a r t e d e p a r o f e m e n i n o , e l 8 0 % , c o r r e s p o n d e a p a r o d e l a r g a duración. D e ahí q u e , a h o r a más q u e n u n c a t e n g a n q u e p o t e n c i a r s e m e d i d a s q u e f a c i l i l t e n e l a c c e s o d e l a s m u j e r e s a u n p u e s t o d e t r a b a j o ( e s t r a t e g i a s d e formación, la coeducación e n la e n s e ñanza y la creación d e s e r v i c i o s s o c i o c o m u n i t a r i o s . e n t r e o t r o s ) d a d o q u e d e lo c o n t r a r i o la población f e m e n i n a p u e d e n o v e r g a r a n t i z a d o s s u s d e r e c h o s d e p a r t i c i p a r e n la construcción s o c i a l e n términos d e i g u a l d a d . S i n o l v i d a r n i n g u n o d e e s t o s a s p e c t o s y t e n i e n d o e n c u e n t a también q u e la recesíón e c o nómica v a a t r a e r c o n s i g o u n " a p r e t a r s e e l cinturón" e n la pequeña economía doméstica, h e m o s q u e r i d o r e f l e x i o n a r e n e s t e número d e l a r e v i s t a E M A K U N D E s o b r e e l c o n s u m o , máxime c u a n d o e s t a m o s p r e c i s a m e n t e d e l l e n o e n la época d e l año c o n s u m i s t a p o r e x c e l e n cia: las navidades. ¿Consumen d e f o r m a d i f e r e n t e l o s h o m b r e s y l a s m u j e r e s ? ¿Existen m e c a n i s m o s p a r a e v i t a r el c o n s u m i s m o ? ¿Deberíamos p o n e r l o s e n m a r c h a ? ¿Por qué l o s m e n s a j e s d e c o n s u m o se centran f u n d a m e n t a l m e n t e e n las mujeres? S o n algunas d e las cuestiones q u e plant e a m o s p a r a s u d e b a t e e n la r e v i s t a .

LA DROGAD Texto: Rosa Villacastin Fotografía: Cedida por "El Correo"

G

ure gizartean talde ugari dago k e z k a t u t a g a z t e e n alkoholzaietasuna dela

e t a , baina inor ez da kezkatzen edarien publizitateaz. A n t z e k o z e r b a i t g e r t a t z e n da -diosku e g i l e a k - kontsumoarek i n . Asko k o n t s u m i t z e n o m e n dugu. Nola gelditu d a r a m a g u n abiada? Zein da botika egokia? S e g u r a s k i - b u k a t z e n du e g i l e a k - botikarik txarrena izango da epe luzera egokiena, hau da, krisiak lagunduko digu diruari ez e m a t e n hainbesteko garrantzia.

¿Alguien s e i m a g i n a a u n d r o g a d i c t o moviéndose e n u n m a r d e c o c a o d e h e r o í n a ? Y o sí y p i e n s o q u e sería incapaz, ante semejante panorama, d e r e s i s t i r l a tentación. C o n e l c o n s u m o , ocurre igual. El p r i m e r m a n d a m i e n t o d e la e c o nomía d e l i b r e m e r c a d o e s : h a y q u e consumir m u c h o para ganar millones. Y se valen d e todos los trucos para q u e c a i g a m o s e n e s a tentación q u e en algunos casos puede ser la ruina d e l a s f a m i l i a s y, e n o t r o s , u n a s i m p l e d e b i l i d a d a n t e lo q u e c o n t o d a p r o f u sión d e m e d i o s . s e e x h i b e e n l o s e s c a p a r a t e s , a través d e l a pequeña p a n talla, e n las salas d e cine o e n las vallas publicitarias. Confieso que soy una consumista empedernida y que padezco eso que algunos llaman "consumitis". D e m o m e n t o no m e he planteado dejar e s t e " v i c i o " - q u é d u d a c a b e q u e lo e s p o r q u e n o h e t r a s p a s a d o el S T O P d e lo q u e m e está p e r m i t i d o e n función de losingresos y losgastos. Pero reconozco que hay veces que me entra una especie d e cosquilleo que

•L CONSUMO e m p i e z a e n la b o c a d e l estómago y t e r m i n a e n m i c e r e b r o y m e m o r t i f i c a bastante. M e ocurre s i e m p r e q u e llego a c a s a c o n u n a blusa n u e v a - q u i e n dice b l u s a d i c e z a p a t o s , b o l s o s o u n s i m p l e chupachús, q u e n o m e g u s t a n p e r o q u e h e c o m p r a d o m u c h a s v e c e s - y p i e n s o q u e debería d e v o l v e r l a porque m e sobran las blusas... N o lo h a g o , p o r q u e p i e n s o e n el p l a c e r q u e h e e x p e r i m e n t a d o e n e l m o m e n t o e n q u e e n t r a b a e n la tienda a c o m p r a r l a . U n placer q u e , c o m o t o d o s , d u r a u n plis-plás, p e r o tendría q u e s e r u n a s a n t a p a r a n o s u c u m bir a e s t e d e s e o y, e v i d e n t e m e n t e , n o lo s o y . El m e j o r a l i a d o d e u n c o n s u m i s t a e s s i n d u d a e l t i e m p o l i b r e . N o c o n o z c o a ningún p a r a d o q u e le dé p o r c o m p r a r pañuelos d e s e d a y m e d i a s d e c r i s t a l a s u señora, p e r o sí t e n g o amigas y conocidos que disponen de tiempo para callejear y ver escaparates. Por supuesto, t o d o s ellos h a n p a s a d o a e n g r o s a r el g r e m i o d e los c o n s u m i s t a s .

Krisia izan daiteke gehiegizko kontsumoaren kontrako botikarik

H a y s e c t o r e s p r e o c u p a d o s p o r el e x c e s i v o c o n s u m o d e a l c o h o l e n t r e l o s jóvenes, p e r o l o egokiena. curioso es q u e nadie hace nada por cortar d e raíz e l e x c e s o d e p u b l i c i d a d s o b r e t a l o c u a l b e b i d a . E n e s t e p u n t o la hipocresía e s t o t a l . P o r q u e n o v a l e r a s g a r s e l a s v e s t i d u r a s a n t e lo q u e c o n s i d e r a m o s u n m a l d e n u e s t r a s o c i e d a d . H a y que poner remedio y pronto. ¿Que cómo s e h a c e ? Y y o qué sé. I m a g i n o q u e u n a e n f e r m e d a d d e e s t e c a l a d o sólo s e p u e d e c u r a r a p l i c a n d o u n a m e d i c i n a e f i c a z . ¿Pero c u a l ? Ahí está el q u i d d e la cuestión. S a b e m o s q u e el c a t a r r o s e c u r a c o n una v a c u n a antigripal o g u a r d a n d o c a m a , pero e n este caso m e t e m o que la m e j o r solución e s la p e o r . M e e x p l i c o . Está d e m o s t r a d o q u e el d i n e r o lo p u e d e t o d o y q u e sólo e n época d e crisis la g e n t e d e j a d e a d q u i r i r a q u e llas c o s a s s u p e r f l u a s q u e e n la mayoría d e los c a s o s n o s i r v e n p a r a n a d a . N o s q u e j a m o s , n o s i n razón, d e la deshumanización q u e e x i s t e e n l a s o c i e d a d , d e la falta d e v a l o r e s y s o b r e t o d o d e la e x c e s i v a i m p o r t a n c i a q u e d a m o s al d i n e r o . P e r o Aitortu behar dut h e t e aquí q u e a p a r e c e la crisis y a u n q u e el r e m e dio s e a p e o r q u e la e n f e r m e d a d sí p u e d e s e r e s a kontsumitzaile m e d i c i n a d e c h o q u e q u e n e c e s i t a m o s p a r a curarn o s del e x c e s o d e c o n s u m o . M e decía P e d r o d e l H i e r r o , f a m o s o diseñador, q u e e s b u e n o q u e s e sutsua naizela. p r o d u z c a n e s t o s altibajos e n la economía d e l o s países d e s a r r o l l a d o s p o r q u e e s la única m a n e r a d e a c e p t a r sin m i e d o q u e p u e d e s n o s e r ni el más listo, ni el más g u a p o , ni s i q u i e r a el q u e más d i n e r o t i e n e . A s u m i r el f r a c a s o e i n c l u s o vivir s i n la a n g u s t i a d e l l e g a r el p r i m e r o a la m e t a , p u e d e s e r l a salvación d e m u c h a s p e r s o n a s q u e s e s i e n t e n i n c a p a c e s d e rendir al ritmo q u e m a r c a n las s o c i e d a d e s m o d e r n a s . U n a a s i g n a t u r a q u e deberían enseñar e n p r i m e r o d e B U P , a n t e s d e q u e s e a demasiado tarde.

Q r g i dago Kultura tradizionala izan dela gizonen eta emakumeen aktibitate ekonomikoa bideratu duena, ez bakarrik bakoitzarena zein den markatuz, baizik eta zein zen baliotsua eta zein ez azpimarratuz. ^ a l a ere, azkenaldi honetan, eta gizarte garatuenetan, aldaketa sakonak gertatzen ari dira eta, nahiz eta egoera ez aldatu erabat, garbi dago aurrerapausu handiak ematen ari garela eginkizunen banaketa arrazionalago baterantz.

Texto: Carmelo Urdangarín (Economista). Fotografía: Carlos Villagrán.

El Consumo

P a r e c e evidente q u e h a sido ia cultura tradicional d o m i n a n t e la q u e h a determ i n a d o la distribución d e l a s a c t i v i d a d e s económicas e n t r e h o m b r e s y m u j e r e s , n o sólo e n lo q u e c a d a p e r s o n a d e b e r e a l i z a r s i n o también e n la valoración s o c i a l y e n la retribución q u e s e l e s a s i g n a . El e j e m p l o más significativo s e p r o d u c e e n el t r a b a j o retribuido, d o n d e la participación d e las m u j e r e s , e n c a s i t o d o s los países, e s m i n o r i t a r i a sin q u e g u a r d e relación c o n s u i m p o r t a n c i a numérica e n la s o c i e d a d . P o r el c o n t r a r i o , e n t r e l o s q u e d e s e a n t r a b a j a r y n o e n c u e n t r a n d o n d e h a c e r l o , la p r e s e n c i a f e m e n i n a llega a ser, s i e m p r e , r e l a t i v a m e n t e m a y o r i t a r i a y, e n m u c h o s c a s o s , i n c l u s o s u p e r a n a los h o m b r e s e n c a n t i d a d e s a b s o l u t a s . C u a n d o s e c o n s i d e r a e l t r a b a j o al q u e n o s e le a s i g n a u n a c o m pensación económica, c o m o e l q u e s e r e a l i z a e n e l d o m i c i l i o , la p r e s e n c i a d e l a s m u j e r e s e s a b r u m a d o r a m e n t e d o m i n a n t e e n t o d a s las s o c i e d a d e s . S i n e m b a r g o , e n l a s últimas décadas y d e m a n e r a s i n g u l a r e n l a s s o c i e d a d e s más d e s a r r o l l a d a s , s e están p r o d u c i e n d o m u t a c i o n e s i m p o r t a n t e s q u e , s i n c a m b i a r f u n d a m e n t a l m e n t e la situación, s u p o n e n a v a n c e s c o n s i d e r a b l e s h a c i a la más r a c i o n a l distribución d e l a s t a r e a s .

Egoera, hala ere, ez da itzuliezinezkoa, kontsumitzeko beste era batzuk bila baitaizkete enplegua murriztu gabe.

ACTITUDES ANTE EL CONSUMO Ei s i s t e m a económico, p o r los más s o f i s t i c a d o s m e d i o s , t r a t a d e c r e a r n o s n e c e s i d a d e s , induciéndonos, p e r m a n e n t e m e n t e , a c o n s u m i r c a n t i d a d e s c r e c i e n t e s d e bienes y servicios, c o n independencia d e su capacidad para satisfacerlas. T o d o ello n o s l l e v a h a c i a u n a s o c i e d a d e n l a q u e la c a p a c i d a d económica - y la d e c o m p r a - s e c o n v i e r t e e n u n o d e l o s i n d i c a d o r e s f u n d a m e n t a l e s d e l éxito.

a A nahsis E n e s t e c o n t e x t o , la m u j e r e s o b j e t o d e atención p r e f e r e n t e , c o n c o n t i n u a s o f e r t a s específicas, adjudicándosele l a t a r e a d e a d q u i r i r d e t e r m i n a d o s b i e n e s d e v a l o r m e d i o / b a j o y reservándose a l h o m b r e s u participación e n l a s d e c i s i o n e s más importantes. E s t a situación, s o b r e t o d o c o n la c r e c i e n t e integración d e la m u j e r e n el s i s t e m a p r o d u c t i v o , t i e n d e a c a m b i a r h a c i a u n a distribución e q u i t a t i v a d e las c o m p r a s a u n q u e las r e s i s t e n c i a s d e r i v a d a s d e la c u l t u r a t r a d i c i o n a l , q u e , e n m u c h o s c a s o s , la f o r m a ción a y u d a a p e r p e t u a r , s o n m u y i m p o r t a n t e s . A p e s a r d e ello, s e h a g e n e r a l i z a d o l a i m a g e n , h a s t a h a c e p o c o extraña, d e l h o m b r e r e a l i z a n d o c o m p r a s d e t o d a s c l a s e s . N o e s p o s i b l e , p a r a n u e s t r o s i s t e m a económico, la limitación d e l c o n s u m o más q u e p o r l a f a l t a d e r e c u r s o s d e l o s c o m p r a d o r e s . L o q u e seguirá a v a n z a n d o e s l a homogeneización d e l a s a c t i t u d e s d e c o m p r a d e h o m b r e s y m u j e r e s p u e s l a s d i f e r e n c i a s a c t u a l e s o b e d e c e n , e x c l u s i v a m e n t e , a r a z o n e s c u l t u r a l e s , q u e el p a s o d e l tiempo, necesariamente, d e b e corregir. D e n o m o d i f i c a r s e s u s t a n c i a l m e n t e p a r t e d e los f u n d a m e n t o s m i s m o s d e n u e s t r a economía, la reducción d e l c o n s u m o r e p e r c u t e c a s i d i r e c t a m e n t e e n l o s p r o g r a m a s d e producción d e l a s e m p r e s a s y e n l a ocupación, c o n t o d a s s u s c o n s e c u e n c i a s n e g a t i v a s , c o m o s e está p o n i e n d o d e m a n i f i e s t o e n l a recesión d e l o s d o s últimos años. El i m p a c t o s e r e l a n t i z a p o r e l h e c h o d e q u e , e n e l l l a m a d o e s t a d o d e l b i e n e s t a r , u n a p a r t e i m p o r t a n t e d e la ciudadanía, q u e e n e l c a s o español, superarán e l 5 0 % , d e p e n d e n d e l o s r e c u r s o s públicos, c o m o e n e l c a s o d e l o s p e n s i o n i s t a s , e m p l e a d o s d e la Administración o d e l a s e m p r e s a s Públicas e n t r e o t r o s . S i n e m b a r g o , d e s d e e l p u n t o d e v i s t a teórico, e s t a situación n o e s i r r e v e r s i b l e y podrían c o m p a ginarse otras formas d e consumir y producir con mayor empleo. Pero los cambios q u e e l l o exigiría h a c e n a l t a m e n t e i m p r o b a b l e s u p u e s t a e n m a r c h a . •

Gure ekonomiaren oinarrian sakondi aldatzen ez badira, kontsumoa jaisteak produkzioa eta enpleguajaistea ekarriko luke.

COEDUCAR JUGANDO

A z k e n h a m a b o s t u r t e e t a n b a i M u g i m e n d u F e m i n i s t a k e t a baita zenbait erakundek ere jostailuek neska-mutilen garapenean duten garrantzia azpimarratu dute. Artikulu honetan - d i o egil e a k - eztabaida h o r r e t a n s a k o n d u nahi g e n u k e . Egia d a aurrerap a u s u a k e m a n direla n e s k a k m u t i l e n a k izan d i r e n j o s t a i l u a k eta j o k u a k o n a r t z e a n , baina ez d a gauza bera gertatzen alderantziz; hau d a , m u t i l e k , o r a i n d i k ere, ez d u t e o n a r t z e n n e s k e n m u n d u k o ezer. Ikerketa f e m i n i s t a k eta e g u n e r o k o e s p e r i e n t z i a k e r a k u s t e n d i g u h i s t o r i a n z e h a r e m a k u m e z k o e n a k k o n t s i d e r a t u izan d i r e n zenbait b a l o r e b e h a r r e z k o a k direla g i z o n zein e m a k u m e e n t z a t . Horregatik, jolasaren garrantzia azpimarratzeaz gain, neska eta mutilen garapen integrala bultzatuko duten jostailuak hartu beharko genituzke kontuan. Texto: M. José Urruzola (Asesora de coeducación) Fotografía: J. Ereño

están a c e p t a n d o j u e g o s y j u g u e t e s c o n s i d e r a d o s d e niños: s e e s t i m u l a a las niñas a q u e j u e g u e n a l fútbol, o c o n máquinas, c o n s t r u c c i o n e s , e t c . , p r e p a r a d a s c o m e r c i a l m e n t e p a r a l o s niños; pero no es frecuente que se estimule a l o s niños a j u g a r c o n muñecas o j u e g o s q u e t e n g a n q u e v e r c o n lo domést i c o , c o n la b e l l e z a p e r s o n a l , e t c . . L o s p r o p i o s niños s i e n t e n q u e j u g a r c o n j u g u e t e s " d e niñas" e s c o m o b a j a r d e categoría, c o m o si s e v i e s e n o b l i g a d o s a e n t r a r e n relación c o n u n m u n d o que presuponen q u e no les corresp o n d e . L o v i v e n c o m o u n a pérdida d e status. C o n e s t a a c t i t u d , l o s niños n o h a c e n s i n o r e p r o d u c i r la jerarquización de valores q u e les transmite su e n t o r n o : lo m a s c u l i n o e s lo i m p o r t a n t e , lo v a l o r a d o , e s l a c u l t u r a . . . y lo f e m e n i n o e s s e c u n d a r i o , está d e v a l u a d o , es la subcultura.

u r a n t e e s t o s 1 5 últimos años, e l Mov. Feminista y diversas instituc i o n e s : ( E m a k u n d e , S e r v i c i o d e la Mujer d e varios Aytos., F A M P A S . , etc.) h a n c o l a b o r a d o a q u e s e v a y a c r e a n d o u n e s t a d o d e opinión a c e r c a d e la i m p o r t a n c i a d e c i s i v a q u e el j u e g o y l o s j u g u e t e s t i e n e n e n la construcción d e la p e r s o n a l i d a d d e l a s niñas y l o s niños.

Jolasak irakats diezaieke neska-mutilei gizartean dauden jarrera sexistak gainditzen.

A través d e d i v e r s a s campañas s e h a a n a l i z a d o cómo e l l a s y e l l o s r e p r o d u c e n e n s u s j u e g o s , p o r imitación l o s roles q u e este m o d e l o social asigna a m u j e r e s y h o m b r e s , y cómo los j u g u e tes, elaborados sobre todo c o n criter i o s c o m e r c i a l e s , n o están c o l a b o r a n d o a s u p e r a r la t r a d i c i o n a l orientación s e x i s t a q u e c o n l l e v a n .

Jolasa oinarrizko iharduera da umeentzat beren bizitzako iehen etapetan. E n múltiples o c a s i o n e s s e h a t r a t a d o d e d e s v e l a r la i n f l u e n c i a q u e la publicidad ejerce e n los gustos d e las niñas y l o s niños a l e l e g i r s u s j u g u e t e s . S e h a señalado cómo l a mayoría d e l o s j u g u e t e s o f e r t a d o s a l a s niñas están o r i e n t a d o s c a s i e x c l u s i v a m e n t e h a c i a t o d o lo q u e t i e n e q u e v e r c o n la v i d a p r i v a d a y l o s d i r i g i d o s a l o s niños les i m p u l s a n , p o r e l c o n t r a r i o , h a c i a el m u n d o d e lo público.

E n t o d a s e s t a s campañas s e c o n cluía q u e l o s j u e g o s y l o s j u g u e t e s están m a r c a n d o p o d e r o s a m e n t e l a vida futura d e las personas, e n cuanto q u e están p o n i e n d o l a s b a s e s p a r a que tanto las chicas c o m o los chicos v a y a n a s u m i e n d o d e s d e la i n f a n c i a l a s t a r e a s q u e e s t a s o c i e d a d l e s atribuirá a u n a s y o t r o s e n función d e l s e x o a l que pertenecen. E n e s t e artículo q u e r e m o s a v a n z a r e n la reflexión s o b r e l a s p o s i b i l i d a d e s q u e tiene el j u e g o y el j u g u e t e d e favorecer otro sistema d e valores, diferentes del q u e actualmente transmite. Es un hecho q u e algunas familias p r o g r e s i s t a s , y también a l g u n a s niñas,

S i n e m b a r g o , la investigación f e m i n i s t a y la e x p e r i e n c i a d e la v i d a d i a r i a están d e m o s t r a n d o q u e l a c u l t u r a femenina comporta u n a serie d e valor e s , c o m o la i n t e l i g e n c i a g l o b a l p a r a la v i d a c o t i d i a n a , la c a p a c i d a d d e c o n s e n s o y d e c o n v i v e n c i a p a r a la p a z , e l cuidado del cuerpo, etc., que son n e c e s a r i o s t a n t o p a r a el d e s a r r o l l o d e las m u j e r e s c o m o p a r a el d e l o s h o m bres. E n la m e d i d a e n q u e la s o c i e d a d vaya reconociendo estos valores c o m o necesarios para el desarrollo h u m a n o y los valore c o m o otro punto d e r e f e r e n c i a e n l a educación d e l o s c o m p o r t a m i e n t o s al m a r g e n d e e s t e reotipos culturales sexistas estará c r e a n do un nuevo concepto d e persona. El j u e g o , a c t i v i d a d f u n d a m e n t a l e n las p r i m e r a s e t a p a s d e la v i d a , p u e d e c o l a b o r a r a q u e l a niñas y l o s niños empiecen a desarrollar esas capacidad e s y v a y a n a s u m i e n d o t o d o s los v a l o res positivos h e r e d a d o s del p r o c e s o

d e socialización d e l a s m u j e r e s y d e l de los hombres, que colaboren a superar e l d e s a r r o l l o p a r c i a l d e s u s p e r s o nas potenciado d e s d e criterios sexistas. L o s j u g u e t e s p u e d e n s e r también e f i c a c e s i n s t r u m e n t o s e n l a creación de este nuevo modelo d e persona q u e está p o r h a c e r . Las familias, la escuela, los m e d i o s d e comunicación, l a s p e r s o n a s e d u c a doras en general, las instituciones... pueden colaborar a que no sean rentables comercialmente los juguetes q u e no c o l a b o r e n al desarrollo integral d e la p e r s o n a . ENTREVISTA A ALGUNAS NIÑAS Y NIÑOS:

Silvia Balbuena. 9 años.

Aritz Arregi. 6 años.

Y o el año p a s a d o pedí: u n a b a r b i e , r o p a p a r a mí...

L o q u e más m e g u s t a j u g a r e s c o n el "transformer" y c o n el piano.

Pedí la b a r b i e p o r q u e l a vi e n u n a r e v i s t a y m e gustó t a n t o . . .

N o sé qué le pediré a l O l e n t z e r o .

¿Con qué j u g u e t e s s u e l e s j u g a r más? C o n la b a r b i e .

P r e f i e r o j u g a r c o n l o s niños, p o r q u e y o s o y niño y e l l o s también. Marfa Beristain. 5 urte. P a n p i n e k i n j o l a s t e a g u s t a t z e n zait. Puzzleak e r e a s k o gustatzen zaizkit.

Mutikoek oraindik ere oso gaizki bizi dute nesken jokuetara jolastea, " s t a t u s " galtze moduan ikusten baitute.

O s o politak direlako, e t a gustatzen zaizkit. Ibon Salbidegoitia. 8 años. ¿Con qué t e g u s t a j u g a r más? C o n la v i d e o c o n s o l a y el o r d e n a d o r . También c o n la g r a n j a y a h u n d i r la flota.

Nekane Bizkargüenaga. 9 años. ¿Qué s u e l e s p e d i r a l o s R e y e s o a l Olentzero? El año p a s a d o pedí u n a c u n a , u n a bufanda, unos guantes y u n diario. ¿Por qué p e d i s t e e s t a s c o s a s ? L a c u n a , p o r q u e la v i e n u n a t i e n d a y m e gustó m u c h o . ¿Con qué j u g u e t e s t e g u s t a más jugar? C o n la nintendo y d e v e z e n c u a n d o c o n la c u n a . ¿Qué t e g u s t a más j u g a r s o l a e n c a s a o con tus amigas y amigos? Jugar con mis hermanos y con otras niñas. ¿Sólo c o n l a s niñas? ¿Con quién t e g u s t a j u g a r más c o n l a s niñas o c o n los niños? C o n l a s niñas, p o r q u e l o s niños s o n m u y brutos y cerdos.

P r e f i e r o j u g a r c o n l a s niñas q u e c o n

¿Con q u i e n e s j u e g a s h a b i t u a l m e n t e ?

los niños, p o r q u e l o s t e n g o detrás e n

Con mis amigos.

la c l a s e y m e q u i t a n l a s c o s a s d e la mochila.

Nerea Ruiz. 10 urte.

A veces. Irati Zarzosa. 6 urte.

Joan den urtean arropa eta guztiko panpina bat eskatu nuen, eskritorio bat, beste p a n p i n a bat...

Zerekin jolasten duzu?

Zerekin pasatzen duzu hoberen?

M o z o r r o t z e a e r e a s k o g u s t a t z e n zait.

Barre egiten duen eta grokadak botatzen dituen panpina batekin. O r d e n a d o r e a e r e a s k o g u s t a t z e n zait.

G u s t a t z e n zait, baita ere, nire

N e s k e k i n n a h i a g o dut, zeren e t a mutilak o s o astoak baitira; jo egiten gaituzte e t a lurrera bota.

¿Juegas también c o n l a s c h i c a s ?

Etxean d a u k a g u n frutaontzi batekin.

neskalagunekin jolastea e d o etxean "telefonoa gaizki" jokura. N e s k a k n a h i a g o ditut, z e r e n l a g u n gehienak neskak dira.

Jon Basaldua. 13 urte. Zein da gustokoen duzun jolasa? Futbolera jokatzea Norekin jokatzean duzu normalean? Mutilekin Zergatik? N e s k a k e z d a b e l a k o p r a k t i k a t z e n nire g u s t o k o kirolik. G u s t o r a g o n a g o mutilagunekin. •

PUBLICIDAD: mujer,

objeto

y

Texto: Maite Mentxaka (Publicista) Ilustración: Manllel Manovel Fotografía: Gorka Calleja

Publizitateak ez d u , berez - d i o egileak- bat ere interesik sexuz diskriminatzeko, publizitatearen helburua saltzea delako. Gaur egun, emakumea gehiago da publizitatearen helburu publizitatearen objetu baino. Zergatik? Etxea den gune horren ornitzaile nagusia bera delako. Publizitateak egiten duen emakumeen erabilpenaren arazo nagusia gizonekiko desorekan datza. Horregatik, gizonen eta emakumeen arteko oreka lortzen bada, diskriminazioa desagertu egingo da. Besterik da - e t a hau da egilea gehien kezkatzen d u e n a - , e m a k u m e a publizitatearen helburua d e n e a n . Hor izan beharko genituzke gure pila guztiak jarrita, zeren eta hor zabaltzen den e m a k u m e e n ideia baita diskriminatzailea.

O

3JETIVO

H

ace unas semanas alguien m e decía q u e la p u b l i c i d a d d i s c r i m i n a a l a m u j e r , n o sólo e n c u a n t o a utilización d e s u s e x o , s i n o tratánd o l a c o m o inferior, y m e d a b a e s t e a r g u m e n t o : c u a n d o la p u b l i c i d a d anuncia un coche de cinco millones sólo se dirige al hombre. P u e s n o , e n e s e c a s o n o e s la p u b l i c i d a d l a q u e d i s c r i m i n a , p o r q u e si s u s c l i e n t e s f u e r a n m u j e r e s dirigiría h a s t a la s a c i e d a d s u s m e n s a j e s a e l l a s , s e t r a t a r a d e lo q u e s e t r a t a r a : un c o c h e d e cinco millones, u n c o m p l e j o r e s i d e n c i a l , e t c , la p u b l i c i d a d n o t i e n e ningún interés e n d i s c r i m i n a r p o r s e x o , sí por consumo. Y la mujer, h o y p o r hoy, n o e s c o m pradora de coches de cinco millones; l u e g o , n i n g u n a e m p r e s a querrá invertir e n p u b l i c i d a d p a r a c a p t a r a u n público q u e n u n c a comprará s u s p r o d u c t o s . P e r o la m u j e r sí e s público c o m p r a dor de verdura, carne, pescado, aceite, d e t e r g e n t e s , etc., etc. Este e s el p r o b l e m a r e a l . L a m u j e r n o e s t a n t o objeto c o m o objetivo d e los mensajes d e l a p u b l i c i d a d , p o r q u e e s la p r o v e e d o r a d e l núcleo d e c o n s u m o p o r e x c e lencia: E L H O G A R .

LA MUJER O B J E T O ¿ D O N D E ESTÁN LOS HOMBRES? La mujer es utilizada c o m o objeto por algunos anuncios q u e persiguen c a p t a r l a atención p o r m e d i o d e u n prometedor cuerpo. No deja de ser un r e c u r s o a n t e la f a l t a d e i d e a s - e n a l g u n o s c a s o s - . E s u n a utilización e n l a q u e n o c a e n sólo los a n u n c i o s , s i n o l o s p r o g r a m a s , l a s películas, e t c . L a h i s t o ria r e c o g e m u c h o s n o m b r e s d e p i n t o res q u e utilizaron el d e s n u d o c o m o base d e su obra. Y o no encuentro gran diferencia d e s d e el punto d e vista d e la discriminación e n t r e la m u j e r d e s n u d a de un cuadro d e Rubens y un cartel anunciador de un festival o u n a b e b i d a . S u única d i f e r e n c i a p u e d e s e r el n i v e l d e c a l i d a d e x i g i b l e a c a d a u n o . ¿El problema es que se utilicen cuerpos como objetos o que se utilice en el 99% de los casos solamente el cuerpo de la mujer como objeto? El v e r d a d e r o p r o b l e m a d e la utilización d e la m u j e r c o m o o b j e t o e s q u e n o está e q u i l i b r a d a c o n l a utilización d e l h o m b r e y ¡somos d o s s e x o s ! . L u e g o , parecería lógico q u e p u e s t o s a utilizar el s e x o c o m o g a n c h o e s t u v i e s e n p r e sentes los dos, y a q u e los d o s s o m o s consumidores de todo, incluso de

s e x o . L a p u b l i c i d a d s e d i r i g e más a l a s m u j e r e s q u e a los h o m b r e s p o r q u e s o n éstas g e n e r a l m e n t e l a s p o s i b l e s c o m p r a d o r a s , p e r o e n t o n c e s ¿por qué n o s e h a u t i l i z a d o l a atracción s e x u a l d e l h o m b r e p a r a c a p t a r l a atención d e l a mujer? Dejando d e lado planteamient o s m o r a l e s d e o t r o t i p o y ciñéndonos a l a discriminación, y o c r e o q u e e s t a desigualdad es el verdadero prob l e m a . P o r q u e ¿qué d e c i m o s c u a n d o vemos a un efebo en calzoncillos e n plan retador? N a d a , porque ellos n o llevan siglos c o m o nosotras haciendo el p a p e l d e r e c l a m o erótico. Y p o r q u e además t a m p o c o s e c o n s i d e r a q u e l a m u j e r p u e d a s e n t i r atracción o d e l e i t e e n l a contemplación d e l o t r o s e x o . Así q u e , a u n q u e i n t e r e s a s e a la publicid a d , al cine o a las revistas c o m o c o m pradora parece q u e no se les ocurre q u e e l l a t e n g a l a s i n c l i n a c i o n e s sólo atribuidas y permitidas a los hombres. Es bueno d e s d e mi punto d e vista q u e s e e m p i e c e a utilizar al hombre como objeto, n o p o r q u e s e esté a f a v o r n i d e s d e luego e n contra d e este tipo d e utilización d e l a s p e r s o n a s , s i n o p o r que empieza a desplazar del objetivo d e l o s m e d i o s d e comunicación, p u b l i c i d a d y espectáculos a la m u j e r c o m o único s e r d e exposición y e s o c o n t r i b u y e a d e j a r c l a r o q u e : Hay personas tratadas c o m o objetos s e x u a l e s , pero no todas las mujeres pueden ser tratadas como objetos sexuales. De todas f o r m a s la publicidad, p r o f e s i o n a l m e n t e , n o d e f i e n d e la utilización d e l c u e r p o c o m o o b j e t o s e x u a l , p o r q u e e n l a mayoría d e l o s c a s o s r e s u l t a i n e f i c a z a l a t r a e r l a atención s o b r e e l c u e r p o e n cuestión y n o s o b r e el p r o d u c t o , a n o s e r q u e u n o y o t r o estén m u y r e l a c i o n a d o s . S i n e m b a r g o , la p u b l i c i d a d i n c o r p o r a c o n más f r e c u e n c i a c o m u n i c a c i o n e s eróticas, relacionadas c o n el sexo q u e d e s n u d o s - u n g e s t o p u e d e s e r más erótico que un d e s n u d o - . La mujer c o m o objeto en la publicidad creo que va a ir cediendo espacio al hombre. Si llegan a equilibrarse desaparecerá esta discriminación como tal. S e g u r a m e n t e p r o vocará o t r a s críticas más v i n c u l a d a s a la m o r a l , l a religión, m e n t a l i d a d o g u s tos.

LA MUJER O B J E T I V O DE LA PUBLICIDAD

objetivo número uno de la publicidad.

La mujer como cuidadora, vigilante permanente, suministradora, pozo de afecto y un poco tonta, que es mejor.

Así podríamos s e g u i r i n d e f i n i d a m e n t e y s i e m p r e n o s encontraríamos en las labores relacionadas c o n el h o g a r y s u s m i e m b r o s a la m u j e r c o n t o d o lo q u e e l l o s u p o n e d e p r e o c u p a ciones por los s u y o s , d e t i e m p o invertido e n el c u i d a d o d e l h o g a r y d e t i e m p o lógicamente p e r d i d o e n o t r o s a s p e c t o s d e la vida.

Aquí está el peligro. E n l a utilización d e e s t e e s t e r e o tipo. Y ¿qué e s e l e s t e r e o t i p o ? . Según e l d i c c i o n a r i o : concepción s i m p l i f i c a d a y comúnmente a c e p t a d a p o r u n g r u p o s o b r e u n p e r s o n a j e , a s p e c t o d e la estructura social, etc, etc. Si p a r t i m o s d e q u e la p u b l i c i d a d e s un c o n t e n i d o d e los m e d i o s y s o b r e todo d e los m e d i o s d e m a s a s , entend e r e m o s q u e la utilización d e l e s t e r e o t i p o s e a m u c h o más p e l i g r o s a q u e l a utilización d e la m u j e r c o m o o b j e t o d e c o n s u m o o atracción. El l e n g u a j e d e m a s a s - y más e n e l c a s o d e la p u b l i c i d a d q u e d e b e s i n t e t i z a r a l máximo s u s m e n s a j e s - s e d i r i g e a u n a población heterogénea, c o n d i s t i n t o n i v e l c u l t u r a l y económico, d i s t i n t a s e d a d e s , d i s t i n t a ideología, e t c . , y sus mensajes deben ser comprensib l e s p a r a e s a población q u e , s i n e m b a r g o , t i e n e e n común s e r c o m p r a dora potencial de un producto, d e un s e r v i c i o o s e r v o t a n t e . E s lo q u e l l a m a m o s público o b j e t i v o .

JL-/MAKUME MOTA BATEN ESTEREOT1POA DA GEHIEN LAGUNTZEN DUENA EMAKUMEA BERE PAPER TRADIZIONALEAN MANTENTZEN"

¿EL ESTEREOTIPO RESPONDE A LA REALIDAD?

Si lo q u e v e n d e m o s e s u n a r e v i s t a científica e l público será m e n o r q u e cuando vendemos pasta de dientes; e s más, e n e l p r i m e r c a s o n u e s t r o público estará f o r m a d o p o r más h o m bres q u e m u j e r e s y e n el s e g u n d o c a s o lo c o n t r a r i o . Un lenguaje para un gran n ú m e r o de público será más simple que un lenguaje dirigido a un g r u p o e s p e c í f i c o , p o r q u e e l m e n s a j e d i r i g i d o a éste s e ceñirá a s u n i v e l c u l t u r a l , económico, e t c . , y s i n e m b a r g o el anterior tiene q u e s e r percibido por todos los niveles. Dentro d e este l e n g u a j e s i m p l i s t a el e s t e r e o t i p o j u e g a u n papel f u n d a m e n t a l e n la comunicación.

El e s t e r e o t i p o r e s p o n d e a l a p e r cepción d e u n a r e a l i d a d q u e e s más c o m p l e j a . V e a m o s lo q u e h a y d e r e a l i d a d e n e l e s t e r e o t i p o d e l a m u j e r utiliz a d o p o r la p u b l i c i d a d .

Ahí reside el mayor peligro de la discriminación: el estereotipo de la mujer la refleja muy limitada como persona.

El 8 0 % de las compras las deciden las mujeres ( n o s r e f e r i m o s a l a s c o m p r a s d e bienes d e c o n s u m o incluy e n d o v a c a c i o n e s ) . Es, por tanto, el

¿Quién p o n e la l a v a d o r a e n c a s a ? L A M U J E R . Sólo e l 2 3 % d e l o s h o m bres h a puesto alguna v e z e n su vida la l a v a d o r a . ¿Quién c o m p r a e l d e t e r g e n t e ? Lógicamente L A M U J E R . ¿Quién a t i e n d e a l o s h i j o s ? L A MUJER. ¿Quién c o m p r a l o s p o t i t o s p a r a e l bebé? L A M U J E R .

Conclusión: L a s m o t i v a c i o n e s d e la m u j e r r e s p e c t o a l h o g a r y f a m i l i a s o n l a s q u e le i m p u l s a n a c o m p r a r u n o u otro producto. Estas motivaciones s o n las q u e refleja la p u b l i c i d a d . E s t a m u j e r e s la q u e también r e f l e j a la publicidad c o m o estereotipo. Pero e s a m u j e r t i e n e otras p a r c e l a s d e la v i d a q u e la p u b l i c i d a d n o r e f l e j a , p o r lo t a n t o s i m p l i f i c a la i m a g e n d e la m u j e r m i e n t r a s q u e r e s p e c t o al h o m b r e refleja u n a g a m a m a y o r d e estereotipos. Esta gran presencia del estereotipo de la mujer - q u e o b e d e c e a u n a r e a l i d a d s i n m a t i c e s y s i m p l i s t a - sin duda influye en que se perpetúe esa i m a g e n de la mujer v i n c u l a d a a papeles tradicionales ¿Hay que cambiar la realidad o hay que cambiar la publicidad? L a p u b l i c i d a d n o cambiará m i e n t r a s no detecte importantes c a m b i o s e n la sociedad, mientras sus investigacion e s n o r e c o j a n d e s u s públicos o b j e t i vos otro tipo d e motivaciones, otros comportamientos. La publicidad; no será s e n s i b l e a l o s D E R E C H O S S I N O A L O S H E C H O S . Sólo l a s e n s i b i l i d a d d e l o s p r o f e s i o n a l e s podrá e n c a s o s m u y puntuales mitigar sus efectos disc r i m i n a t o r i o s . N u n c a más g r a v e s q u e los d e t a n t o s c o n c u r s o s y p r o g r a m a s q u e v e m o s e n l a televisión, p o r q u e f r e n t e a ellos la p u b l i c i d a d t i e n e u n a c l a r a d e s v e n t a j a : e l r e c h a z o . Además, la p u b l i c i d a d s e i d e n t i f i c a c o n v e n t a y , p o r t a n t o , n o e s creíble m i e n t r a s q u e los p r o g r a m a s , l a s s e r i e s , l o s artículos de prensa, se eligen y por tanto se escucha, se leen, nos influyen con más f u e r z a e n l o s p o s i c i o n a m i e n t o s ideológicos y d e c o m p o r t a m i e n t o .

A u n q u e t o d o s los m e d i o s de c o m u n i c a c i ó n y sus c o n t e n i d o s actúan como un conjunto, yo sería partidaria de e s t a b l e c e r para la publicidad unas medidas concretas en las que se intente definir o mejor orientar sobre lo que se considera d i s c r i m i n a c i ó n . Puede hacerse y sería muy eficaz. No está muy claro para los profesionales qué es discriminación, qué no lo es y, sobre t o d o , quién tiene que erigirse en arbitro.

DISCRIMINACIÓN C O N T I N T E S F E M I N I S T A S - H a c e a l g u n o s años e s t u v o d e m o d a e n s a l z a r e l g r a n espíritu d e l a m u j e r , s u resignación y e n t e r e z a c a l l a d a . L u e g o ofrecían e l l i m p i a d o r más e f i c a z p a r a e l i n o d o r o . ¡INSUFRIBLE¡ E n m i opinión, u n a mofa. En este m o m e n t o no abunda, así q u e t a m p o c o r e q u i e r e más análisis; s o l a m e n t e estar al quite.

SEÑALES DE PELIGRO SEGÚN EL TIPO DE DISCRIMINACIÓN N o e s lo m i s m o i n t e n t a r v e n d e r u n a colonia con u n a mujer desnuda q u e poner a u n a mujer con cara de desesperación a n t e u n a s o m b r a d e m a n c h a sobre una camisa blanca de hombre y q u e ésta m i r e a la v e c i n a c o n a d m i r a ción p o r q u e d e j a l a s c a m i s a s más l i m pias. Y O M E Q U E D O C O N E L D E S NUDO. ¿Por qué? Está c l a r o q u e e l d e s nudo no alimenta el estereotipo a estas alturas y por otra parte provoca protestas inmediatas por parte d e grup o s f e m i n i s t a s q u e y a l l e v a n años a l e r tando sobre determinadas utilizaciones e n la p u b l i c i d a d sexista - e s t e término n o d e b e a p l i c a r s e sólo a l o relativo a erotismo sino a t o d a la public i d a d d i s c r i m i n a t o r i a a u n q u e l a s críticas se mueven en un 9 5 % de los c a s o s sólo e n r e f e r e n c i a a utilización erótica y n o s e x i s t a e n g e n e r a l - . Y o dividiría l a discriminación d e l a siguiente forma: E V I D E N T E - M e refería a e l l a c u a n d o h a b l a b a d e la p u b l i c i d a d b a s a d a e n e l s e x o , e n l a mayoría d e los c a s o s u t i l i z a n d o a la m u j e r c o m o o b j e t o d e atracción. A l p a r e c e r e s ésta la q u e i m p u l s a l a crítica c o n m a y o r facilidad, a u n q u e c o m o y a he dicho no la c o n s i d e r o t a n p e l i g r o s a c o m o o t r a s , precisamente por ser tan detectable y p o r q u e v a incorporándose e l h o m b r e o b j e t o , y e l l o podrá l e v a n t a r o t r o t i p o d e críticas, p e r o n o b a s a d a s e n la d i s criminación. DISCRIMINACIÓN N O P E R C I B I D A - E s la q u e r e s p o n d e al m i m e tismo social, s e acepta porque es nor-

"P

X UBLIZITATE DISKRIMINATZAILEAZ HITZ EGIN BEHARKO BANU, LEHENENGO ARGI GORRIA UMEEN ERAB1LPENARI JARRIKO NIOKE" m a l el p a p e l e n q u e s e refleja a la m u j e r . Y e f e c t i v a m e n t e r e s p o n d e , más q u e a la r e a l i d a d , a la i m a g e n q u e la g e n t e tiene d e la realidad, al e s t e r e o t i p o . S u p e l i g r o c o n s i s t e e n q u e actúa c o m o factor m u l t i p l i c a d o r d e la realid a d , a l i m e n t a n d o la inercia social e n c u a n t o a la i m a g e n d e la mujer. L a s mujeres, supuestamente, respondemos a unas variables m u y concretas; éstas están r e f l e j a d a s e n e l e s t e r e o t i p o y n o a d m i t e más a b a n i c o d e p e r s o n a l i d a d e s , a f i c i o n e s , carácter, e t c . S e v e e s t e t i p o d e discriminación e n los a n u n c i o s d e l i m p i e z a y p r o d u c t o s de belleza. Y sobre todo s e v e e n las s e r i e s y películas e n l a s q u e i n t e r v i e n e n niños. E l l a s ( l a s niñas) c a s i s i e m p r e h a c e n e l p a p e l d e la d e b i l i d a d , d u l zura, miedo y ellos s o n fuertes, valientes y seguros. N o se detecta, sin e m b a r g o , l a discriminación p o r q u e r e s p o n d e a lo q u e " s i e m p r e s e h a visto".

DISCRIMINACIÓN I N F A N T I L - A n t e las justificaciones q u e el m a r k e t i n g - b a s e d e la p u b l i c i d a d - d a , y casi s i e m p r e c o n razón, p o r q u e p a r a e l l o r e a l i z a i n v e s t i g a c i o n e s , y o diría q u e e n el c a s o d e l o s a d u l t o s e s c i e r t o p o r q u e la p u b l i c i d a d h a b l a y d i c e lo q u e la g e n t e q u i e r e a través d e m o d e l o s s o c i a l e s : t r i u n f a d o r él, b e l l a y cariñosa ella, e t c . . A n t e la publicidad dirigida a niños n o c a b e justificación a l g u n a . L o s niños n o t i e n e n e n p r i n c i p i o u n p a p e l a s u m i d o a n o s e r q u e s e lo h a g a m o s a p r e n d e r . S o n i m i t a d o r e s , e s o sí, p o r t a n t o e n l a s a c c i o n e s d e comunicación les e s t a m o s invitando a imitar a los m o d e l o s , m o d e l o s q u e , si r e s p o n d e n a p a p e l e s d i s c r i m i n a t o r i o s , contagiarán, influyendo e n el desarrollo d e la person a l i d a d d e l o s niños. H a y q u e t e n e r c u i d a d o p o r q u e e l l o s s o n más r e c e p t i v o s q u e l o s a d u l t o s a l a comunicación publicitaria. Si y o t u v i e r a q u e a l e r t a r C O N U N A GRAN LUZ ROJA SOBRE LA PUBLICIDAD DISCRIMINATORIA HABLARÍA E N P R I M E R L U G A R D E L A I N F A N T I L y seguiría c o n l a q u e s e acepta por inercia social. L a publicidad tiene un objetivo claro, vender, y desarrolla u n p a p e l d e n t r o d e l s i s t e m a e c o nómico, d e e s a r u e d a q u e e s p r o d u c i r para consumir para q u e s e pueda prod u c i r . E n m i opinión d e b e c u m p l i r e s t e o b j e t i v o u t i l i z a n d o t o d a s l a s técnicas que posee, pero cuidando m u y especialmente su capacidad de influencia e n la m e n t a l i d a d o c o m p o r t a m i e n t o . A u n q u e claro, e n a l g u n o s c a s o s la aplaudo porque estoy a favor: SIDA, campaña d e p r e s e r v a t i v o s , tráfico, d i s criminación, e t c . , e t c . , p e r o n o la aplaudo cuando para vender un refresco necesita basarse en argum e n t o s próximos a l ideológico. •

H O N A K O HAU B E N E T A K O EHIZA DA. KONTSUMITZAILEEN

EHIZA. ADIN ETA

BIDE DESBERDINETAKOAK

LAN-

HARRAPATU

DITUGU. BATZUK DIRUZ LARRI

DABILTZA-

NAK: BESTE B A T Z U K . EZ H A I N B E S T E . GIZONAK ETA E M A K U M E A K ERA DINEAN KONTSUMITZEN TZEN

GENION

HEMEN

GEURE

PERTSONA

DESBER-

DUTEN

BURUARI.

HORIEK

EA

GALDEUONA

KONTATU

DIGUTENA.

Texto: Mari Feli Maizcurrena Fotografía: David Aguilar, J. Ereño, Mikel Fraile

E s t o e s u n a auténtica cacería d e c o n s u m i d o r e s . Los h e m o s pillado d e diferentes e d a d e s y profesion e s . U n o s s o n más s o l v e n t e s q u e o t r o s (así e s la vida). Algunos llevan un ritmo compulsivo, y otros s e l o t o m a n c o n c a l m a . N o s preguntábamos s i hombres y mujeres c o n s u m e n de diferente forma. N u e s t r o s o n d e o n o tiene el valor d e u n e s t u d i o estadístico, p e r o t a m p o c o t i e n e la f r i a l d a d d e l a s estadísticas. N o s p o n e e n c o n t a c t o c o n p e r s o n a s de carne y hueso, y esas personas nos v a n cont a n d o cómo l e s a f e c t a v i v i r e n u n a s o c i e d a d q u e ' n o s c o n v i e r t e a t o d o s , lo q u e r a m o s o n o , e n s u j e t o s (a v e c e s e n o b j e t o s ) d e l c o n s u m o .

arropen arloa ere. Denboraldi bakoitzean, armarioak aztertzen dituela dio, «eta k a t e i n f o r m a l b a t a n t o l a t u t a d u g u lagun eta koinaten artean, balio ez digun arropa aldatu eta aprobetxatzeko. O r d u a n bakarrik ekiten diot b e h a r d u d a n a erosteari».

Esperamos haber capturado una serie d e tipos representativos. E n todo c a s o , h a y i n d i c i o s d e interés. H u e l l a s de cambios, d e diferencias, d e actitud e s c o m u n e s . P i s t a s y r a s t r o s . Allí d o n d e la m u j e r t r a b a j a f u e r a d e l h o g a r , m a r i d o y m u j e r c o m p a r t e n la obligación d e las c o m p r a s y c o n v e r g e n h a c i a u n o s hábitos c o m u n e s . P e r o a l a h o r a d e adquirir la r o p a , l a s d i f e r e n c i a s e n t r e él y ella s o n m a y o r e s . . . c u a n t o m a y o r e s la e d a d d e l o s e n t r e v i s t a d o s . M u c h a s v e c e s , las d i v e r g e n c i a s o s i m i l i t u d e s e n los hábitos d e c o n s u m o t i e n e n q u e v e r más c o n la e d a d q u e c o n e l s e x o . P e r o habrá c o s a s q u e n o a p a r e z c a n e n e s t e s o n d e o , por f u e r z a l i m i t a d o . Por e s o lo c o m p l e t a m o s c o n otro r e p o r t a j e : u n a cacería d e t e n d e r o s . E l l o s n o s dirán si h a y g r a n d e s d i f e r e n cias entre c o m p r a d o r e s y c o m p r a d o ras. S o b r e la o b j e t i v i d a d o los prejuicios d e nuestros informantes, juzgue la l e c t o r a o e l l e c t o r , q u e a mí n o m e foca hacerlo. JAIONE GARCIA EDO PRAKTIKOTASUNA J A I O N E G A R C I A k ( 3 7 urte e t a bi seme-alaba) hamabostean behin egiten ditu erosketak, e t a horrek aurretik planifikatu beharra eskatzen du. Pedagogia-irakaslea denez gero, eskolaorduak kontuan hartuz ekiten die hor-

JAIONE: «PIENSO EN MENUS RACIONALES Y EN LA ECONOMÍA A LA HORA DE

Arau eta arau-hausteen arteko orekari d a g o k i o n e z : «menu o s a s u n t s u a k eta e k o n o m i a ditut g o g o a n e r o s k e t a k egiterakoan, baina kapritxorik ere bada. Gasteizen hotz handia dago, eta n e g u a g o i b e l a e t a t r i s t e a da». Eta, jakina, ondoren, trufa eta t u r r o i e z hitz e g i t e n h a s i g a r a . PACO CARRILLO, EL CONSUMISTA REFORMADO (A LA FUERZA)

(«gutxi b a i n a ona»); h a l a e r e , e z i n b e s tekoa zaio emaztearen laguntza dend a z d e n d a ibili b e h a r i z a t e n d u e n e r o s taldi e z i n b e s t e k o horietan. Sarritan, hamabostaldiro egiten dituzten plangintza eta erosketetan ere lankidetzan aritzen dira. J a i o n e k d e n d a h a n d i a k ditu gustokoen, eta zentzu handiko kontsumitzailea dugu, hipermerkatura erosketazerrendarekin ez ezik, boligrafoz markaturiko eskaintza-foiletoa ere aldean duela joan ohi d e n horietakoa. H i p e r m e r m a t u a n ohizko ibilbidea eginez, beharrezko produktuak karroan sartzen dituen bitartean, bazter guztiak miatzen ditu g o g o a n izan ez d u e n e t a o n d o letorkiokeenaren bila. E z u s t e k o gaien bila aritzen d a batez ere, izan ere, bizimodu honetan ezin daiteke dena plangintza eta e k o n o m i a izan.

HACER LA COMPRA».

niketa-eginkizunei. Janaria eta arropa oinarrizko gaiak dira edonoren aurrekontuan, baina, horietaz gain, Jaionek liburuetan, bidaietan eta pisua ordaintzeko erabiltzen d u dirua. Bidaietan eta pisuan senarrak e r e badu parte. Senarrak berak erosten d u bere arropa

Galkorrak ez diren janariak eta izoztu daitezkeenak erosita dituelarik, J a i o n e k e z d u ia e z e r u z t e n e g u n e r o k o erosketetarako, ogia eta noizean behin erosi beharreko fruta e d o haragiaz gain. Produktu berriak aurkitzean, arretaz aztertzen ditu horien etiketak. B e r a k a z a l d u d i g u n e z , «kontu h a n d i z b e g i r a t z e n ditut»; h a l a e r e , «marka g e h i e n a k o n d o k o n t r o l a t u t a dauzkat». Jaioneren kontsumo-ohituren arrazionaltasunaren islada dugu umeen

Como PACO CARRILLO es homb r e c a s a d o , le p r e g u n t a m o s s i i n t e r v i e n e e n la c o m p r a h a b i t u a l d e a l i m e n t o s y p r o d u c t o s p a r a e l h o g a r . «Me encanta», d i c e . «La v e r d a d e s q u e s o y bastante consumista, y m e divierte m u c h o ir a l o s h i p e r m e r c a d o s . A n t e s íbamos m i m u j e r y y o a tirar d e c a r r o ; a h o r a s u e l o ir y o , p o r q u e h e m o s t e n i d o u n hijo h a c e poco». P a c o t r a b a j a e n el B a n c o Atlántico. T i e n e 3 4 años. S u m u j e r e s p r o f e s o r a d e i k a s t o l a . P a c o y A n e v i v e n e n Irún. Los d o s sueldos les h a n permitido hasta ahora mantener un buen ritmo d e g a s t o y n o t e n e r q u e ir a l súper, c o m o d i c e P a c o , «con calculadora». S i n e m b a r g o , t i e n e n u n a d o b l e lista d e compra, en forma d e doble papelito a m a r i l l o d e «post-it» p e g a d o e n l a puerta del horno, u n a para cada lado de la frontera, porque hay c o s a s , c o m o los lácteos, q u e s u e l e n s e r más b a r a t a s e n F r a n c i a . A la h o r a d e c o m p r a r , s e guían s o b r e t o d o p o r l a s m a r c a s , t i e n e n e n c u e n t a la relación c a l i d a d p r e c i o , y, e n el c a s o d e a l g u n o s p r o d u c t o s , n o l e s i m p o r t a p a g a r más p a r a o b t e n e r más c a l i d a d . E n f i n , e n e s t o d e la c o m i d a - c a p r i c h o s i n c l u i d o s - , u n a nimidad absoluta. En el t e r r e n o d e l v e s t i d o , sin embargo, Paco afirma que sus costumbres y las d e s u mujer son radicalm e n t e d i s t i n t a s . «Ella p r e f i e r e p a t e a r s e 3 0 0 t i e n d a s p a r a l u e g o v o l v e r a la n . 1 . Y o la v e r d a d e s q u e n o m i r o g r a n e

c o s a . T e n g o d o s líneas d e n e c e s i d a d e s , u n a d e r o p a p a r a el t r a b a j o , más clásica, q u e s u e l o a d q u i r i r e n r e b a j a s , y luego m e compro ropa "de persona humana", q u e s e a actual, no demasiado estridente y sobre todo cómoda». Pero lo cierto e s q u e h e m o s pillado a Paco y A n e en plena temporada de c a m b i o d e hábitos. A n t e s salían t o d o s los fines d e s e m a n a , iban a c e n a r o quedaban con amigos para tomar c o p a s . S e hacían u n v i a j e a l año - p o r e j e m p l o , «bajaban a l m o r o » - . A h o r a están a p u n t o d e r e c o r t a r e s t o s a p a r tados y zambullirse en un mar proceloso d e hipotecas, puesto q u e tienen i d e a d e c o m p r a r p i s o , y también t e n drán q u e c a m b i a r d e c o c h e d e n t r o d e p o c o . Además, está e l crío, h o y e n la e d a d d e l o s pañales, y m u y p r o n t o e n la d e l colé y o t r a s c o s a s p e o r e s , p e r s p e c t i v a q u e a P a c o le p r o d u c e e s c a l o fríos. L o q u e quizá n o c a m b i e n s o n s u s hábitos d e b u s c a r a l i m e n t o s p a r a p r e p a r a r c o m i d a s rápidas, y a q u e s e g u i rán t r a b a j a n d o l o s d o s . N i e l interés p o r l a tecnología: cámaras d e f o t o s , e q u i p o s Hi F i , h o r n o s m i c r o o n d a s y t o d o e l catálogo q u e a P a c o le v u e l v e loco. A u n q u e s e h a y a t e r m i n a d o la época d e invertir a l e g r e m e n t e e n c h i s m e s , y s e a c e r q u e , c o n c a r a h o s c a , el tiempo del ahorro. JUANA AITZMENDI, GEHIEGIZKO KONTSUMOAREN AURKAKO ETXEKOANDREA J U A N A A I T Z M E N D I k 5 7 urte ditu e t a B E R A K B A K A R R I K k a r g a t z e n ditu

PACO: «NAHIKO KONTSUMISTA NAIZELA AITORTU BEHAR DUT, ETA OSO ONDO PASATZEN DUT HIPERMERKATUETAN».

FAMILIA OSOArentzako janariaren erosketa-lanak. Egun, ganbara duen e z g e r o , «erosketa nagusia» h i p e r merkatuetan egiten du, mugaren alde b a t e a n zein b e s t e a n ( H e r n a n i n bizi baita). Hiperrean olioa, latak, g a n b a ran g o r d e d a i t e k e e n a e r o s t e n d u . E g u neroko erosketak etxe ondoan egiten ditu, bertan erosten baitu haragia, a r r a i n a , o g i a e t a «lapikokoa». J u a n a k e r o s t e n e z d u e n a z hitz e g i n digu, erosten duenaz baino gehiago: sekula ere e z prestatutako produkturik, e t a i a i n o i z e z «iragarkietan a g e r t z e n direnak, amorrua ematen didate eta; batez ere, telebistan iragartzen badituzte, izan e r e , m u n d u guztia huraxe erostera doala dirudi, beste ezer ez b a l e g o bezala». E z a g u t z e n d i t u e n m a r k a k hartzen ditu kontuan, e t a erosten dituen marka horietako gairen baten eskaintzarik egonez gero, erosi egiten d u , b a i n a , g e h i e n e t a n , e z ditu g o g o k o «kontsumorako o r i e n t a b i d e sistemak», b e h a r b a d a b a d a k i e l a k o sistema horiek erabiltzen dituztenen onerako direla, e t a gutxitan kontsumitzailearen mesederako. J u a n a k diru gutxi xahutzen du e g i n d a d a g o e n a r r o p a n : «ehunzalea nahiz». I z a n e r e , j o s t u n t r e b e a b a i t a , ezkongaietan, jaioterrian (Urnietan) izebekin batera baserrietatik joaten zitzaizkien emakumeei josten irakasten

JUANA: «NUNCA COMPRO PRODUCTOS PREPARADOS, Y CASI NUNCA LO QUE ANUNCIAN PORQUE M E DA RABIA».

ibilitakoa. Eta, jakina, e z k o n d u ondoren, familia osoarentzat josten jarraitu zuen. Gaur egun ere oinetakoak eta artilezko arropa besterik ez d u erosten, gonak, berokiak trajeak eta beharrezko guztia berak egiten duelako, eta g a i n e r a bi s e m e e t a a l a b a r e n t z a t j o s teko denbora ere izaten d u . Senarrari, e g u n erretiratuta dagoenari e r e , b e r a k l a g u n d u b e h a r izaten dio erosketak egiten. S e n a r r a arropa probatu beharra duelako joaten d a (eta gogo gabe gainera). Juana kontsumo-gizartearen garapena adinez nagusi zirela ezagutu zuten belaunaldikoa d u g u . Hori dela eta, bere ohiturek gazteenekin zerikusi gutxi dute. Iragarkiak arbuiagarriak iru-

ditzen zaizkio eta lagunekin e d o senarrarekin irteten d u e n e a n , kafe bat hartzeko e d o zinemara joateko besterik ez d u gastatzen dirua, beretzat ez d a g o e l a k o k o n t s u m o a r e k i n loturik. «Gazteek p e n a e m a t e n d i d a t e , e z dakitelako barre egiten. Den dena daukate eta ez dute barrerik egiten. G u k gaztetan ez g e n u e n dirurik izaten e t a o s o z o r i o n t s u bizi ginen». CONCHI PÉREZ MORACHO: VIVIR SIN LA SOGA AL CUELLO C o n c h i Pérez M o r a c h o e s n a v a r r a . D e s d e q u e s e casó v i v e e n N o a i n , u n pueblo cerca de Pamplona. Tiene 26 años y t r a b a j a e n u n c e n t r o d e s a l u d como celadora administradora. Su marido, Rober, q u e es carpintero y p i n t o r , está d e b a j a p o r a c c i d e n t e laboral. Esto tiene s u importancia para nuestro asunto, porque antes, cuando Conchi no trabajaba fuera de casa y R o b e r sí, s e e n c a r g a b a más a m e n u d o ella d e la c o m p r a . A h o r a , e n c a m b i o , él t i e n e más t i e m p o p a r a ir a l s u p e r , y , d e h e c h o , e s él e l q u e l o h a c e c o n más f r e c u e n c i a . O s e a q u e la c o m p r a , c o m o m e e x p l i c a C o n c h i , la h a c e n «los dos». S i e m p r e q u e p u e den, juntos. E n e l híper c a r g a n l e c h e , a c e i t e , p r o d u c t o s d e l i m p i e z a . . . p e r o la c a r n e , la f r u t a , e l p a n y lo demás lo c o m p r a n en las tiendas q u e tienen cerca de c a s a . «Ahora», n o s e x p l i c a C o n c h i , «compro p a r a más días y congelo». C o m o t o d o el m u n d o , tienen y a u n o s hábitos d e c o n s u m o a d a p t a d o s a sus gustos y a su presupuesto: conocen productos y m a r c a s y v a n c o n los o j o s c e r r a d o s a p o r lo q u e n e c e s i t a n . «Ofertas, c a d a v e z c o m p r o m e n o s , p o r q u e a l g u n a s m e h a n s a l i d o pez» d i c e C o n c h i . «Y a n t e s p r o b a b a más c o s a s ; a h o r a y a n o tanto». C o n c h i y R o b e r t i e n e n u n crío q u e v a p a r a c u a t r o años, y s o n c o n s u m i d o res o b l i g a t o r i o s d e t o d o lo q u e c o m pran los padres d e crios de cuatro años. E n c u a n t o a la r o p a , l a n o r m a e s ésta: e l l a le acompaña a él, él le a c o m paña a e l l a , y c a d a u n o d e c i d e p o r s u c u e n t a . «En la z o n a e n q u e v i v i m o s n o h a y g r a n d e s almacenes» m e e x p l i c a C o n c h i . «Lo más p a r e c i d o sería e l híper... p e r o allí sólo c o m p r a m o s a l g u -

n a s c o s a s , pocas». A v e c e s v i s i t a n l o s r a s t r o s , y s o n c l i e n t e s a s i d u o s d e ciertos establecimientos d e ropa vaquera. D e l a m o d a t o m a n sólo l o q u e l e s g u s t a y, además, C o n c h i t i e n e l a v e n taja d e q u e s u m a d r e cose; a m e n u d o sólo c o m p r a t e l a s . C o n c h i y R o b e r v i v e n a l día. Y e s o que no tienen gustos caros. Por ejemplo, n o gastan d e m a s i a d o e n c o p a s y t o d o lo demás. Últimamente n o s a l e n t a n t o c o m o solían. Ella t i e n e afición a la cámara d e f o t o s y R o b e r a la música: «toca e l b a j o y s e c o m p r a s u s cosas: s u s cuerdas, un ampli... Unos «compact»... p e r o e s moderado», d i c e Conchi. Y, sin embargo, no se puede ahorrar. Porque el c a s o es q u e h a y

CONCHI: «EN EL HIPER COMPRAMOS LECHE, ACEITE, PRODUCTOS D E LIMPIEZA,... PERO LA CARNE, LA FRUTA, EL PAN Y LO DEMÁS EN TIENDAS PRÓXIMAS A CASA».

q u e p a g a r e l a l q u i l e r y e l crédito d e l c o c h e . «Procuro n o excederme» d i c e C o n c h i , «pero t a m p o c o v o y a e s t a r c o n la s o g a al cuello. Si m e a p e t e c e c o m p r a r m e a l g o , p u e s v o y y m e lo compro». -¿Tú crees q u e las personas m a y o r e s s o n más a h o r r a d o r a s ? - p r e gunto. - D e p e n d e -dice C o n c h i - mi sueg r a sí. Y s e e c h a a reír. JOSE MARI VICARIO: OHITURA XUMEAK J o s e Mari Vicariok 61 urte ditu e t a Lezamakoa, Athleticek entrenatzen duen herrikoa da. Etxea gaur egun «erdigunea» ( e r r e p i d e o n d o k o e n p a rantza) litzatekeen tokitik kilometro batera dauka. Etxe handia du, kanpoaldetik baserri itxurakoa, baina, barruan sartuz gero, apartamentu-etxe bat dela ikusten d a . Bertan J o s e Mari eta emaztea (beheko pisuan) eta seme-alabak, beren ezkontideekin batera, bakoitzak bizitegi bat duelarik, bizi d i r a . Jose Mari lanbide askotan aritutakoa d a : bera, izatez, argazkilaria d e n a r r e n , s a l t z a i l e ibili i z a n d a ; o n d o r e n , petrolio-krisia zela eta, langabezian egotea ere suertatu zitzaion; egun mandatari-lanetan ari d a Leioako hiru-

JOSÉ MARI: «HACEMOS UNA LISTA, SEGÚN SE VAN NECESITANDO COSAS, Y CUANDO VEMOS QUE ES BASTANTE LARGA, PUES VAMOS A LA COMPRA O ELLA O YO, O LOS DOS JUNTOS».

garren adinekoen egoitzan. Baina benetan gogoko duen tokia bere etxaldea d a , ilobez eta txakurrez inguraturik, b e r a k l a n d a t u t a k o z u h a i t z e n a r t e a n paseatzen eta ortua zaintzen (ianor e s k a i n d e z a k e e n p a t r i a r k a d o a r e n irudi hoberik). Emaztea erizaina d a eta hortaz, Jose Marik dioenez, bata zein besteari, «bereiz gabe», t o k a t z e n z a i o e r o s k e t e z a r d u r a t z e a . «Zerrenda b a t o s a tzen dugu beharrak sortu ahala eta nahikoa luzea dela erizten diogunean, erosketak egitera joaten gara. Bera (emaztea) e d o neu, e d o biak batera, ahal d u e n a . Premiazko gauzarik erosi behar izatekotan, hurbileko denda b a t e r a j o a n e t a kito. B e s t e l a , h i p e r m e r katura». Jose Marik adierazi digunez emazteak eta berak antzerako ohiturak dituzte erosketak egiterakoan. Adibid e z e s k a i n t z a - k o n t u e t a n : «eskaintzarik b a d a g o e t a b e h a r r e z k o g a i b a t bada, erosi egiten d a . Baina behar e z badut ez dut erosten, zertarako? Lehengo egunean adibidez, dendara joan eta 2x3ko eskaintza mordoa z e g o e n , baina ia ezer ere e z n u e n premiazkoa». M a r k e i d a g o k i e n e z : «gehienetan ohizko produktuetara jotzen duzu... Gauza berriren bat atera eta o n a dela esaten badizute, erosi egiten duzu probatzearren. Askotan supermerkatuko markakoak ere erosten ditugu, onuragarria delako; antzeko kalitatea eta prezio hobea izaten b a i tute».

B e s t e a r l o bati e k i n e z , J o s e M a r i e z da, ez, kontsumo-zale amorratua, arropak luzaro irauten diola dio.Ez zaio batere gustatzen arropa erostea, eta e m a z t e a r i uzten d i o ardura hori ahal duen guztietan. Arropa probatzera joan beharra izanez gero, joan egiten d a (zer erremedio), baina sarrit a n , e z t a hori e r e , Pilik o p a r i p r a k t i k o a k egiten dizkiolako (jertsei bat, alkondara...); jakina denez, emazteek ondotxo ezagutzen dituzte beren etxeetako senar jaunen neurriak. Ez dirudi J o s e Mari arropa garestia erabiltzen duten gizonen eredu denik. Batetik, ardurarik e z diolako, eta, b e s tetik, s p o r t - a r r o p a j a z t e n d u , b e r e b i z i modua eta zaletasunak baserri eta inguruari lotuta d a u d e l a k o . Astialdian, adibidez, hostalari gutxik ateratzen diote sosik, ez bada Larrabetzukoren b a t e k e d o t a «emaztea e t a biak» a s t e buruetan ibilalditxoren bat egitera Nafarroa edo Errioxara doazenetan bidean aurkitutako ostaturen batekoek. Arlo horretako gastuek zerikusi handiagoa dute arrantzarako, argazkilaritzako eta orturako tresnekin, e d o etxeko konponketetarako (ohizkoak eta ez-ohizkoak, izan ere, J o s e Mari «esku onekoa» d u g u ) b e h a r d i t u e n gauzekin. Diru m o r d o a kostatuko zaiena, seguruenez (halabeharrez), urteko egin ohi bidaia d a (iazkoan adibidez Indiara). Hori zuhurrak izanik, e t a L a n d R o v e r r e z s a r r i t a n ibilita, b e s tela... CARRERA DE OBSTÁCULOS. ESTRATEGIA DIARIA Mari C a r m e n e s d e Vitoria, y n o s e llama Mari C a r m e n . Su verdadero n o m b r e e s o t r o , p e r o n a d i e q u i e r e salir en u n a revista diciendo q u e no puede llevar el tren d e vida q u e p r e s e n t a n los anuncios televisivos. Su marido es albañil. E l l a t i e n e q u e o c u p a r s e d e l hogar y emplear algo de su tiempo f u e r a d e éste, p a r a a y u d a r a l s o s t e n i m i e n t o d e la c a s a . L a realidad p o c a s veces es Falcon Crest. Para Mari Carmen es u n a lucha tenaz y callada, u n a e s t r a t e g i a diaria c o n la q u e b u s c a d e n o d a d a m e n t e salir a d e l a n t e y d a r a las hijas u n a v i d a m e j o r . Mari C a r m e n v a a la c o m p r a u n a v e z c a d a s i e t e días, y , f u n d a m e n t a l -

m e n t e , la h a c e e n s u p e r m e r c a d o s d e la z o n a d o n d e v i v e , o e n u n e c o n o m a t o . C u a n d o elige el establecimiento tiene e n c u e n t a las ofertas d e la s e m a n a . L o m i r a m u c h o , y p r o c u r a ir allí d o n d e p u e d a o b t e n e r l a m i s m a calidad por m e n o s precio. Y para eso, p a r a o b t e n e r la m i s m a c a l i d a d p o r menos precio, hay q u e montarse un plan itinerante d e visitas a las ofertas d e más interés. L a r o p a e n c a s a también la c o m p r a e l l a . Acompaña a t o d o e l m u n d o : a s u m a r i d o , y a s u s d o s h i j a s , q u e están e s t u d i a n d o . «¿Y dónde s u e l e n c o m p r a r la ropa?», p r e g u n t o . «Pues la d e las chicas d o n d e ellas q u i e r e n , y donde se puede, claro. Porque a v e c e s q u i e r e n c o m p r a r e n u n sitio y n o s e p u e d e » . «¿Y c u a n d o v a c o n e l m a r i d o , e n qué s e f i j a él y e n qué

MARICARMEN: «ZERBAIT EROSTEAN, PREZIOA DA LEHENENGO BEGIRATZEN DUDANA».

usted?» «El e n n a d a . E s o t o d o m e lo d e j a a mí». P r e g u n t o t a m b i é n qué e s l o q u e t i e n e e n c u e n t a a l a h o r a d e a d q u i r i r la r o p a . «El p r e c i o lo p r i m e r o . Y l u e g o , si m e c o n v i e n e e n t o d o l o demás». El p r i n c i p a l g a s t o e n c a s a d e M a r i C a r m e n , a p a r t e d e l a alimentación y el vestido, p r o c e d e d e los estudios d e las chicas. En cuanto al ocio, las aficion e s , salir d e c o p a s . . . «nada, e n e s o n o g a s t a m o s . N o n o s lo p o d e m o s p e r m i tir». A v e c e s , pienso yo, la publicidad e s un insulto, lo m i s m o q u e a l g u n o s prog r a m a s d e televisión. Y m e d e s p i d o d e Mari C a r m e n , que e n realidad se llama de otra manera. •

DENDARIK ERREPORTAIA

HONEK

A U R R E K O A O S A T Z E N DU. ORAINGOAN

DENDARIA-

REN EHIZA IZAN DA. JAKIN NAHI GENUEN

BEZEROA

G I Z O N A ALA E M A K U M E A IZAN EA DESBERDINTASU-

endci

NIK

ZEGOEN

BEREN

ARTEAN. GURE INFORMATZAILEEN

OBJETIBITA-

TEAZ ZEUK ERABAKI, IRAKURLE.

IBEAS: SEMANA

COMPRADORES

DE

FIN DE

I b e a s e s u n a t i e n d a d e alimentación, v i n o s y l i c o r e s q u e f u e f u n d a d a e n 1 9 3 3 . Nació c o m o e l típico e s t a b l e c i m i e n t o d e u l t r a m a r i n o s y c o l o n i a l e s ; h o y e s u n a e s p e c i e d e «Delikatessen» c o n tradición.

Texto: Mari Feli Maizcurrena Fotografías: David Aguilar J. Ereño Mikel Fraile

H a y d o s «Ibeas» e n B i l b a o , u n a e n A l a m e d a d e U r q u i j o y o t r a e n L i c e n c i a d o P o z a , 2 3 , e s q u i n a c o n Ercilla. N o s h e m o s a c e r c a d o a e s t a última p a r a h a b l a r c o n P a b l o I b e a s , q u e t i e n e l a s i d e a s m u y c l a r a s y s u p u n t o sociológico. S u s c l i e n t e s , n o s d i c e , s o n más b i e n «de c l a s e m e d i a p a r a a r r i b a : g e n t e d e l o s b a n c o s y l a s compañías d e s e g u r o s , m a t r i m o n i o s q u e p a s a n y s o n atraídos p o r los p r o d u c t o s d e t e m p o r a d a , c o m o a l u b i a s d e l país, a n c h o a s e n lata o t u r r o n e s . E s t a e s u n a z o n a e n la q u e h a y c a d a v e z m e n o s v i v i e n d a y más s e r v i c i o s : o f i c i n a s , c o n s u l t a s d e médicos, d e a b o g a d o s . P o r e s o , n u e s t r o c l i e n t e h a b i t u a l e s u n h o m b r e q u e e n t r a a p o r a l g u n a c o s a o c o s a s m u y concretas». En Ibeas, el porcentaje d e c o m p r a d o r e s e s m u c h o m a y o r q u e el d e c o m p r a d o r a s . Pablo Ibeas d e s c r i b e así a s u s c l i e n t e s : «Durante la s e m a n a , y s o b r e t o d o p o r l a mañana, s u e l e n s e r m u j e r e s q u e v i e n e n a p o r f r u t a , charcutería, lácteos o u n a s g a l l e t a s p o r e j e m p l o , p o r q u e l a g e n t e h a c e l a c o m p r a g r a n d e e n s u p e r m e r c a d o s y n u e s t r a s t i e n d a s s e v a n q u e d a n d o p a r a l o q u e n o s o t r o s llam a m o s "las f a l t a s " , c o m p r a s m u y c o n c i s a s y d e última h o r a . P o r l a s t a r d e s , y s o b r e t o d o v i e r n e s y sábado, l o s c o m p r a d o r e s s o n h o m b r e s q u e v i e n e n a p o r u n d e t e r m i n a d o v i n o , u n p i m i e n t o e s p e c i a l . . . S o n c o m p r a s d e c a p r i c h o , n o d e a b a s t e c i m i e n t o . Quizás v a n a c e n a r e n c a s a e n v e z d e ir a c e n a r f u e r a y e n t o n c e s a d q u i e r e n u n a p e r d i z e s t o f a d a o u n q u e s o e s p e c i a l y, s o b r e t o d o , u n v i n o o u n licor. N o r m a l m e n t e -también e s t o está m u y d e f i n i d o - e l h o m b r e m i r a m e n o s q u e l a m u j e r , o s e a , v a p e n s a n d o más e n lo q u e q u i e r e y n o e n lo q u e c u e s t a . L a m u j e r t i e n e e n c u e n t a el p r e s u p u e s t o . También d e b o d e c i r q u e e s t e t i p o d e c l i e n t e q u e s e a c e r c a a p o r u n f o i e , u n a s alcachofas, una ventresca d e bonito o una menestra d e verduras d e Navarra, e s casi siempre un a s i d u o d e l establecimiento».

m i s m o q u e las plazas y los recovecos m o n u m e n t a l e s , l a c a s a «Los Chicos» e s , p o r t a n t o , la t r a d i c i o n a l miscelánea d e a l i m e n t o s y e l t i p i s m o d e las t i e n d a s «de t o d a l a v i d a » , c o r t s u e f l u v i o «entrañable», q u e diría u n c u r s i a d i c t o a l o s tópicos. A q u í h a b l a m o s c o n José María Pérez, e l a c t u a l dueño. S u s c l i e n t e s , g e n t e s d e V i t o r i a «de t o d a l a vida» lo m i s m o q u e la c a s a , más a l g u n o s traídos p o r la capitalidad reciente d e la población, c o n f i r m a n l a t e n d e n c i a q u e y a había señalado eldueño d e I B E A S e n B i l b a o , p e r o c o n m a t i c e s más r o t u n d o s . E n l a c a s a M a x i m i n o Pérez, las d i e n t a s d e la z o n a p a s a n a h a c e r s u s c o m p r a s d e alimentación h a b i t u a l e s , y l o s h o m b r e s , básicamente, «a p o r botellas»; q u e si u n a d e v i n i t o , q u e si u n a d e w h i s k y . . . José María Pérez haría e l a g o s t o si p u s i e r a u n a d e s t i l e ría. AUZMENDI: GIZONEZKOEN ASKAPENAREN ALDE Auzmendi Donostiako Askatasunaren Hiribidean d a g o e n g i z o n e z k o e n tzako arropa-denda d a . Santi A u z mendi bera ere askatasunaren aldek o a d u g u e t a , b e r e iritziz, g i z o n e z k o e k a s k a t a s u n urria dute jantzi behar duten erropa aukeratzerakoan. Gehienetan, dendara doazenean, lagunen batekin, e m a k u m e z k o lagun batekin hain zuzen ere, joaten dira, eta e m a k u m e lagun horiek gizonaren iniziatiba eragozten dutela dio, berez d a g o k i e n arlo ezagunean baleude bezala (Santik e u s k a l «matriarkado»ari b u r u z k o a i p u bat egin o n d o r e n , gizonak e m a k u m e a k baino errazago konformatzen direla eta e m a k u m e e k ez dietela beren iritziei j a r a m o n i k egiten dio, e t a hori e z o m e n d a b i d e z k o a ) . «Gizonezkoek», S a n t i a g o A u z m e n d i k d i o e n e z , «azkarrago aukeratzen dute; d e n d a n sartu, zerbait gustatu eta erosi egiten dute. E m a k u m e z k o e k behin eta berriro begiratu behar izaten dute, hala ere, ez pentsa denbora gehiago eman arren h o b e t o a u k e r a t z e n dutenik...»

M A X I M I N O PÉREZ: E N E L C E N TRO DE VITORIA L a c a s a «Los Chicos», q u e e n r e a l i d a d s e l l a m a M a x i m i n o Pérez, e s u n establecimiento d e comestibles e n el c e n t r o d e V i t o r i a , c o n o c i d o p o r la c a l i dad de sus productos. Lugar famoso e n t r e los s a b e d o r e s d e r i n c o n e s , lo

24

IZKUTUKO BERRI-EMALEA ^

^y^fy PEREZ:

3

S

A X I M I N O «EMAKUMEAK

JANARIAK

EROSTEN

DITUZTE.

GIZONEZ-

KOAK,

^

NORMALEAN,

EDARIAK BAKARRIK».

3

g

Bilbo inguruko auzo batean, joan den m e n d e a n zelaia (ortua eta basoa) besterik ez zegoen horietako batean dagoen denda batera joan ginen. Gizonezko nahiz emakumezko helduak joaten direnetako arropa-denda d a . H a n d i a d a e t a herri t x i k i e t a k o d e n den antza du, denetarik dago, dena oso txukun: trajeak, sport-arropa, gizonezko nahiz emakumezkoentzako jantziak, apaingarriak, kinkileria-saila... Emakumezkoen saileko (ez dezala inork txartzat hartu) m a h a i a n d a g o e n emakumearengana jo dugu eta honek (harrigarria benetan) nagusiarengana bildatzen gaitu: gizonezkoa bera. Nagusiak ez d u izenik jakitera e m a n nahi, ezta dendarena erreportaian agertzerik ere. Esan zuenez, erosketak egiterakoan gizonen eta e m a k u m e e n artean dagoen alderik nabariena h o n a k o h a u l i t z a t e k e : «Emakumezkoek behin e t a berriro begiratzen dute; gizonek, ordea, azkarrago aukeratzen dute. E m a k u m e z k o e k g o n a bat jantzi eta o n d o datorkiela ikusi arren, beste hogei gehiago probatu behar izaten dituzte». - E t a gizonezkoak, bakarrik ala lagunarekin etortzen dira...? - E m a z t e e k i n etortzen dira, etxean berek agintzen dute eta, horrela ez d u t e «a z e r g a u z a i t x u s i a e r o s i duzun» entzun beharrik...

-Zeinek begiratzen dio gehiago diruari? -Emakumezkoek, emakumeak «zekentxoagoak» d i r a . G i z o n a k d e n dan sartu, zerbait gustatu eta erosi egiten dute. Hala ere, gure izkutuko berri-emaleak onartu zuenez, e m a k u m e z k o e k «gehiago d a k i t e a r r o p a kontuetan», b a i n a «gizonak g e r o e t a g e h i a g o i k a s ten ari dira, gero eta gizon gehiagok daki halako jertsea bestea baino h o b e t o d a t o r k i e l a . e.a.». E z d u b e z e r o emakumezkoak haserretzerik nahi, seguruenez, erabakitzea asko kostatzen bazaie ere, azkenean erabaki garrantzitsuak, e d o ugariak behintzat, hartzen dituztelako. Hortaz, badaezbada, hobe izenik e z aipatzea.

LA C O M P R A E N P A M P L O N A E n P a m p l o n a , e l dueño d e U l t r a m a r i n o s Ibáñez n o s e x p l i c a q u e e n s u t i e n d a n o e n t r a n m u c h o s h o m b r e s . El suyo es un establecimiento de alimentación g e n e r a l q u e s e n u t r e d e u n a clientela fija d e a m a s d e c a s a d e los a l r e d e d o r e s . C u a n d o c a e p o r allí algún elemento de sexo masculino, va a hacer la c o m p r a , e x a c t a m e n t e c o m o h a c e n e l l a s . María G a r i j o , d e U l t r a m a rinos Garijo, opina igual. S u tienda está e s p e c i a l i z a d a e n la v e n t a d e f r u t a , verdura y productos del campo, y no e s r a r o v e r p o r allí a u n señor c o n l a lista d e la c o m p r a e n la m a n o . «Muchas veces», d i c e María, «vienen d e p a r t e d e la mujer». C o m o e n U l t r a m a r i n o s G a r i j o v e n d e n también p a s t a s y miel d e v a r i a s c l a s e s , p r e g u n t o si e l l a s o e l l o s s o n más a f i c i o n a d o s a l o s c a p r i c h o s . María c r e e q u e , a u n q u e l o s h o m b r e s «tenían f a m a d e c o m p r a r más, h o y están m u y b i e n o r g a n i z a dos».

«NO

OR:

MUCHA

HAY

DIFERENCIA

ENTRE CHICOS Y CHICAS A LA HORA DE ELEGIR LA ROPA».

FOUR YOUNG PEOPLE Gasteizera, oraingoan ere, Postas kaleko 6. zenbakira inguratu eta M o n t s e , F O R e k o d e n d a r i a r e k i n hitz egin d u g u . F O R , harritzekoa bada ere, ondo errotutako denda berria dugu, g a z t e - d e n d a «betikoa», a l d i o r o b e r r i tzen d e n sport-arropa zaleentzakoa. FOReko bezeroak, Montsek esan digunez, 15 urtetatik 3 0 e t a piko urtetara bitartekoak dira (bai b a t z u k eta bai besteak telebistako serie batetarako pertsonaia egokiak). Horrelako dendetan gertatzen d e n a r e n berri jasotzen saiatu gara. Bada, honako hau da gertatzen dena: ez dago alde nabaririk neskamutilen artean arropa erosteko o r d u a n : m u t i l e k «ondotxo d a k i t e z e r n a h i duten», e t a b a i b a t z u e k e t a b a i besteek modari jarraitzen diote. Mutilak, s a r r i t a n , n e s k a r e n b a t e k i n e t o r t z e n dira (emaztegaia, laguna e d o emaztea), baina horretan ere ez dago alde handirik, izan ere, neskak senargaiarekin nahiz n e s k a r e n batekin j o a t e k o aukera badute, mutilek ere gauza bera egiten dute, e t a askotan mutil hutsez o s a t u t a k o t a l d e a k ibiltzen dira e r o s k e -

oly\3C\A

FRIAS: «EMA-

KUMEEK

ETXERAKO

BEHAR DUTENA EROSTEN

DUTE.

KOAK RAKO».

GIZONEZ-

TXOKOETA-

tak egiten. Batzuetan, aukeraketan bikotearengan eragin handia duten e m a k u m e z k o a k ageri badira ere, ez d a ohizkoa izaten. Desberdintasunak? «Emakumeek z a l a n t z a h a n d i a g o a k dituzte», a z a l d u d i g u M o n t s e k , «eta g i z o n e z k o a k k l a s i k o a g o a k dira». - E t a o r d u b e t e b a t e t i k b e s t e r a ibiliz zoratzen zaituzteten horiek, gizonezkoak ala e m a k u m e z k o a k izaten dira? -Emakumeak -erantzun digu M o n t s e k - inolako zalantzarik gabe.

CLIENTES D E L CLUB DE LA BUENA MESA (SOLO HOMBRES) En D o n o s t i a , h e m o s h a b l a d o c o n Lucía Frías, d e C o m e s t i b l e s Lucía Frías, u n a t i e n d a q u e está e n P u e r t o 2 4 y q u e l l e v a allí, según s u dueña, «más d e c i e n años», a u n q u e h a i d o c a m b i a n d o d e n o m b r e según c a m b i a b a d e dueño. C o m o c u a l q u i e r t i e n d a d e alimentación d e e s t a s c a r a c terísticas, l a d e Lucía t i e n e u n a c l i e n tela estable e n la v e c i n d a d , y gran p a r t e d e e s t a c l i e n t e l a está c o m p u e s t a p o r h o m b r e s q u e «vienen a c o m p r a r p a r a l a s s o c i e d a d e s gastronómicas». ¿Qué e s l o q u e c o m p r a n ? D e t o d o . «Pan, q u e s o s , c h o r i z o s , f r u t a . . . L a s cosas q u e se llevan habitualmente p a r a e s t a s sociedades». L a d i f e r e n c i a fundamental entre las dientas y los c l i e n t e s d e Lucía Frías e s q u e e l l a s c o m p r a n para casa, ellos para los txok o s , y Lucía Frías t i e n e l a s u e r t e d e haberse establecido en un emplazamiento literalmente rodeado d e txokos. L a s pequeñas t i e n d a s c o m o l a s u y a van encontrando s u espacio en este m u n d o nuestro d e h i p e r m e r c a d o s porq u e o f r e c e n c a l i d a d y tradición, i n g r e d i e n t e s básicos p a r a m a n t e n e r , p o r ejemplo, esos clubes masculinos del p l a t o y la c a z u e l a . •

25

D ROGADICCION F EMENINA: UN PROBLEMA EN AUMENTO •

Kuskal G o h c r u u k o Drojra Gaietarako Idazkari

\aiiusiak

lionako hau esalen

digu

ondoko arlikiiliian: "Azkeiialdi honctaii Kuskadin c/iindako zcnhait ikerketek erakiislen d i f i u t c c i i i a k i i m c a k «jcro c t a l i u i ' h i l a i r o d a u d c l a h e r c n h i z i i i i o d u a n «jizarlean nairnsi d i r e n o l i i l u r c l a t i k : h o r r c k csan nahi d u c m a k i i m c a k

Get in touch

Social

© Copyright 2013 - 2024 MYDOKUMENT.COM - All rights reserved.