CENA 10 Sk

Dvojtýždenník o nových knihách

 XVI. ročník  ISSN 1210-1982  ISSN 1336-247X 

 5. ČÍSLO 

 1. MAREC 2006 

Z

Hostia februárového Staromestského salóna humorista Milan Markovič, vydavateľka Kveta Dašková, humorista Ján Grexa a historik Ivan Kamenec sa venovali histórii v humore a humoru v histórii. Foto Peter Procházka

Občas testujem vlastnú zmyslovú čulosť a rýchlosť. Pre prípad, že by som sa niekedy niekam musel ponáhľať. V nezašnurovaných topánkach vybehnem z bytu na treťom poschodí, vstúpim do výťahu, stlačím „P“ a bleskovo si začnem šnurovať topánky. Výsledky bývajú všelijaké. Spravidla to stihnem na polovicu. Lebo sa včas vystieram, pridobre vediac, čo so žalúdočnou krajinou skloneného človeka dokáže výťah, ktorý odrazu prudko zastaví na prízemí. A pretože neprestávam myslieť na bontón, usilujem sa pristáť vždy čelom k dverám, veď podchvíľou ich môže otvoriť ďalší zákazník. Raz som jedného z nich vítal veru málo gustiózne – len zadnou časťou tela, keďže hornú som obetoval hlbokému záklonu. Keby som býval povedzme na deviatom poschodí, vyvážal by som sa určite s celkom iným glancom: Môjmu zovňajšku by sa nedalo nič vytknúť a s ľuďmi by som sa stretával zahĺbený do knižiek. Cestou nahor či nadol by som stihol prečítať aspoň pár aforizmov od svojich obľúbených autorov. A možno by som – zahĺbený len do seba rozčítaného – vymýšľal vlastné vety, napríklad o písaní a o spisovateľoch. Rekord by som si stanovil spôsobom čo poschodie, to aforizmus. Jeden už mám. Volá sa „Neznámemu autorovi“ a znie takto: Už teraz píš tak dobre, aby si v starobe mohol vykrádať aj sám seba. Marián Hatala

NAJ

predávanejšie knihy

Miroslav Santus, Kníhkupectvo Martinus, M. R. Štefánika 58 (bývalá Osloboditeľov – pešia zóna), 036 01 Martin 1. C. S. Lewis: Kroniky Narnie. Čarodejníkov synovec – Vydavateľstvo Slovart 2. C. S. Lewis: Kroniky Narnie. Lev, šatník a čarodejnica – Vydavateľstvo Slovart 3. C. R. Zafón: Tieň vetra – Ikar 4. M. Baigent – R. Leigh – H. Lincoln: Svätá krv a svätý grál – Remedium 5. D. Brown: Da Vinciho kód – Vydavateľstvo Slovart

Slovenské 1. D. Meško – D. Katuščák – J. Findra: Akademická príručka – Osveta 2. M. E. Matkin: Mexická vlna – Vydavateľstvo Slovart 3. A. Martinská-Vavrová: Nová maturita – Náuka o spoločnosti – Príroda 4. Pred štartom na vysokú školu 2006/2007 – Infopress

Mgr. Tatiana Boháčová, Kníhkupectvo Matice slovenskej, Dunajská 18, Liga pasáž, 811 08 Bratislava, tel. 02/529 629 35 1. P. Ševčovič: Z kuchyne bohémskej Bratislavy – Matica slovenská 2. Národný kalendár 2006 – Matica slovenská 3. M. Lechan: Slovo robí múza – Matica slovenská 4. O. Sliacky: Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež – Literárne informačné centrum 5. L. Moravčík: Lži, ktoré otriasli svetom – Regent 6. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov. Turci v Uhorsku I. – Literárne informačné centrum

Artforum, Dolná 8, 875 90 Banská Bystrica, tel./fax: 048/415 1335 1. Ch. Džibrán: Ježiš Syn človeka – Gardenia publishers 2. I. Babeľ: Ako to chodilo v Odese – Vydavateľstvo Slovart 3. C. S. Lewis: Kroniky Narnie. Kôň a jeho chlapec – Vydavateľstvo Slovart 4. C. S. Lewis: Kroniky Narnie. Princ Kaspián – Vydavateľstvo Slovart 5. C. S. Lewis: Kroniky Narnie. Čarodejníkov synovec – Vydavateľstvo Slovart

Slovenské 1. M. E. Matkin: Mexická vlna – Vydavateľstvo Slovart 2. S. Radič: Aforizmy Stana Radiča – S.P.A.C.E. 3. E. J. Groch – Druhá naivita. Zobrané a nové básne a príbehy – Edition Ryba 4. M. Štefunko: Ekonómia slobody – Kalligram

NÁŠ TIP


O B S A H U


Dobrodružstvo s Osmijankom pokračuje . . . . . s. 2
Jaroslav VLNKA: Púšť George ORWELL: Nad vodou a chytiť dych . . . s. 4
RECENZUJEME: Alexander HALVONÍK: Premeny Ivan SZABÓ – Ladislav ŠVIHRAN: Vzácne návštevy Bratislavy Václav PANKOVČÍN: Tri ženy pod orechom, Bude to pekný pohreb Miloš ONDRUŠEK: Začiatok obdobia dažďov Alžbeta SOMMERBAUEROVÁ: Štvorlístok pre Ivanu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . s. 5
Patrik CARMAN: Za hradbami Giulio LEONI: Mozaikový zločin . . . . . . . . . . . . s. 6
Vydavateľstvo Artis Omnis . . . . . . . . . . . . . . . . s. 8
Mapa Slovakia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . s. 11
Najpredávanejšie knihy v Španielsku . . . . . . . s. 11
Rozhovor s vydavateľom Kolomanom Kertészom BAGALOM . . . . . . . . s. 12

NÁŠ TIP


NÁŠ TIP


NÁŠ TIP


NÁŠ TIP

Umberto ECO

TAJUPLNÝ PLAMEŇ KRÁĽOVNEJ LOANY Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2005 Preklad Stanislav Vallo Svet Ecových románov azda vždy vnímame ako labyrint, v ktorom sa na neočakávaných a neskutočných miestach stretávajú a zvláštne spájajú intertextové odkazy a alúzie, prekrývajú sa rozličné významovo nasýtené vrstvy a klenby, z ktorých vzniká syntetický tvar, labyrint, no nikdy nie nemý a plný hluchých ozvien, ale živý priestor, kde sa zlievajú hlasy a zvuky minulosti, prítomnosti a budúcnosti, ich tvorcov a nositeľov, ich „skeptikov a tešiteľov“. Eco patrí k autorom, ktorí majú očividnú záľubu v konštruovaní príbehov, motívov, postáv, viet, kapitol, kníh; táto radosť sa nepokryte prenáša aj na čitateľa; autor sa nehrá, že sa hrá, jeho „hra“ je vážna, dôsledná a koncízna, má všetky prvky dokonale navrhnutého a perfektne zostrojeného mechanizmu, ktorý žije a ustavične sa kamsi posúva – do priestorov čitateľovej fantázie, pamäti, imaginácie. Protagonistom Ecovho (výborne preloženého) románu je šesťdesiatročný antikvár, ktorý sa zrazu ocitá v zložitej situácii po mozgovej príhode, keď mu zlyhala epizodická pamäť, teda tá, ktorá sa viaže na pocity, a mnoho vecí zažíva akoby po prvý raz. Vyvolá to v ňom mnoho otázok a totálny chaos vo vzťahoch, keďže netuší, ako a do akej miery sa vyvinuli, na akom stupni sú. Možno povedať, že jeho emocionálny svet sa po zdravotnom postihnutí stáva tabula rasa, pokým pojmová pamäť mu slúži výborne, mnohé z toho, čo prežíva, mu asociuje prečítané; tu sa zapája typická Ecova metóda intertextových prepojení, skĺbení a zvratov, vysvetlení i odbočiek. Ecov hrdina je v situácii, keď mu

niekto (jeho žena, dcéry, najbližší priateľ) má pomôcť zrekonštruovať to, čo prežil, pripomenúť, k čomu inklinoval, prípadne čomu sa vyhýbal. Najskôr objavuje zákutia svojho bytu v meste, pracoviska, kde vystupuje do popredia (jemu) nejasný vzťah so šarmantnou Poľkou Sibillou, neskôr odchádza na miesta svojho detstva, do Solary, kam ako dospelý chodil len s nechuťou a odkiaľ vždy unikal. Tu postupne, po malých krôčikoch, vniká do svojej minulosti, oživujúc si ju prezeraním odložených zväzkov poklesnutej literatúry, najmä komiksov. Stojí za zmienku Ecovo zistenie, ako tento typ triviálnej literatúry, ba všetky poklesnuté žánre sú schopné naplno vypovedať o svojej dobe, o jej charaktere, smerovaniach či nádejach, ale aj formovať človeka („... pravdepodobne práve nad komiksami som si s námahou budoval občianske uvedomenie“, s. 261). Protagonista Yambo si listuje v komiksoch a sprítomňuje sa celý taliansky svet 30. a 40. rokov so zrodom, nástupom a zánikom fašizmu; pomaly, práve pomocou starých kníh a fotografií, dobových šlágrov si Yambo vybavuje svoje detstvo v celej pestrosti a sugestívnych detailoch. Keď už je reč o pestrosti, knihu oživuje množstvo obrázkov či už obálok kníh, alebo hoci nálepiek na „cigaretových paklíkoch“, ktoré zbieral jeho dedko. Málokomu sa detstvo a mladosť odkryje tak dôkladne ako Yambovi, pomocou materiálnych artefaktov, ktoré pomôžu, aby jednotlivé kúsky mozaiky nielen jeho mladých rokov, ale spolu s nimi spoločenského a politického života krajiny v rokoch pred 2. svetovou vojnou a počas nej celkom do seba zapadli. Nemožno ne-

spomenúť aj mnoho básnických textov, ktoré predstavujú buď protagonistove mladícke pokusy o poéziu, alebo texty piesní, ktoré tiež naplno vyjadrujú duch doby. Eco intenzívne rozhŕňa protagonistovu pamäť, akoby rozhŕňal oponu javiska, na ktorom sa má každú chvíľu začať prvé, toľko očakávané predstavenie. Mimochodom, hmla: v nej sa ocitá Yambova pamäť, ale aj to je iba spôsob nadväzovania – celý život, ako mu povedala manželka, si odkladal texty o hmle. „Rozpomínaš sa postupne, akoby si spomienky napichoval na dlhý ražeň“ (s. 348) a práve takto postupne s minulosťou protagonistu sa rozväzuje magický uzol pohľadu na svet v uplývajúcom čase. Viera Prokešová

KNIŽNÁ REVUE

2 strana zrkadlíme „Dnes sa často špekuluje o tom, či budú niekedy stroje myslieť ako ľudia. Myslím si, že to nehrozí, pokiaľ slovo „stroj“ chápeme tak, ako ho dnes chápeme – ako výpočtové zariadenie, ktoré pracuje podľa istých pravidiel a algoritmov. Pretože súčasťou myslenia je imaginácia a empatia, ktoré sa zrejme algoritmizovať nedajú. Skôr podľa mňa hrozí, že ľudia budú raz myslieť ako stroje.“ Egon Gál, Týždeň 6/2006

Kde bolo
Kaviareň Štefanka, Palisády 1 v Bratislave – diskusný večer na tému zločin a trest v starej a novej Bratislave (autor knihy Prešporský pitaval Vladimír SEGEŠ; autor kníh Príbehy detektíva AZ Ľuboš JURÍK; autor knihy Pomsta čierneho anjela Peter GLOCKO) – 21. februára
Galéria Profil na Prepoštskej ulici 4 v Bratislave – prezentácia knihy Jany HOJSTRIČOVEJ Každý deň – 20. februára
Francúzsky inštitút, Sedlárska 7, Bratislava – prezentácia kníh vychádzajúcich vo vydavateľstve Kalligram – 22. februára
Kníhkupectvo Panta rhei v bratislavskom Auparku – prezentácia nových titulov vydavateľstva F.R. & G. – 22. februára
Galéria Artotéka na Kapucínskej 1 v Bratislave – prezentácia piatich zväzkov zobraného diela Stanislava RAKÚSA – 28. februára

Kde bude
Divadlo Stoka, Pribinova 1, Bratislava – oslava 15. narodenín vydavateľstva L. C. A. – 1. marca o 20.00
Kníhkupectvo Ex Libris na Michalskej 4 v Bratislave – prezentácia knihy Kornela FÖLDVÁRIHO O karikatúre – 3. marca o 18.00
Divadlo F7 (GUNAGU), Františkánske námestie 7, Bratislava – literárno-hudobná performance, autorské čítanie z prozaickej tvorby Pavla RANKOVA a Petra KRIŠTÚFKA, koncert elektronicko-akustickej skupiny EYE – 4. marca o 19.30
Čitáreň Knižnice J. Fándlyho v Trnave – Rozhovory s...Pavlom DVOŘÁKOM. Beseda s autorom spojená s prezentáciou jeho novej knihy Stopy dávnej minulosti – Slovensko v Uhorskom kráľovstve – 28. marca o 17.00
A4-nultý priestor na Námestí SNP 12 v Bratislave – prezentácia knihy Máriusa KOPCSAYA Domov – 30. marca o 18.00

Lži, ktoré menili svet V piatok 10. februára v kníhkupectve Panta rhei v bratislavskom Auparku predstavil Leopold MORAVČÍK svoju knihu Lži, ktoré zmenili svet. Moderátor Dado Nagy svojimi otázkami rozprúdil živú diskusiu o vzťahu politiky a etiky, o mieste lži v politike, o pravde a o tom, či verejnosť vôbec chce pravdu poznať. Do diskusie sa zapojili aj hostia, dokonca zo zahraničia – Českej republiky, a z politických kruhov — bývalý minister školstva Milan Ftáčnik. -eh-

Kto dostane knižku? Knižku Rozprávky na kolesách posielame Anne CHOVANCOVEJ do Ružomberka, Moja prvá knižka Slová poputuje Kataríne MACKOVEJBELUŠOVEJ do Rožňavy.

Dobrodružstvo s Osmijankom pokračuje Vlani v októbri sa začal 2. ročník celoslovenskej čitateľskej súťaže Čítame s Osmijankom – pridaj sa aj ty! Hlavným zámerom tejto súťaže je rozvíjať pozitívny vzťah detí ku knihám. Nezisková organizácia OSMIJANKO, ktorá v spolupráci s Literárnym informačným centrom a Asociáciou knižníc Slovenska súťaž vyhlasuje, sa takto usiluje viesť deti k ušľachtilému využívaniu voľného času v materských školách, v základných školách, domoch detí a iných detských kolektívoch. Ako odštartoval 2. ročník čitateľskej súťaže, na to sme sa spýtali jednej z hlavných organizátoriek, riaditeľky neziskovej organizácie Osmijanko Mgr. Miroslavy BIZNÁROVEJ.
Pripomeňme si základné podmienky súťaže a prípadne, ak sa niekto „zabudol“ prihlásiť v októbri, má ešte šancu zapojiť sa? – Súťaž je určená deťom od 8 do 12 rokov, čiže žiakom na prvom stupni ZŠ. Propozície o súťaži posielame do škôl a knižníc, ktoré deti prihlasujú a zabezpečujú pre ne súťažný bulletin. Ale máme aj individuálnych súťažiacich, aby nikto nebol diskriminovaný. Do súťaže sa môže zapojiť každý žiak, ktorý má chuť vo voľnom čase čítať knižky a zabávať sa hľadaním odpovede na OSEM literárnych otázok. Osmijanko pripravil pre deti množstvo hlavolamov, hádaniek, krížoviek, ale aj otázky navyše „pre výmyselníkov“. Osmijankovi môžu deti posielať fotografie triedy, výpisky z denníkov, kresby o svojich snoch a túžbach. Pekné listy uverejňujeme v časopise Slniečko a na putovnej výstave vydavateľstva BUVIK Štyri krajiny detstva. Naša súťaž nemá prísne pravidlá, keďže ako motiváciu na čítanie sme zvolili formu hry. Do 2. ročníka súťaže sa prihlásilo vyše 15 tisíc detí z 250 škôl a 35 knižníc. Ešte stále sa prihlasujú oneskorenci a objednávajú si súťažné bulletiny. Osmijanko dáva šancu každému čítaniachtivému dieťaťu či kolektívu.
Môžete stručne zrekapitulovať výsledky 1. ročníka súťaže Čítame s Osmijankom – pridaj sa aj ty! – V prvom ročníku súťažilo približne 200 škôl a 30 knižníc z celého Slovenska. Takmer desaťtisíc detí zo 105 miest a obcí potvrdilo, že knižka je úžas-

ný vynález. Dá sa s ňou zabávať a prežiť veľa tajomných príbehov a nevšedných priateľstiev. Najviac sa im páčil súrodenecký príbeh N. Tanskej o Peťkovi a Paľkovi a ich odstrkovanej sestre Lucke, opičia sága Kristy Bendovej Opice z našej police, knižka Márie Ďuríčkovej O Guľkovi Bombuľkovi či slávna Pippi, dlhá pančucha Astrid Lindgrenovej. Deti pod vedením skúsených pedagógov a knihovníkov vytvárali aj samostatné literárne minidielka, rozprávky, príbehy, ale i celé „knižné publikácie.“ Dostali sme nesmierne veľa výtvarných prác a listov od detí.
Súťaž je zameraná predovšetkým na to, aby sa žiaci zoznámili s dielami zo Zlatého fondu kníh pre deti. Aké knižky ste pre súťažiacich čitateľov vybrali v tomto ročníku? – Hru s osmičkami sme neopustili, znovu sme pripravili súťažiacim osem diel. Od októbra do apríla majú deti za úlohu spoznať osem vynikajúcich kníh slovenských aj svetových autorov – Kristy Bendovej, Márie Ďuríčkovej, Marianny Grznárovej, Pavla Dobšinského, Daniela Heviera, Hansa Christiana Andersena. Zo súťažného zošita sa dozvedia aj niekoľko zaujímavostí, napr. koľko Maťkov a Kubkov je na Slovensku, nájdu v ňom krížovku, hádanky a jazykolamy. Okrem týchto zábavných úloh majú napísať o hrdinoch z prečítaných príbehov, nakresliť ich, napísať o svojich obľúbených rozprávkach, vypísať z knižiek krásne a múdre vety, naučiť sa naspamäť smiešnu báseň a zarecitovať ju spolužiakom. Šancu majú aj nádejní autori.
Aké odmeny čakajú na víťazov? – Aká by to bola súťaž bez motivácie! Osmijanko odmeňuje vďaka sponzorom veľkoryso. Najlepší jednotlivci v počte 8 + 8 + 8 dostanú od Prvej stavebnej sporiteľne vecné a knižné dary. Autorské rozprávky detí vysielal Slovenský rozhlas na Mikuláša ako rozprávky na dobrú noc. Cestovná kancelária Transtip odmeňuje žiacke kolektívy. Hlavnou odmenou je jednodňový poznávací výlet detí do Bratislavy. Vlani sa to pošťastilo žiakom z Dudiniec a Veľkého Ďura. Väčšina z nich navštívila hlavné mesto Slovenska po prvý raz. –r–

1. marec 2006

Poviedka v Artotéke

Budeme kultúrna spoločnosť?

V Galérii Artotéka na Kapucínskej ulici v Bratislave dvadsať známych slovenských poviedkarov 13. februára takmer päť hodín čítalo zväčša vlastné poviedkové texty a pripravilo tak publiku jedinečný poslucháčsky zážitok. Podujatie Svetový deň poviedky 2006 vzniklo z iniciatívy Slovenského centra PEN, organizátorsky sa na ňom podieľalo Literárne informačné centrum a Mestská knižnica v Bratislave, a keďže to bolo v predvečer sviatku zamilovaných, do programu sa dostali aj poviedky o láske. Výraznejšie valentínske motívy boli prítomné v mnohých poviedkach. Čítanie odštartoval A. HYKISCH (ako predseda Slovenského PEN centra celú akciu aj uviedol) a v úvodnom bloku čítali ďalší členovia PEN: E. FARKAŠOVÁ, A. RAINER a M. BÁTOROVÁ. Čítať vlastné poviedky prišli i D. DUŠEK, D. MITANA, P. RANKOV, M. ZIMKOVÁ, M. KOPCSAY, D. FULMEKOVÁ, L. DOBROVODA, B. HOCHEL, V. JABLONICKÝ a niektorí začínajúci poviedkari. M. KOMPANÍKOVÁ si vybrala ruského klasika L. Andrejeva, P. VILIKOVSKÝ všetkých prekvapil (všetkých možno nie rovnako milo) tým, že sa rozhodol pre pôvabnú poviedku o fínskom námorníkovi z knihy českého básnika Jana Skácela Jedenácty bíly kůň a mladá prozaička Katarína VULGAN zasa zdrsnila prevažne humorne-lyrickú atmosféru večera poviedkou Charlesa Bukowského. Večer zavŕšil svojou poviedkou J. ŠEBESTA, ktorý ako riaditeľ Mestskej knižnice mal veľký organizačný podiel na úspechu celého večera. A uvoľnenú, salónnu podobu tomuto poviedkovému soaré vtlačil klavír Ota KOŘÍNKA (Dado Nagy zároveň prečítal kúsok z jeho prózy o Beethovenovi). Kořínkove rectaimové, šansónové i klasické klavírne melódie dotvorili toto úspešné a do budúcnosti inšpiratívne podujatie. -ab-

Už tretíkrát pripravilo Literárne informačné centrum v spolupráci s Kultúrnym observatóriom Národného osvetového centra v Bratislave výskum čítania. Po predchádzajúcich prieskumoch, v roku 2003 zameraného na čítanie dospelej populácie, v roku 2004 na vplyv elektronických médií na čítanie dospelej populácie, cieľom zatiaľ posledného výskumu bol kultúrny profil detského čitateľa. Autori projektu sa pokúsili na vzorke 1500 žiakov 4. ročníkov ZŠ z celej SR zmapovať, aký majú vzťah ku knihám a čítaniu. Ako na tlačovej besede (14. februára) v Klube spisovateľov v Bratislave uviedol člen výskumného tímu Pavol RANKOV, z tohto kultúrneho profilu dnešných štvrtákov možno okrem iného vyčítať, akú kultúrnu, ale aj celkovú sociálnu úroveň bude mať naša spoločnosť o desať-pätnásť rokov, keď tieto desaťročné deti vstúpia do produktívneho veku. O cieľoch a výsledkoch výskumu informoval Ľudovít ŠRAMEK z Kultúrneho observatória NOC. Na tlačovej besede zároveň prezentovali záverečnú správu výskumu, ktorú spracovali Peter Valček a Pavol Rankov. Publikáciu pod názvom Čítanie 2005. Kultúrny profil detského čitateľa vydalo Literárne informačné centrum. —báb—

Desatoro podľa Štepku Premiéry hry Stanislava ŠTEPKU Desatoro v jeho Radošinskom naivnom divadle (10. a 11. februára) sprevádzalo aj vydanie týchto textov v knižnej podobe. Vo vydavateľstve Ikar vyšli ako poviedky a krátke črty pod titulom Desatoro (a zopár navyše). Stanislav ŠTEPKA znova dokázal, že je veľmi vnímavým pozorovateľom svojho okolia, veľmi pozorne si všíma prostých ľudí i úbohé figúrky, s ktorými sa stretáva len tak náhodne. Stačí mu odpozorovať nejakú slabosť či negatívnu vlastnosť, aby dotvoril presnú karikatúru. Nevysmieva sa zo slabostí, nementoruje nad našimi etickými prehreškami, len nám pripomína, že desatoro prikázaní neprestáva platiť ani napriek tomu, že väčšina ich už nepozná. –báb–

Pán Július Jackuliak zo Zvolena nám spolu so svojou knižkou Bučinári, ktorá zachytáva 60 rokov života podniku Bučina Zvolen a osudy jej zamestnancov, poslal aj list. Uvádza v ňom, že vydaním publikácie sa veľmi zadlžil, za každú publikáciu je dlžný 100,- Sk a za túto cenu + balné a poštovné by ju rád predal zamestnancom Bučiny, ale aj iným záujemcom. Objednať knihu si môžete na adrese: Firma Feeling, Štúrova 6, 811 02 Bratislava, tel. 02/5292 0068 alebo priamo u autora: Július Jackuliak, Obrancov mieru 24, 960 01 Zvolen, tel. 045/5362454. Jednému z čitateľov, ktorý pošle do 15. marca do Knižnej revue kupón Bučinári zo strany 11, pán Jackuliak jeden výtlačok venuje.

Veľtrh v Bologni ZVK SR a CK Král pripravili v termíne 26.3. – 30.3. 2006 cestu na Veľtrh detskej knihy v Bologni. V cene 9490,- Sk je zahrnuté 3 x ubytovanie v hoteli***, 3 x polpenzia, komplexné zdravotné poistenie a doprava luxusným autobusom. Odchod zo Žiliny je 26.3. o 5.00, z Bratislavy o 8.00. Návrat je plánovaný 30. 3. v skorých ranných hodinách. Záväznú objednávku s uvedením mena, adresy, r. čísla, č. pasu a IČA firmy zasielajte do 4. marca na faxové číslo: 041/7234944, e-mail: [email protected]. Cena pre členov ZVK SR, ktorý uhradili členský príspevok za rok 2006 je 4490,-Sk. Viac informácií poskytne Král CK, Smreková 32, 017 07 Žilina, tel. 0905 606241, 0903 476052.

www.martinus.sk

NEVYUŽITÉ MYŠLIENKY

www.antikvariatshop.sk

Na prezentácii kníh vydavateľstva Kalligram v Maďarskom kultúrnom inštitúte v Bratislave 14. februára predstavil Miroslav Marcelli (vpravo) knihu Lajosa Grendela Kráľ Matej v New Honte. Foto Peter Procházka

Či sa budeme radiť triezvi ako blázni? P. Záturecký: Slovenské príslovia, porekadlá, úslovia a hádanky, Slovenský Tatran 2005

KNIŽNÁ REVUE

Spomienky známeho slovenského publicistu a básnika vo forme pútavých a vtipných príbehov zo života vynikajúcich slovenských novinárov. Hodnota Gallovej práce spočíva najmä v osobnom svedectve, vo vykreslení dobových spoločenských pomerov, žurnalistickej práce i bežných problémov vtedajšieho novinárstva. Výber je v porovnaní s podobnou knižkou Slava Kalného trošku subjektívny (Rudolf Fabry, Július Gašparík, Alexander Karšay, Iva Kerná, Viktor Kochol, Viera Husáková, Ľudovít Petránsky, Jaroslav Rezník, Ján Stanislav, Štefan Žáry), no i tak prináša množstvo cenných poznatkov historického charakteru. -ech-

KNIHA ROKA 2005 Stav k 20. februáru KNIHA ROKA 1. P. Vilikovský: Čarovný papagáj a iné gýče – Slovenský spisovateľ 2. M. Hvorecký: Plyš – A. Marenčin – Vydavateľstvo PT 3. P. Urban: Obrázky z raja – Artis Omnis 4. L. Varga: Hviezdny generál – Knižné centrum 5. M. Rúfus: Báseň a čas – Slovenský spisovateľ

ANKETOVÝ LÍSTOK 2006 1. Na KNIHU ROKA navrhujem:

Počet hlasov 141 133 132 62 42

185 162 103 63 53

2. Za DEBUT ROKA navrhujem: ...................................................................................................................................... (autor, názov, vydavateľstvo)

...................................................................................................................................... Meno a adresa odosielateľa: ............................................................................................... ...................................................................................................................................... ................................................................................. (podpis)

VYDAVATEĽSTVO ROKA 1. Ikar 2. Artis Omnis 3. Vydavateľstvo Slovart 4. Slovenský spisovateľ 5. Knižné centrum

...................................................................................................................................... (autor, názov, vydavateľstvo)

3. Za VYDAVATEĽSTVO ROKA navrhujem:

DEBUT ROKA 1. P. Nagyová-Džerengová: Chcem len tvoje dobro – Ikar 2. P. Urban: Obrázky z raja – Artis Omnis 3. O. Malý: Peklo v raji – SAUL 4. Karol D. Horváth: Karol D. Horváth – LCA 5. M. Veselková: Najzvláštnejšie je neľúbiť ťa – Slovenský spisovateľ

vede akoby vystupovalo na povrch, odzrkadľovalo autenticky vžité spojivá: ľudské, kultúrne, národné. Šamorínske verše / Somorjai versek však nezostávajú v pozícii takéhoto veľkého symbolu, sú to náladové, pocitové, úvahové a spomienkové miniatúry – zvnútornené momenty v čase; obyčajné s neobyčajnou atmosférou ľúbostnej, rodinnej a prírodnej vľúdnosti. Jednoduchá, folková básnická reč zachytáva prosté veci a okolie, autorka ich kladie do či vedľa predstáv, a tak sa reč zavlní obrazmi a pointami. Nechýba ani chytľavý rytmus alebo len voľne plynúce verše, a takisto hravé rýmy. V recitačno-hudobnej realizácii našli tieto prostriedky svojskú džezovú škálu radosti aj zádumčivosti, hraničiacu napr. v skladbe Didgeridoo až s hudobným mystériom. Judita Kaššovicová a ľudia zainteresovaní na tomto projekte dokázali, že aj dnes sa svet dokáže skloniť do veršov tak, aby vytvoril poeticky nežné miestečko, trebárs v Šamoríne. Radoslav Matejov

Za desaťročie svojej, dá sa povedať: až nezaslúžene nenápadnej, prítomnosti v slovenskej poézii sa autorka pod pseudonymom A. Amadina predstavila okrem prekladov dvoma knihami-cyklami nežnej duchovnej lyriky (Pleso (1994), Hniezda (1999)). V najnovšom diele, ktoré má vročenie 2004, no vyšlo oveľa neskôr, sa nachádzajú samostatné básne, niekoľko menších cyklov a osobitný cyklus Fortitudo. Poetika výpovede zostáva koncízna: stavia na vnútornom, ľúbostnom rozochvení z prenikania Božieho, anjelského sveta svetom tejto dočasnej existencie a naopak. Je to moderný a zrelý prístup – odsúva expresivitu protikladov, typickú pre duchovnú dikciu a nahrádza ju citovo autentickým hľadaním spojív, túžbou po Božskoľudskej neoddelenosti. Pritom ostáva inšpiračne čistá, teda nemixuje prvky náboženstiev, zdroje nachádza v kresťanstve (texty, obrady, mystika, svätosť) a tiež v umení. Jej lyrická hrdinka siaha po osobnej skúsenosti obcovania s Bohom a púšťa sa aj do dnes v poézii nebezpečnej a presvedčivo nestvárňovanej nadosobnej až neosobnej kompetencie. Darí sa jej to ako sprostredkovateľke romantizujúceho diania, opojných zážitkov a opisov, menej vtedy, keď naivizuje významové pole veršov („Sme národ Slova / územím, počtom malí – / Krúžia vôkol nás / ostatné deti Slávy.“), alebo keď je lapidárne kritická: „Usnúť bez viery a nad ránom / uveriť všetkým šarlatánom“. Uvedené lacné kúsky naznačujú hlbší problém Amadinho básnenia, ten tkvie v riešení otázky: ako sa vyrovnať s tradíciou pri formulovaní hodnôt v poézii tohto žánrového razenia? Časť poetiek v tejto oblasti ráta s tým, že neobjavné nábožné vzdychy istí vznešená idea; no Amadina si z tejto otázky urobila tému a jej polemika s podobou vyjadrenia duchovnej túžby začína už samotným názvom: Ťažké krídla. Navyše, využitím formálnych prostriedkov jazyka vnáša akúsi dievčenskú, štýlovú ľahkosť, ale aj vážnu, sympatickú mučivosť umelkyne do univerzálnych úvah. Radoslav Matejov

267 162 117 79 62

Svoje hlasy do ankety Kniha roka 2006 posielajte len na anketových lístkoch, NIE NA XEROXOVÝCH KÓPIÁCH. Platné sú anketové lístky obsahujúce aspoň jednu odpoveď na jednu anketovú otázku, ktoré majú čitateľnú adresu odosielateľa s PSČ a vlastnoručným podpisom. Hlasy posielajte len knihám, ktoré vyšli v roku 2006. UZÁVIERKA ANKETY je 28. februára 2007.

Vyplnený objednávkový lístok pošlite na adresu: Knižná revue, Námestie SNP 12, 812 24 Bratislava, e-mail: [email protected]

Ivan Gallo: Publicisti bez masky Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2005

Farebne decentná obálka, vypracovaná grafická úprava s ilustráciami a fotografiami, i radenie textov (v oboch jazykoch), to spolu s dvomi CD (Modroblues / Kék blues) zaujme na prvý pohľad – príjemne. Je to jedna z najkrajších knižiek poézie minulého roka, hoci skôr by sme mali hovoriť o umeleckom projekte, intermediálnom umení alebo, ak si to všetko zakčníme v predstavách, aj o performancii. Spojenie spôsobov umeleckej výpo-

Anna Amadina: Ťažké krídla Bratislava, Petrus 2004

................................................................................................................................. Ulica Miesto PSČ

V opustenej strašidelnej dráhe sa skrývajú posledné strašidlá na svete. Keď sa s nimi spriatelí desaťročný Mišo, začína sa pre neho ozajstný strašidelný život. Mišovi sa ozve najbohatší chlapec na svete a žiada, aby najstrašnejšie zo strašidiel vyľakalo jeho protivnú staršiu sestru. Mišo musí zistiť, ktoré strašidlo je najstrašnejšie, a tak si svojich strašidelných kamarátov tajne nasťahuje k sebe do domu... Vtipná knižka a mimoriadne povzbudzujúci prostriedok pre klasický prípad frustrovaných chlapcov, ktorí majú plné zuby svojich sestier.

„Hašterivá, zlá, hlúpa“ je žena z konzervy Lucie Pavlíkovej. Má „ťažký dotyk“ a ráta „nové odpúšťania a pravdaže staré sny“. Vo „veľkých tabakových očiach“ vie čítať nedospané rána, vyprchanú kávu a modré pondelky. A na jej cestách ju vždy počká iba Kerouac. Čítať túto ženu z konzervy znamená nakúkať do jej pocitov. Sú jemné, citlivé a plné krehkého ženstva, ktoré potrebuje cítiť lásku (bež mi oproti / túžim pochytať tú lásku / do štyroch rúk). Pavlíková sa nemusí na nikoho hrať, vyrovnáva sa so vzťahmi okolo seba, vyberá detaily, všíma si to najobyčajnejšie a potom píše. Jej básne sú zrazu mozaikou kratučkých príbehov a situácií, ktoré nám pootvárajú vrchnák aj do nášho vlastného vnútra, do našej skrytej konzervy. Táto poézia sa zakladá ešte na jednej vlastnosti – potrebe byť sem-tam v novom a intímnom vzťahu nielen so svojimi blížnymi, s mužom, ale aj sama so sebou. Sila básnického výrazu vychádza u autorky z už spomínanej autenticity a prirodzenosti. Všetky fragmenty mozaiky tak nadobúdajú novú kvalitu: vieme ich stotožniť aj s našou vlastnou skúsenosťou. Obraznosť, ktorú Pavlíková používa, akoby pochopila, že láska, vzťah muža a ženy, detstvo, túžby a všetko to ostatné sú pre poéziu témou a nie samotnými básňami. Jej poetické nazeranie na skutočnosť ju tak nemôže sklamať. Najsilnejšie sa to prejavuje v druhej a tretej časti, v silne vypointovaných básňach, napr. (Keď mi škrabkáš / chrbát / myslím na iných mužov / vzrušuje ma / že si na to neprišiel // kto vie / komu škrabkáš chrbát / ty). V týchto textoch sa potom často dostáva do popredia už z predchádzajúcich veršov citeľná erotickosť. Tretia časť pôsobí najvyspelejšie. Príjemne završuje knihu a zdá sa, že aj jednu etapu v živote autorky. Lucia Pavlíková je v poézii prirodzená, nenútená, pôsobí žensky a je svojská. A to sa dnes nevidí tak často. Radoslav Tomáš

Judita Kaššovicová: Šamorínske verše / Somorjai versek Šamorín, Vlastným nákladom 2005 Preklad do maďarčiny Elemér Tóth

Cena jedného čísla je 10 Sk, dvojčísla 20 Sk. Predplatné 260 Sk.

Thomas Brezina: Vystrašená sestra Bratislava, Arkus 2005 Preklad Jana Šimulčíková

Lucia Pavlíková: Žena z konzervy Prešov, Polygrafprint 2005

na rok 2006 od čísla .........................................

Sarah Pickardová, mimoriadna profesorka na parížskej Sorbonne, napísala túto praktickú príručku o živote v Británii ako odpoveď na požiadavku študentov, predovšetkým stredných škôl. Je dobrým sprievodcom všetkých, ktorí potrebujú získať väčší rozhľad v oblasti britských reálií, nevyhnutných na zvládnutie anglického jazyka. Angličtinu si možno potrénovať aj porovnaním ľavej strany v angličtine a pravej strany v slovenskom preklade. Publikácia štruktúrou hesiel uvádza hlavné informácie o britských symboloch a histórii Spojeného kráľovstva, geografické, politické a volebné údaje a všeobecný kultúrny základ. V závere nájdeme praktické informácie, ako konvertovanie mier a váh, stručný prehľad udalostí v Británii v rokoch 1945-2003 a krátky anglicko-slovenský slovníček. -eb-

Pre všetkých, ktorí si svoje literárne vášne napĺňajú aj vo vysielaní Slovenského rozhlasu, tu máme niekoľko literárnych tipov z Redakcie umeleckých programov košického štúdia. V súčasnosti k najčítanejším a najprekladanejším chorvátskym autorom patrí Miljenko Jergović, čerstvý štyridsiatnik. V roku 2000 vyšla jeho dráma Vravíš anjel, ktorú tvorí súbor 31 mikrodrám. Všetky spájajú dve veci – odohrávajú sa vo vežiaku, a aspoň raz sa v nich spomína anjel. Žánrom týchto mikrodrám je tragikomédia, fraška, groteska. Kým však groteska a komédia pramenia zo samotných scén, tragickosť a fraška sú atribútom pohľadu, akým ich Jergović pozoruje. Z košického rozhlasového štúdia vám 2. marca po dvadsiatej hodine na okruhu Slovensko 1 ponúkame tri z týchto mikrohier: Sťahovanie, Búranie a Maturitné stretnutie. 8. marca o 11.00 sa na Rádiu Devín ukáže, či je dobré byť až taký podnikavý a pokúšať sa prísť k peniazom predajom vecí vlastných príbuzných. Dvaja mladí muži – jeden z textu Julia Ribeyru a druhý z prózy Williama Saroyana – sa na to v poviedkach Fľaša pálenky a Plášť prehraný v kartách odhodlajú – a vy môžete sledovať, ako sa situácia vyvinie, a ako napokon skončia. Slovenská literatúra sa môže pochváliť len malou skupinkou autorov, ktorí sa s rovnakým zanietením a umelecky presvedčivo vedia prihovoriť dospelým i deťom. Priam ukážkovým príkladom schopnosti písať „pre všetkých“ je dielo večného mystifikátora s výnimočným talentom, Vlada Bednára. Práve o ňom a jeho tvorbe pre deti a mládež bude reč v pokračovaní cyklu Detská abeceda. Autor pokračovania, Peter Glocko ml., ho nazval Nebrnkaj mi na city, a vypočuť si ho môžete v stredu 8. marca od 17.00 na Rádiu Devín. Pre milovníkov hororu sme 13. marca na Rádiu Devín o 19.30 pripravili pásmo Erika Grocha Dedičstvo. Keď tridsaťročný Daniel Peabody zdedí starobylú usadlosť na vidieckom statku v štáte Massachusetts a s priateľkou Mary sa do nej nasťahuje, začnú sa čoskoro v dome diať čudné veci. V rodinnej hrobke nájde svojho starého otca Asapha pochovaného dolu tvárou, neskôr ho začnú prenasledovať tajomné prízraky a počuje znepokojivé zvuky. Vzápätí sa dozvie, že sídlo jeho starého otca má medzi miestnymi obyvateľmi veľmi, veľmi zlú povesť... Pásmo na motívy klasickej hororovej poviedky Howarda Philipsa Lovecrafta Dedičstvo Peabodyovcov v košickom rozhlasovom štúdiu režijne naštudovala Lucia Tarbajovská. Pri počúvaní (nielen) týchto umeleckých relácií Slovenského rozhlasu vám pohodu a príjemné počúvanie želá Redakcia umeleckých programov z Košíc.

KNIŽNÁ REVUE

Sarah Pickardová: Britská civilizácia Bratislava, SPN – Mladé letá 2005 Preklad Ema a Peter Draškabovci

Blízke a vzdialené svety našich súčasných poetiek

Objednávam si dvojtýždenník

BIBLIOGLOSÁR

strana 3

................................................................................................................................. Meno, priezvisko (organizácia)

1. marec 2006

KNIŽNÁ REVUE

4 strana

1. marec 2006

Jaroslav Vlnka Ako nový svet vymení starý Jaroslav Vlnka (1971) debutoval básnickou zbierkou Verše na raňajky (Odkaz 2000), ktorá získala prémiu Ceny Ivana Kraska. Vyučuje na FF UCM v Trnave, pravidelne publikuje recenzie, básne, poviedky a eseje v literárnych časopisoch. Je dlhoročným prispievateľom Knižnej revue.

Disharmónia

Rovnica

Obloha je hustý záhon modrých ruží, uprostred neho v chatrči na spadnutie so strieškou z tupých tŕňov žije Boh a pletie darčekové košíky... V zovretých pästiach šteklia lienky, zároveň páchne prach, peľ a čas. Aký horký paradox! Nebeský kosec oslou kosu ostrí a čerstvé potom skláňa tieto živé kvety...

Za vlastným chvostom vystrašene krúži drak. Aký otrasný súčet: vraj vo večnosti už na nič nebude čas.

*** Keď anjel padá, bolí tráva a z okien dočahuje voda na požiar. Z ciest, po ktorých prešli čierne mačky, vracajú sa ľudia. Dívajú sa hore či to predsa nie sú hviezdy. Nie. A tak spievajú glória.

Bez slova slovo

Zrodenie tela Nikdy som sa nenarodil. Nikdy neodkry meno, ktoré krivdí. Pôrod je ako hlava Salome v striebre, možno sa mama mýli, klam je v rebre... Ten ľadový krížik na mojom čele, ktorý nakreslila naslineným prstom príjemne schol a chladil, až zrazu nebolo nič, čo ešte vadí... Kým schol, príjemne chladil a potom vpustil brata smrti, keď silil som sa do spánku. Oči zovreté ako päsť a jazyk ako mŕtvy hadík po slaných perách sa plazil, po červenom kameni... Už viem, že oblaky sú vymyslené, že všetko, čo má krídla, vidí so zrakom aj slepé... Anjel, bocian, havran aj okrídlená veta – rozličné veci veští to, čo lieta...

Na konečnej č. 31 Asi som nebol mladý ako dátum v kalendári, končiaci sa každý mesiac pod Golgotou. V prázdnej lipovej vani uvzato krúžili vrany. A opäť kruhy, pod očami. Rybník, ktorý odmieta zatvoriť vodu. Vešiaš si vlasy na vlny z rádia, nevinne piješ dážď z obitého pohára. Máš z neho v očiach dúhu. Tak mäkko ako lupene v ostružlinkách ceruziek ležia nám zármutky v pamäti.

Mŕtvy kňaz z Vlkolínca miluje Rúfusove verše. Slová, ktoré vravíme zakaždým, privádzajú do mlčania. V zimných korunách krehnú včely, cínový Kristus zohrieva na chrbte kríž. Mŕtvy kňaz z Vlkolínca miluje jeho verše. Jeden počúva, ďalší mlčí. K modlitbe patria obe ruky.

Pravé ráno Neotváram okno, aby som zabudol. Všetky slimáky klamú, sú bezdomovci. A cesty, ktoré vedú, sú bezpečné a šliapu do záhuby. Plachý vetrík sa vymotáva z tŕňov.

Zmena počasia Kostra ryby pláva oparom, ktorý lesy hádžu za hlavu. Je to len šarkan z detského sníčka, ktorý na každom prste ťahá farebnú čiarku. Slnko je v blate také smiešne, za tmavým štítom ako zvárač čaká... na zázrak kontinuity, iní na kultúru dažďa. Odhrň si svetlo, všetko z očí, na území krajín krutonocí môžu žiť len krátkozrakí, s bodliakmi na klepetách.

*** Ako zabúdaš, votrelec, na domov? Je cudzí v ovčom rúne sen... Sklonená hlava pojedá azbestové ihličie. To je tá rakovina pastiera, vľúdna dýka, eschatológia Zeme a vraj v nebi nebyť nie je možné. Z básnickej zbierky Jaroslava Vlnku Púšť, ktorá vychádza vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov.

George Orwell Nad vodou a chytiť dych Bratislava, Ikar 2005 Preklad a doslov Ján Vilikovský Anglický vizionár George Orwell (pseudonym autora s vlastným menom Eric Arthur Blair prezrádzajúcim francúzske korene) bol na Slovensku donedávna známy predovšetkým ako autor samizdatovo šírených prekladov neveľkých kníh Zvieracia farma a 1984, hoci jeho zobrané spisy majú dvadsať zväzkov, a za takmer polstoročie od ich vzniku ich preložili do šesťdesiatich jazykov. Prvá – o tom, že všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú rovnejšie ako ostatné – však u nás vyšla v oficiálnom vydaní až roku 1998, druhá – o Veľkom bratovi, ktorý ťa sleduje – v tom istom roku. Medzitým posmrtne slávneho autora kdekto interpretoval a dezinterpretoval, kdekto sa k nemu horlivo hlásil, kdekto ho nemenej horlivo odmietal. Naozaj to bol spisovateľský fenomén, o ktorého sa vykladači dvadsiateho storočia priam poruvali.

Veď akýsi obdivovateľ Hitlera o ňom, presvedčenom chudobnom socialistovi, vyhlásil, že keby bol Nemcom, určite by sa stal esesákom, konzervatívni pravičiari si z neho počas studenej vojny spravia proroka a antikomunisti hlásnu trúbu, ale v tom istom čase mu ktorýsi sovietsky pisateľ blahorečí za to, že svojimi knihami odsudzuje tyranizmus v Číne. Skutočne, na Orwellových knihách je vari najpríťažlivejšie to, že sú politické a že ich hrdinom je naozajstný homo politicus. Pravdepodobne v tom je aj ich moc a čaro, v tom je ich priekopníckosť i nezastupiteľnosť: písať o politike s notárskou precíznosťou, úhľadným drobnopisom obrazoboreckej slečinky, ale súčasne s kafkovským kozmologickým nadhľadom a skalpelovým sarkazmom. Nečudo, že dvadsiate storočie so svojimi zlomovými kataklizmami by sa dalo nazvať aj orwellovským: vytvorilo Orwella, ale aj Orwell vytvoril storočie. A to ani nehovoríme o Orwellovom prorockom vynáleze newspeaku (očividne takisto nedointerpretovanom), jazyka, do ktorého sa nedá preložiť nijaká kniha napísaná pred rokom 1960, do ktorého sa však bude napriek tomu prekladať všetka literatúra, aby napokon po roku 2050 všetci žili jeho ideologizovanú realitu. Orwell totiž nie je nijaký scifista, je to vizionársky realista, ktorý rozumie, prečo sa vznešené ideály preklápajú na dusnú skutočnosť a z čoho sa rodí totalita, ale na rozdiel od romantických rojkov a fantastov to všetko vie diagnostikovať, a to ani nie prioritne u svojich protivníkov a politických lapikurkárov, ale priam na osude moderného politického sveta. Román predchádzajúci dvom spomenutým knihám (dokončený roku 1939) je predovšetkým Orwellovým pokusom vložiť do realistickej prozaickej dikcie obsah hraničiaci s fantastikou. Jeho hrdinom je poisťovací agent George Bowling, príslušník strednej vrstvy v strednom veku, ktorého otec zomrel na biedu a ktorý sa musí poriad-

ne obracať, aby v očakávaní hitlerovského útoku na Anglicko uživil svoju rodinu a sám si niečo užil. Retrospektívnym oblúkom sa sujet vracia k jeho detstvu, aby tu autor zachytil všetko, čo tvorilo vidiecky spôsob života s jeho samozrejmými istotami a drsnými, ale naozaj existujúcimi vzťahmi starého sveta. Bol to núdzny svet, ale držal pohromade, kým hrdinu z neho nevytrhla prvá svetová vojna. „Po tom nevýslovnom idiotskom zmätku ste už nemohli pozerať na spoločnosť ako na čosi večné a nespochybniteľné ako pyramída. Vedeli ste, že je to obyčajný bordel.“ Vojna (a svetová) bola pre hrdinu tým zlomom, v ktorom nenávisť (nie triedna ani cudzia, ale všeobecná) vylomila starý svet a neodvratne začala pretláčať svet nový: rodný vidiek sa vďaka rozpínajúcim technológiám zmenil na devastujúce urbárium a onen absurdistický „bordel“ prvej vojny sa chystá nahradiť totálne zdokonalený bordel vojenskej totality druhej, ktorá má vo svojej podstate nenávisť. Asi v takýchto súradniciach tu vidíme utvárať sa o čosi neskoršie orwellovské vízie striedania starého sveta novým. Asi tu sa začína oná chladnokrvná projekcia deziluzívneho proroctva: „ak máte niečo, na čom vám aspoň trocha záleží, radšej sa s tým rozlúčte teraz, pretože všetko, čo ste kedy poznali, sa rúti, rúti, rúti na hnojisko...“ To predsa nie je len chvíľkové rozčarovanie z jednej či druhej ľudskej kataklizmy, to je predsa predtucha budúcnosti sveta, ktorej mjasorubka melie rovnako socializmy ako kapitalizmy. Bez orwellovského sarkazmu, ale od podlahy. To je ten orwellovský elixír, ktorý chutí rovnako závratne pred studenou vojnou, za nej i po nej. Aj na slovenskom preklade tejto „diagnostickej“ knižky sa nedá nevšimnúť prekladateľské majstrovstvo Jána Vilikovského. Živý intelektuálny, ale nevyumelkovaný jazyk naskutku vie, o čo ide, a ponúka nám to s noblesou tvorivého činu. Alexander Halvoník

Navždy pripútaní k zemi Louis de Berni`eres: Vtáky bez krídel Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2005 Preklad Otakar Kořínek Luisa de Berni` era preslávil jeho v poradí štvrtý román Mandolína kapitána Corelliho z roku 1994, za ktorý získal Commonwealth Writers Prize. Bol preložený do dvadsiatich jazykov; v slovenčine vyšiel vo Vydavateľstve Slovart roku 2000. Úspešný román bol aj sfilmovaný, avšak podľa vyjadrení niektorých kritikov filmová podoba zďaleka nedosiahla kvalitu knižnej predlohy. Román Vtáky bez krídel vyšiel roku 2004 vo vydavateľstve Secker & Warburg. Voľbu názvu nám pomáha osvetliť sentencia, ktorú vyslovuje jedna z hlavných postáv, Karatavuk, keď už ako dospelý v závere románu rekapituluje svoj život a uvedomuje si jeho tragiku: „Predstavovali sme si, že sme vtáci, boli sme šťastní, keď sme mávali rukami, a potom sme spadli, doráňali sa, lenže pravdou je, že sme boli vtákmi bez krídel...Pre vtáky s krídlami sa nič nemení – letia, kam sa im zachce, nepoznajú hranice a ich škriepky sú bezvýznamné. My sme však navždy upútaní na zem, nech by sme čo ako vysoko vyliezli a mávali rukami. Keďže nevieme lietať, sme odsúdení robiť veci, ktoré nám neosožia. Keďže nemáme krídla, ženú nás do bojov a do ohavností, ktoré nevyhľadávame a potom, keď je po všetkom, vrchy sú zrovnané so zemou, údolia sa zdvihnú, rieky zanesie piesok a útesy sa zrútia do mora.“ Avšak už citát od Spyrosa Kyriazopoulosa, ktorým autor román uvádza, naznačuje, akú náladu môžeme pri čítaní

očakávať: „Mačka – Dlhé hodiny oblizovala otvorenú konzervu, neuvedomujúc si, že pije vlastnú krv“. Dej sa odohráva koncom 19. a začiatkom 20. storočia v anatólskej dedinke Eskibahče, kde spolu dlhé roky v zhode nažívali moslimskí Turci a kresťanskí Gréci. Priatelili sa, uzatvárali medzi sebou manželstvá a ich zvyky a kultúra sa navzájom prelínali a ovplyvňovali. Defilujú pred nami osudy mnohých postáv: Filotey Krásnej, kresťanského dievčatka, ktoré od najranejšieho detstva zbožňoval moslimský chlapec Ibrahim; jej priateľky Drosuly Škaredej, ktorú osud odškodnil tým, že našla v živote oddane ľúbiaceho muža; učiteľa kresťanských detí Daskalosa Leonidasa, imáma Abdulhamida Hodžu, ako aj bohatého, ale vonkoncom nie šťastného Rustema Beja. Medzi ústredné postavy patria nerozluční kamaráti – kresťanský chlapec Mehmetčik a moslimský Karatavuk. Pôvodnú pokojnú koexistenciu rozličných národností a náboženstiev najskôr narušilo a nakoniec celkom zničilo dlhé obdobie vojnových konfliktov a následných etnických čistiek, ktorých prejavom boli početné pochody smrti, presuny utečencov, perzekučné a vyhladzovacie kampane a výmeny obyvateľstva. Ideológovia vycítili svoju príležitosť a zamorili ovzdušie separatistickými výzvami a heslami: „Srbsko Srbom, Bulharsko Bulharom, Grécko Grékom, Turci a Židia von!“ Tí všetci sa však v tomto etnicky rozmanitom prostredí po stáročia vzájomne miešali, a preto ťažko určiť, kto je Srb, Macedónec, Bulhar, Grék či Turek. Ale semä nevraživosti, náboženských a národnost-

ných rozbrojov je zasiate a vášne prepukajú. Moslimovia hovoriaci po grécky sa musia presťahovať do Turecka, zatiaľ čo kresťania hovoriaci po turecky zas do Grécka. Každého nezmyselná vojna poznamenala na celý život: „Za dlhé roky tých vojen sa primnohí naučili priviesť si v srdciach do varu nenávisť, zrádzať susedov, znásilňovať ženy, kradnúť a pripravovať o majetok, odvolávať sa na Boha, keď konali diablove skutky, rozzúriť sa a zatrpknúť a páchať hrozné veci dokonca na deťoch,“ oznamuje rozprávač. Niekto výstižne poznamenal, že čítanie Berni` erových príbehov vždy bolí, ale ak máme odvahu, prežijeme s ním veľké city. Platí to aj o tomto románe, ktorý sa podobne ako iné jeho diela vyznačuje charakteristickými znakmi: dejovú líniu tvorí množstvo udalostí, spomienok a vedľajších línií, ktoré viac či menej súvisia s postavami románu. Autorovo rozprávanie neponúka únik do láskyplnej imaginárnej reality, nešetrí nás pred krutosťou a nespravodlivosťou života. Podmaňujúco zachytáva situácie, ktoré jeho postavy prijímajú niekedy s chladnou hlavou, osudovou odovzdanosťou, inokedy zasa až príliš emotívne – tak, ako to poznáme zo skutočného života. Berni`eres pozná človeka, zákutia jeho duše, jeho bolesti i radosti, sny aj kruté prebudenia, vzostupy i pády v ľudských osudoch – a dokáže ich pútavým spôsobom sprostredkovať. Jeho postavy sú výsostne ľudské, a to je dôvod, že hoci jeho romány v nás vyvolávajú úzkosť a obavu, zároveň dojímajú a nútia čitateľa zamyslieť sa nad základnými otázkami ľudského bytia. Michaela Geisbacherová

KNIŽNÁ REVUE

1. marec 2006

strana 5

Citujeme... O Bratislave trochu inak „Roky našej dôslednej a systematickej kolektívnej práce zanechali na nás stopy. Samozrejme, centrálne koordinovanej stranou. Niekto musí mať posledné slovo. A my sme mali i prvé. Prvé a posledné slovo. Kto dnes má slovo? Nikto.“ Stanislav Štepka: Desatoro (a zopár navyše) Bratislava, Ikar 2006

Dobré ovocie Václav Pankovčín: Tri ženy pod orechom Bude to pekný pohreb Bratislava, Koloman Kertész Bagala L.C.A. Publishers Group 2005 Odhliadnuc od toho, že oba tituly kníh majú rovnaký počet písmen: sedemnásť, ich takmer súčasné opätovné vydanie (v prvom prípade tretie, v druhom druhé) s decentnými záložkami vo farbe prebalu knihy v nás má vyvolať presvedčenie, že práve teraz opäť a nevyhnutne nastal čas na opätovné čítanie predčasne zosnulého talentovaného prozaika Václava Pankovčína. Otázka by mohla znieť aj tak, či nám tento autor má v kontexte ďalšej novej spisby stále čo povedať, či obstojí. Vydavateľ, keďže knihy vydal, sa nazdáva, že áno. Nespochybniteľne obom knihám prospeli jazykové úpravy, odstránenie väčšiny bohemizmov a iných izmov. Pravda, drobné nedostatky ostali, napríklad v „orechovej“ novele nevedno prečo z bývalej Braunovej krčmy je zrazu krčma Brownova. Rovnako nezmizla dlhá pasáž, kde je viac pomocných slovies „bolo“ ako plnovýznamových: horúcu ihlu teda ešte na niektorých miestach trochu cítiť. S odstupom času možno u Pankovčína zreteľnejšie pozorovať jeho mysticizmus spojený predovšetkým so smrťou. Kým v Troch ženách pod orechom Marimka bosoráctvom privoláva smrť do rodín, ktoré sa k nim nezachovajú vľúdne a celá ženská trojica čaká na koniec sveta, Bude to pekný pohreb je v poviedkach a črtách ešte výraznejšie poznačený zomieraním, ba v závere vrcholí vlastnou smrťou. Pozorný čitateľ v „pohrebáckej“ knižke nájde aj viaceré tematické väzby na novelu z vysokoškolského prostredia Polárny motýľ (priestor 3x4), ktorá vyšla krátko po „pohrebe“, ale napísaná bola skôr. V jednej krátkej črte sa „v peknom pohrebe“ nezmyselne umiera aj v nemocnici, a tým akoby autor predznačil svoju poslednú knihu, román K-85 s podtitulom Príbeh o pre-

rušenej mravčej ceste. Tieto prostredia a situácie Pankovčínovi počarili. Hoci pochádzal z východoslovenského dedinského prostredia, dokázal do seba adaptovať aj veľkomestský prach a špinu. Rurálne motívy sú uňho často späté s magickosťou a – zomieraním. Akoby iba humusovitá pôda dokázala prijať mŕtvych, ba zo zeme biblicky i predkresťansky prírodne môžu opäť ožiť. Zákonite v poviedke Hlava v kufri vo veľkomestskom prostredí hlava nemôže odpočívať v pokoji, lebo nemá svoje telo, v meste nie je životodarná pôda, ktorá by hlavu a telo prepojila. Sloboda prírodného, až živočíšneho (pozri poviedku Darujem ti tašku z ťavej kože a iné prózy, vrátane „orechovej“) sa nesnúbi s mestským životom. Spoza toho všetkého dolieha na čitateľa akási autorova skepsa zo smerovania vlastného života. Tri ženy pod orechom, ale aj šofér pojazdnej predajne v peknopohrebnej zbierke kratších a dlhších próz sa pokúšajú brániť predurčenosti línie života, ale nedarí sa im. Ako nie každý je uspôsobený, aby odolal žiadzi vlastného tela, podobne sa nemožno vyhnúť stretnutiu s vlastnou smrťou, čo napokon nebýva veľmi bolestivé. To len človek uvidí a postretá všetkých mŕtvych príbuzných, priateľov, ktorí vlastne beztak žijú medzi nami a pri zvláštnych príležitostiach sa ukážu aj živým, ešte neumierajúcim. Ktohovie, či Pankovčín svojimi prózami nezobrazil predtuchu vlastnej predčasnej smrti. Akoby ňou dovŕšil oblúk fabulácie efektným a jednoznačným záverom. Archetypy, ktoré Pankovčín opäť povolal do tohto sveta, však stále žijú. Ba ak budeme spravodliví, musíme priznať, že ich dnes nesú na svojich chrbtoch ďalší autori viac či menej inšpirovaní alebo povzbudení Pankovčínom a jeho úspešným autorským fenoménom vrátane stále rezonujúceho vysokého renomé. Pankovčínov typ prózy ešte stále nevydal, hoci z iných stromov, všetko svoje ovocie. Preto je dobre, keď si staršie, ale kvalitné odrody, kultivary, občas pripomenieme. Ľuboš Svetoň

Na noži Alžbeta Sommerbauerová: Štvorlístok pre Ivanu Bratislava, Eko-konzult 2005 „Ivana si pripravila levanduľový kúpeľ, pred vaňou si vypla sponou dohora svoje polodlhé neposlušné husté plavé vlasy, pravou nohou už vstúpila do vane.“ Takouto rozgajdanou vetou vstupujeme do textu (topíme sa v texte) piatej knihy Alžbety Sommerbauerovej. Škoda, človek by sa nádejal, že piata kniha – román/„román“ – už bude vyzerať ako literatúra, veď predchádzajúce diela naznačovali túto možnosť. Ale kdeže, je to jednostaj len písanie, ale literatúra to nie je, je to rozprávanie, ale narácia to nie je, je to veľa strán, ale román to nie je... Idea diela/„diela“ má v sebe silu, je krásna, rodinná, ba dokonca humánna, ale spracovanie jednoduchej témy peripetie lásky dvoch ľudí so šťastným koncom je minimálne... To, čo tu trčí z každého slova, je povrchnosť, rozbitá „fazónka“, a vyzerá ako trepanie dvenatri pri káve, niekedy so sterilným kamerovým komentárom, inokedy v rámci repliky ako trápne vymenovávanie faktov, aby čitateľ približne lokalizoval svoju pozíciu... Chce to vyváženosť časti a celku, dominantné smerovanie rozprávania, cit pre repliky a rozdelenie pásma rozprávača od pásma postáv, lebo inak to vyzerá ako čistý scenár na zlý film a dobrý „sentimenťák“. -rm-

Ivan Szabó – Ladislav Švihran: Vzácne návštevy Bratislavy Poprad, Region 2005 Počas mojej nedávnej návštevy Brém sa mi dostala do rúk zaujímavá publikácia venovaná ženským osobnostiam, ktorých život bol s týmto mestom zviazaný, či to boli spisovateľky, výtvarníčky, vedkyne, političky, aktivistky spoločenských hnutí. Texty boli koncipované tak, aby vynikla spätosť danej osobnosti s charakteristickými znakmi, resp. udalosťami mesta. Vtedy mi zišla na um myšlienka, že by nebolo zlé, keby niekto pripravil podobnú knihu o Bratislave... Myslím si totiž, že skutočnú povahu, atmosféru a aj „dušu“ mesta možno lepšie uchopiť a pochopiť cez ľudí. Potešila som sa preto, keď som zistila, že vznikla kniha o našom hlavnom meste, ktorá síce nesleduje príbehy svojich významných obyvateľov, či obyvateliek, ale zaznamenáva návštevníkov, ktorí v ňom – v minulosti, alebo aj v súčasnosti – pobudli kratší alebo dlhší čas. Na úlohu poskytnúť ozvláštňujúci pohľad na Bratislavu sa podujala dvojica našich známych autorov literatúry faktu. Autori museli, pochopiteľne, urobiť určitý výber, na čo, napokon, upozorňujú v úvode, veď tak starý Prešporok, ako aj

moderná Bratislava predstavuje mesto, v ktorom dochádzalo a dochádza k dôležitým dejinným udalostiam. A tak na vyše dvesto stranách sledujeme opisy návštev takmer šesťdesiatich významných osobností: panovníkov (napríklad Peter I. Veľký, Napoleon), politikov (Putin či Bush), filozofov (Montesquieu), spisovateľov (spomeniem Andersena, zo súčasnejších Sira Dicka Francisa) umelcov, operných spevákov (za všetkých spomeniem aspoň Emu Destinovú), dirigentov, ale aj hviezdy popovej hudby, najvyšších cirkevných hodnostárov – vrátane Jána Pavla II. v minulom storočí, skladateľov (zmienim sa aspoň o W. A. Mozartovi), cestovateľov, športovcov, hercov... Autori okrem krátkeho opisu priebehu návštevy stručne približujú životné osudy návštevníkov, a to zväčša na pozadí dobového spoločensko-politického a kultúrneho kontextu. Nie je to kniha suplujúca historický (akýkoľvek) výskum, populárnym štýlom je určená najmä širšej verejnosti. Pribudla teda ďalšia originálna publikácia o Bratislave. Isteže, do zoznamu návštevníkov by sa dali pripísať ešte mnohé mená, napríklad za súčasných filozofov by si zaslúžili pozornosť aspoň Jürgen Habermas či Richard Rorty, a isté je aj to, že by sa dali v niektorých prí-

padoch spresniť informácie o návštevníkoch. Napriek tomu, že v publikácii sa vyskytujú niektoré nepresnosti (v životopise učenca J. Müllera Regiomontana sa uvádza ako jeho rodisko mesto v Bavorsku! – Königsberg/neskôr premenovaný na Kaliningrad – dodám však, že tieto údaje sa nachádzajú aj v prameňoch, o ktoré sa autori opierali), Vzácne návštevy Bratislavy spĺňajú to, čo si zrejme autori zaumienili: vzbudiť u dnešných obyvateľov Bratislavy väčší záujem o jej históriu a aj hlbší vzťah k nej. A to je stále veľmi aktuálne. Etela Farkašová

Spoľahlivý sprievodca Alexander Halvoník: Premeny (Slovenská próza na rozhraní storočí) Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2005 Literárneho publicistu, kritika, prozaika a prekladateľa Alexandra Halvoníka netreba špeciálne predstavovať, aktuálnu pozornosť si však zaslúži najnovší výber z jeho literárnokritických a publicistických článkov posledného desaťročia. Úvod k ťažiskovým textom knihy – hodnoteniam prozaickej tvorby, tvorí Situačný náčrt vývinových tendencií v slovenskej próze posledného polstoročia. Zvlášť citlivou aj ťažko postihnuteľnou vývinovou etapou prešla prozaická tvorba najmä v deväťdesiatych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na to sa každá paušálna selekcia rôznorodých umeleckých vplyvov javí ako problematická. V predmetnom texte sa totiž v jednej línii vedľa seba ocitnú autori, ako P. Holka, J. Tužinský spolu s V. Pankovčínom a P. Rankovom. Rovnako tesne tu súvisí tvorba M. Rúfusa, R. Matejova a I. Štrpku a P. Macsovszkého. Hodnotenie literárnej situácie, vývinových tendencií akoby prehliadalo ich (azda umelo vytvorené) disproporcie a kráčalo naprieč generáciami, literárnymi zoskupeniami a záujmovými skupinami

až k zovšeobecňujúcemu objaveniu súvislostí na základe zjavných umeleckých stratégií a vplyvov v tvorbe autorov, ktorí vychádzali z rôzneho noetického základu a vyrastali v rôznych ideovoestetických prostrediach. Problematika konfrontácie spoločenského statusu autora a samotnej literatúry, ktorá je často mätúca, rezonuje v celom tomto výbere. Pričom jeho podstatnú časť tvorí deväť hodnotiacich správ o prozaickej tvorbe z rokov 1994 až 2004, usporiadaných podľa jednotlivých ročníkov, s výnimkou chýbajúceho roka 1999. Tieto objektivizované hodnotiace pohľady sú kľúčovým prínosom knihy. Halvoník ponúka rozsiahly, prehľadný a informačne bohatý materiál, ktorý erudovane poskytuje hutné analýzy konkrétnych prozaických diel a zachytáva aj kritické odozvy a reakcie. Vníma ich kontinuálne, v súradniciach literárneho vývinu i v aktuálnom literárnom dianí, pričom výraznejšiu pozornosť venuje renomovaným autorom a výrazným zjavom nastupujúcej autorskej generácie. Nezabúda ani na samizdatové diela „samoplatcov“, ktoré jestvujú mimo oficiálnych okruhov a distribúcie. Halvoník je spoľahlivým sprievodcom v labyrinte knižnej produkcie a umeleckej kvality. Historicko–vývinový rozmer jeho kritických hodnotení môže poslúžiť ako významný informačný

zdroj z hľadiska ďalšieho spracovania literárnej histórie. A. Halvoník sa nemenej zaujímavým spôsobom dotýka fenoménu literárnej komunikácie v súčasnosti, snaží sa postihnúť podstatu zmeny vzťahu autora a čitateľa. Takisto sa zamýšľa nad dôsledkami vpádu trhových pravidiel do literárnej tvorby a produkcie, pričom otázkou zostáva možnosť koexistencie rozdielnych hodnôt. Táto sizyfovská práca kritika môže byť korunovaná presnými postrehmi, nie však nájdením riešenia. Veď spoločenskú aj literárnu situáciu v 90. rokoch minulého storočia charakterizovali časté nesystémové zmeny, dezorganizácia a názorová roztrieštenosť. V literárnej tvorbe prevládal eklektizmus nespracovaných umeleckých koncepcií, vplyvov a filozofických orientácií. Literatúra sa ocitla v marginálnom postavení, tvorbu poznačila nesystematickosť a povrchnosť vyplývajúca najmä z diskontinuity vývoja. Možno aj z tohto dôvodu je Alexander Halvoník vo svojich recenziách a kritikách, ktoré dopĺňajú jeho najnovšiu knihu literárnych premien, menej kategorický. Predstavuje sa ako kritik sympatie, ktorý sa pokúša hľadať pozitívne impulzy, originalitu a životaschopnosť v literárnom procese. Jaroslav Vlnka

Ticho je to, čo príde po básni Miloš Ondrušek: Začiatok obdobia dažďov Žilina, Artis Omnis 2005 Laureát viacerých celoslovenských literárnych súťaží Miloš Ondrušek patrí medzi ľudí, ktorých knižka sa už nejakú dobu očakávala. Začiatok obdobia dažďov – ako to už pri debutoch býva – nie je jednoznačnou výpoveďou v zmysle vyjadrenia jedného postoja. Je to výber toho najlepšieho, ktorý ukazuje fázy autorského vývinu, ich východiská a aj úskalia. Ondrušekova poetika je pokojná, neprekvapuje artistnými slovnými konštrukciami, plynie. Najmä na začiatku knižky je príjemne sentimentálna, neskĺzava však do lacného citového výlevu, je to svojský návrat k nehe a jemnosti („popíšem ti telo / básňou takou smelou / až popáli ťa špičkou / jazyka; tvoje ňadrá sa mi chichotali do tváre / položil som ruky – oltáre“). Motivicky prechádza kniha akýmsi

hľadaním životnej cesty (pravdy). Lyrický subjekt sa najprv zamiluje, prežíva radosť a nadšenie z čistej lásky, je ochotný spraviť pre ňu všetko na svete. Neskôr sa sklame, začína smutné obdobie dažďov. Ondrušekov lyrický hrdina však nie je bojovník, „pokorne prijíma / všetko čo príde“, pomaly nám naznačuje, kde sa bude utiekať („božie mlyny / aj tak všetko pomelú“). Nasledujúce básne sú miestami patetické, vyznievajú neopracovane a niekedy im chýba druhý plán (najmä v obraznosti), napriek tomu tvoria príjemné oddychové premostenie medzi ďalšou časťou. Tá začína akoby básňou „mokro v topánkach“. Básnické samotrpiteľstvo sa posúva k nadhľadu a jemnej irónii. Dominujú skôr prírodné motívy (babie leto, jeseň, dážď) a začína prevládať kresťanská symbolika rúk, vína, viny, modlitby, rýb, božej náruče. Ondrušek sa tu pasuje nielen so svojím vnútrom, ale aj ďalším poetickým smerovaním, verí, že „spravodlivá / je Tvoja poézia Pane“. Tak či onak, nie sú to len duchovne

orientované básničky, je to predovšetkým duchovná poézia. Ku koncu nastáva „tiché zrenie slov“ a poznanie, že „v útrobách / človek sám / najviac cíti / váhu soli“. Ondrušek sa však dopracúva aj k inému – k istej nemožnosti uniknúť, vymaniť sa („slobodne a predsa / nie bez puta“) nielen z osudu, ale i z poézie – ak totižto človek má písať, bude ho to škrieť vo vnútri až dokým sa nevyjadrí. To je tá nesloboda, a preto sú „boľavé začiatky / a konce také isté“. Ondrušekova poézia má charakter voľného verša a napriek neprítomnosti nejakej ustálenej verzifikačnej schémy, tenduje jeho verš k jambu. Používa náhodné rýmy, ktoré sú pri výstavbe až druhoradým nástrojom, ich cieľom je skôr oživiť, ako na seba upozorniť. Miloš Ondrušek a jeho poézia sú stále vo vývoji, nepredstavujú ukončenú kapitolu a oslovujú svojím návratom k tichu, ktoré príde po básni. Začiatok obdobia dažďov je tak aj dobrým začiatkom jedného autora. Radoslav Tomáš

6 strana

KNIŽNÁ REVUE

1. marec 2006

Patrick Carman: Za hradbami Dante Mala som nejasný pocit, že nejdeme správnou cestou. Vedela som zhruba, kde sú hradby a tri cesty s bránami, a bola som si istá, že mierime k lathburskej ceste, lenže to bolo opačným smerom. Cesta do Lathbury oddeľovala vrchy od Temných hôr, nie Norwood od Fenwického lesa. „Darius?“ „Čo je, Alexa?“ „Ja nemám taký prenikavý zmysel pre orientáciu, ako musíš mať ty, ale zdá sa mi, že ideme nesprávnym smerom.“ „Veľmi dobre, Alexa. Máš pravdu. Robíme pred stretnutím malú obchádzku. Potrebujem ti niečo ukázať a zaberie to iba chvíľku.“ Darius bol dosť priateľský, ale nespomínal toto neplánované odbočenie, keď sme boli s Yipesom. Bolo mi to podozrivé a znervóznela som. Navyše bol vlk a ja som bola rovnako stratená a bezmocná ako nejaká ovca. Musím sa mať na pozore, a ak neprestanem mať zlý pocit, nepôjdem ďalej, vrátim sa a pohľadám Yipesa. Darius bol veľký vlk. Keď stál na všetkých štyroch, siahal mi po plecia a hlavu mal takú veľkú ako melóny v maminej záhrade. Keby si priložil svoje mohutné laby k mojej vystretej dlani, určite by boli rovnako dlhé. Jeho mocné čeľuste vyzerali tak, že by dokázali prehryznúť aj koleso voza. „A sme tu,“ povedal. „Kde tu?“ spýtala som sa. Potom som pozrela poza Dariusa a uvedomila som si, že stojíme v húštine a od cesty do Lathbury nás delí necelých šesť metrov. „Ako ďaleko vpravo je Lathburská brána?“ vyzvedala som. „Nie je ďaleko. Asi šesťdesiat metrov. Ale sme tu dobre ukrytí, stráže nás neuvidia. A okrem toho dnes dopoludnia majú jastraby zdvojnásobenú službu. Dali by nám vedieť, keby hrozilo nejaké nebezpečenstvo.“ „Prečo si ma priviedol sem, Darius? Aby si ma vyskúšal? Aby si zistil, či sa nerozbehnem k veži a nepoviem všetkým, že zvieratá vedia rozprávať a že tu naozaj máta?“ „Prepána, to nie! Mysleli by si, že si sa zbláznila. A mimochodom, oni nám nerozumejú. Iba ty.“ Darius mi doprial čas, aby som sa vyrovnala s tou informáciou, a potom pokračoval. „Popod tento múr bol kedysi dávno vysekaný tunel. Je malý, primalý, aby som sa doň vmestil, a navyše ja tunely neznášam. Odmietam do nich vojsť bez ohľadu na veľkosť. Tento tunel má asi deväťdesiat metrov a postupne klesá hlbšie pod zem. Na konci je zakrytý doskami zvonka zahádzanými hlinou, hoci vraj na jednom mieste cez ne vidieť. Ten tunel vyhrabali jazvece a Yipes tam dal tie dosky a zem. Je menší než ty a tá práca mu zabrala dosť času. Najprv sa musíš preplaziť až na koniec a potom ťa zavediem k Malcolmovi. To je tá vec, čo musíš urobiť.“ Darius odstúpil a uvidela som asi polmetrovú dieru. „Neviem, či sa do tej diery vmestím,“ povedala som. Darius prešiel do tieňa pri kmeni veľkého stromu. Ľahol si a zavrel oči a hlavu si položil na mäkké predné laby. „Môžeš nám pomôcť, lebo si malá, Alexa. Myslím, že sa ta vojdeš.“ Potom stíchol a dýchal rovnomerne, ako keby zaspal. Nakukla som do diery a znepokojene som zistila, že sa v nej dosť rýchlo stmieva. To mám vliezť do tej tmavej diery a natrafiť na brloh jazvecov, ktoré sa na mňa vrhnú a roztrhajú ma na kúsky v tichom podzemnom hrobe? Darius mohol naplánovať moju smrť z rôznych

Elyonova krajina – nová fantasy trilógia práve dobýva svet Vydavateľstvo Fragment pripravilo pre všetkých milovníkov dobrodružstva nový fantasy román s názvom Za hradbami, ktorý je prvým dielom trilógie Elyonova krajina. Príbeh mladučkej Alexy očaril dievčatá a chlapcov už v dvanástich krajinách sveta. Autor knihy Patrick Carman od svojich stredoškolských čias vymyslel tisíce krátkych príbehov. Tie však nikdy neboli vydané. Jeho prvotina, plná záhadných zápletiek, tajných cestičiek a zaujímavých postáv, je dôkazom, že autor je rodený rozprávač. Všade, kde sa oceán stretáva so zemou, kde útesy sú tajomné a skaly rozorvané, leží Elyonova krajina plná magických tajomstiev. Odhaľte spoločne s Alexou, čo sa skrýva za hradbami, ktoré chránia mesto pred zlom z okolitých Temných hôr! Dokáže sama čeliť tajomných silám, ktoré sa hromadili celé stáročia? Spoznajte prekliatie, ktoré siaha hlboko do minulosti. dôvodov. Veď som ho sotva poznala. Možno veriť vlkovi? Pozrela som na Dariusa, ktorý vyzeral, akoby si spokojne driemal. Bola to pravda, mohla som sa rozbehnúť rovno k veži, vykrikovať a mávať rukami. Alebo by som mohla nájsť cestu naspäť k tajnému tunelu do knižnice. To by bolo zložitejšie, lebo som vlastne netušila, kde je. Kým Darius spí, mohla by som sa odkradnúť a zavolať si na pomoc Yipesa. Lenže koniec koncov, ako vlastne poznám Yipesa? Ani nie oveľa lepšie než Dariusa. Prechádzala som sa sem a tam pred dierou a nevedela som, čo urobiť. „Máš pravdu aj z iných dôvodov.“ To povedal Darius, zdvihol hlavu a striehol a jeho prenikavé oči sa upierali na mňa. „Už nejaký čas ťa so záujmom sledujeme. Špekuluješ a hľadáš cestu za hradby. Vždy si vedela, že tvoj život má vyšší cieľ, že ťa čaká nejaká záhadná povinnosť, možno máš aj tajomnú minulosť, ktorú si nepamätáš. Tvoje hľadanie nebolo také bezcieľne, ako si myslíš. Priviedlo ťa až sem, či nie?“ Darius vstal a štyrmi mohutnými krokmi bol pri mne. Predstavila som si, že by sa vyrovnal hocijakému človeku či divému zvieraťu, o ktorých som vedela. „Vieš, odkiaľ pochádza kameň z jazierka a prečo ti umožňuje, aby si rozumela, čo hovorím? Tušíš, čo sa stalo Renny Warvoldovej? Kto je Elyon a kde ho možno nájsť? Myslím, že odpovede na tieto otázky a mnohé ďalšie by ťa prekvapili. Ale všetko pekne po poriadku – nepochopila by si, prečo si tu, kým nevlezieš do tej tmavej diery a neuvidíš sama. Tvoje dobrodružstvo sa tu začína alebo končí, Alexa.“ Ešte chvíľu som váhala. Lístie tancovalo vo vetre a nad nami krúžil jastrab. Rozmýšľala som, či ho neposlal Yipes, aby na mňa dohliadol. Klesla som na kolená. Sotva som strčila hlavu do diery, už som vedela, že sa onedlho ocitnem hlboko pod zemou. Nemohla som odolať pokušeniu odhaliť tajomstvo, ktoré mi Darius tak šikovne podstrčil. Potom som strčila dnu ruky. Keď som sa dotkla studenej zeme, do tmy sa skotúľali hrudky hliny. Strčila som dnu plecia a už som sa nemohla otočiť a obzrieť za seba bez toho, aby som zo stien neuvoľnila hlinu. Bolo to stiesňujúce, oveľa menší priestor, než sa zdalo na prvý pohľad. Moje telo zablokovalo aj to málo zo slnečných lúčov, čo prúdili do diery, a v priestore zostávali už iba zvyšky svetla. Keď som mala vnútri aj kolená, bolo to ešte nepohodlnejšie. Knísavo som sa posúvala dopredu a pritom som chrbtom narážala do stropu tunela. Hornú časť tela som mohla znížiť, ak som pokrčila lakte, lenže zadok mi aj tak trčal a v tesnom priestore pod zemou bolo ťažké regulovať pohyby – keď som ho stiahla nižšie, musela som ohnúť členky a posúvať sa dopredu krátkymi nemotornými tempami. Napokon som bola vnútri celá, a pritom iba na začiatku diery, a obklopila ma chladná tma. Ako to vravel Darius? Koľkože meria? Tridsať metrov či sto metrov?

Nepamätala som si, ale bez ohľadu na to, aká to je vzdialenosť, určite sa mi bude zdať, akoby to bolo sto kilometrov. Čím ďalej som sa posúvala, tým väčšia tma ma obklopila. Po chvíli som zavrela oči, aby sa mi do nich nedostala hlina a neštípali ma. O dvadsať minút ma rozbolel chrbát i kolená a zmocnil sa ma hrozný strach. Otvorila som oči a mala som pocit, ako by sa mi sníval sen, z ktorého sa nemôžem zobudiť. Čierňava bola čierna, aj keď som otvorila oči, aj keď som ich zavrela. A hrdlo mi zvierala temná hrôza. V tej chvíli mi zišlo na um, že sa nemôžem otočiť, keď príde čas vyjsť z tunela. Posúvať sa dopredu bolo dosť ťažké, ale dozadu to bude nemožné. Nakoniec zomriem pod zemou, vyčerpaná a s plačom, zrejme sa niekde zaseknem pri nevydarenom pokuse otočiť sa. Zrýchlil sa mi dych a v tme som videla farebné hviezdičky. Ešte chvíľu a určite zamdliem a padnem tvárou do hliny. Zaprela som sa o členky a usilovala som sa upokojiť. Dvadsať minút už leziem dnu. Prečo som nepočítala tempá? Ak každé moje posunutie meria asi tridsať centimetrov, pohybujem sa rýchlosťou šesť metrov za minútu, čo znamená, že som mohla prejsť v tuneli tak sto dvadsať metrov. Že by Darius klamal? Možno už zahrabal dieru hlinou, odišiel do lesov a hľadá si na obed nejakú nešťastnú obeť. Ľahla som si na brucho na chladnú čiernu hlinu môjho hrobu a nevedela som, čo ďalej. Vedela som, že sa nemôžem otočiť ani ísť taký kus pospiatky. Usúdila som, že mi zostáva jedine pokračovať ďalej alebo zostať ležať, kde som, a umrieť od hladu. Rozhodla som sa pokračovať ďalej a už po troch tempách som nahmatala vzduch tam, kde mala byť podo mnou zem. Znovu som si ľahla na brucho, zvesila ruky do priestoru a usilovala som sa nahmatať dno, no nedočiahla som. Stratili sa aj steny naboku a zbadala som, ako do priestoru preniká slabé svetlo. Chytila som kamienok, spustila ho ponad okraj a počula ho dopadnúť neďaleko podo mnou. Skĺzla som do otvoreného priestoru ako nejaký suchý had a potom som vstala. Možno sa mi Darius zdal zlý iba z diaľky, ale v skutočnosti vôbec nie je zlý. Hmatala som po stenách a o niekoľko metrov som našla otvorený priestor. Potom som prišla k stene z drevených dosiek a po jej povrchu som sa prehmatala až k stropu necelého pol metra nad mojou hlavou. Slabé svetlo, ktoré som predtým zbadala, nebolo dostatočné, aby preniklo tmou, ale žiarivý pásik medzi drevom bolo zreteľne vidieť. Malý otvor, nie väčší ako dva centimetre, vpúšťal tenký lúč zaprášeného svetla. Stála som chrbtom pri jednej stene a hľadela na ten kúštik svetla. Keď som podišla k drevenej stene a priložila oko k otvoru, netušila som, čo uvidím na druhej strane. Bola to nejaká izba. Na vzdialenej stene visela lampa, z ktorej som iba tu a tam zazrela odblesky svetla. Stôl

a dve stoličky, na protiľahlej stene mapa s miestami, aké som nikdy nevidela. Bola to matne osvetlená izba s hlinenými stenami. Vtedy som začula hlasy, najprv ako vzdialenú ozvenu, ako keď sa v zasadacej sieni Renninej vily koná nejaká schôdzka a ja počúvam za zavretými dverami. Dvaja muži sa o niečom hádali. Keď prišli bližšie, ich slová zneli jasnejšie a ja som ten tlmený jazyk dobre poznala. „Je mi jedno, čo hovorí, už sme čakali pridlho,“ netrpezlivo vyhlásil prvý muž. „Viem, že chceš ísť – mnohí z nás chcú. Ale čo s tým mám robiť ja?“ povedal druhý. Nevidela som ich, ale boli blízko. „Prečo mu nemôžeme povedať, že potrebujeme, aby sa to pohlo?“ nahnevane odvetil prvý muž. „Prišiel náš čas. Muži čakajú.“ Prešli popred mňa a ja som s výkrikom odskočila. Bála som sa, že ma počuli, a až som sa prikrčila pri pomyslení, že by som videla, ako na mňa cez tú dierku hľadí iné oko, dosky sa rozletia, muži objavia môj úkryt a vtrhnú doň. Cez otvor však stále prechádzalo slabé svetlo a hlasy sa presunuli ďalej. Keď som si bola istá, že ma nepočuli, potichu som priložila oko k dierke a zbadala som ich sedieť za stolom. Pokračovali v rozhovore a sledovali mapu na stene. Hovorili tichšie, pretože boli ďalej, iba tu a tam som počula nejaké útržky. „Pridlho.“ „Rozumiem.“ A dôrazné: „Nie!“ Väčšinou som však zachytila len zhluk slov, ktoré mi nedávali nijaký význam. No podľa toho, ako rozprávali a správali sa, som vedela, že sa deje niečo vážne. Jeden z mužov vstal od stola a kráčal ku mne, očividne išiel po niečo, čo bolo na mojej strane izby. Bol to mohutný muž, a keď sa približoval, videla som, že vlasy má neupravené a bradu zarastenú. Keď prišiel ešte bližšie a stál rovno predo mnou, zatajila som dych. Škrtol zápalkou a zapálil ďalšiu lampu. Svetlo sa zamihalo a ožilo a ja som uvidela to, pre čo ma sem Darius nepochybne poslal.

Úryvok z knihy, ktorá v preklade Oľgy Kralovičovej vyjde 17. marca vo vydavateľstve Fragment.

hľadá vraha

Giulio Leoni: Mozaikový zločin Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2005 Preklad: Pavol Štubňa Historický detektívny román Giulia Leoneho Mozaikový zločin sa odohráva na začiatku 14. storočia v starobylej Florencii. Rovnako ako majster tohto žánru Robert van Gulik so svojím obľúbeným sudcom Ti rozhodol sa aj Giulio Leone zvoliť za hrdinu svojho príbehu reálnu historickú postavu. Je ňou jeden z najslávnejších talianskych básnikov – Dante Alighieri. Dej románu sa začína po jeho zvolení za priora Florencie, keď bol drasticky zavraždený umelecký mozaikár Ambrogio. Dante sa rozhodne za každú cenu zločin vyriešiť a nitky ho zavedú až do „Tretieho neba“, spolku intelektuálov poverených založením florentskej univerzity. Nechýbajú medzi nimi astrológ, lekár, právnik či námorný kapitán, pričom jeden z nich je vrahom nešťastného majstra. Danteho snahu o odhalenie vraha marí nielen hradba mlčania a odmietania členov „Tretieho neba“, ale aj miestny vyslanec vtedajšieho pápeža Bonifáca, kardinál Acquaspart, a jeho nohsled mních Noffo. V príbehu nechýba samozrejme ani osudová žena, je ňou tajomná postava nádhernej tanečnice Antilie, ktorá sa stane jedným z kľúčov k rozuzleniu príbehu. Danteho vykreslil Leoni ako sebavedomú osobnosť, intelektuála oddaného Florencii, tvrdošijne brániaceho jej záujmy. V dobe rozpoltenej politickou nestabilitou a bojom o moc v Taliansku však jeho snaha o vzkriesenie slávy Florencie pôsobí miestami až „donquichotsky“. Jeho samoľúbosť a arogancia je miestami komická, pre čitateľa je to úplne iný, a najmä nový pohľad na tohto velikána talianskeho umenia. Štýl autorovho rozprávania a členenie príbehu pôsobí zámerne archaicky a spolu s opisom zvykov a atmosféry starovekej Florencie sa stáva príjemnou exkurziou do dejín. Horšie je však na tom samotný príbeh, pôsobí dosť neucelene a kostrbato. Danteho pátranie vyvoláva dojem chaotického otvárania jednej tajomnej komnaty za druhou, bez akejkoľvek dejovej následnosti a logickej súvislosti, ktoré nechýbajú napríklad Gulikovým príbehom. Čitateľa nepoteší ani množstvo neznámych dobových a odborných termínov, ktoré by si od prekladateľa zaslúžili viac pozornosti, resp. vysvetlenie. Zdá sa, že Giulio Leoni, okrem iného vášnivý kúzelník a člen niekoľkých kúzelníckych asociácií a klubov, tentokrát nevytiahol z klobúka tie najvyššie tromfy. Michaela Geisbacherová

1. marec 2006

Prebrodiť sa k brehom posvätného Mircea Eliade V tieni ľalie Bratislava, Petrus 2005 Preklad Jana Páleníková a Sabína Robochová Spisovateľ a historik náboženstiev Mircea Eliade nie je pre slovenského čitateľa neznámy, hoci u nás bol predstavený začiatkom 90. rokov predovšetkým ako teoretik. Jeho diela patria k fundamentálnej odbornej literatúre pre religionistov, aj keď tí mu vyčítajú, azda oprávnene, jeho esejistický, až beletrizovaný prístup k odbornému materiálu. To ale nezmenšuje jeho erudíciu, naopak, prispieva k čitateľnosti, pochopiteľnosti a zbližovaniu kultúr a náboženstiev. Vyplýva to aj z toho, že Eliade bol zároveň autorom beletrie. Beletria ho približovala k rodnému Rumunsku, ktoré opustil a nikdy sa tam fyzicky nemohol vrátiť. Vracal sa teda aspoň pomyselne, umelecky, pričom beletriu písal celý život v rumunčine. Rovnako ako sa od Eliadeho-vedca nedá očakávať suchopárny traktát, ešte menej sa dá čakať ťažkopádna umelecká próza. Výber poviedok z neskoršieho obdobia ilustruje celoživotné previazanie; teoretické vedenie o svete posvätného a svetského, mýtického v súčasnom modernom živote je pretavené do jeho literárnych diel. Aké banálne či vlastne bizarné sa môže dnešnému človeku zdať tvrdenie, že žijeme v posvätnom priestore mesta. Z jeho časových súradníc a tiesnivých rutinných situácií existuje úniková brána cez tabuizovaný bordel nazvaný U cigánok (tak sa nazýva aj táto poviedka). Eliade spriada záhady a mystériá na pôde dobre poznaného sveta. Stačí mu okamih, možno druhá fľaša vína (Most) a jednoduchým, necibreným, až stroho slušným jazykom zatiahne čitateľa do osídel iných časopriestorových dimenzií. Ak nechcete v Eliadeho poviedkach hľadať mystické zážitky, stačí ich jednoducho včleniť medzi fantastické. Potom sa už vôbec netreba čudovať letnému „háraniu“ sedemdesiatničky (poviedka Les trois Grâces), ani stretnutiu večného Žida Ahasvera (Dajan). Eliade vie aj na krátkom priestore poviedky vytvoriť dusivú a postupne sa roztvárajúcu atmosféru. K tvorcom detektívok by ho mohli priradiť poviedky Pelerína, Dajan. Lenže ony sa nekončia vyriešením, nájdu možno jedinú príčinu, avšak nikdy nie jediné možné východisko. Tých je toľko, koľko si ich čitateľ dokáže predstaviť. Ak sa v eliadovskom labyrinte trochu zamotáte, ste na tej správnej ceste. Čítanie nech je vám skúškou, ako sa prebrodiť k brehom zvláštneho, posvätného. Ak budete bezradní, otvorte si doslov prekladateľky Jany Páleníkovej (preložila aj jeho román Svätojánska noc), ktorý vám komplexne a erudovane pootvorí Eliadeho tvorivú rafinovanosť. Eliadeho zbierka poviedok dostala od vydavateľstva Petrus do vienka (tradične) pekný, priam bibliofilský vzhľad, zážitok čítania v ňom navyše podporia reprodukcie diel Petra Ondreičku. Eva Ťapajnová

KNIŽNÁ REVUE

strana 7

Banálnosť každodennosti, nasrdenosť a návraty do detstva Rumunská literatúra 90. rokov Výraznou črtou rumunskej literatúry 90. rokov minulého storočia je jej príklon k realite, biografickosti, autoreferenciálnosti. Počiatky a korene tohto fenoménu treba hľadať v 70. rokoch, keď sa za vlády Nicolae Ceauşescu časť rumunskej literatúry odklonila od socialistického realizmu a priklonila sa k avantgardnej forme s inotajnými a alegorickými črtami kryptogramu. Tento modul uplatňovali autori Tirgovištskej školy (Mircea Horia Simionescu, Radu Petrescu a Costache Olăreanu). Maximálne fiktívnu tvorbu podopreli formálne takými literárnymi druhmi, ako slovník (Simionescu – Dicţionarul onomastic), denník, spomienky, prípadne dokonca odbornými formami. Paradoxne tieto formy napĺňali absolútne fiktívnym, imaginatívnym obsahom. Diela sa pohrávali s aluzívnosťou, odvolávali sa a komunikovali s inými dielami i samé medzi sebou. Títo traja „netradiční“ spisovatelia anticipujú hlavný prúd rumunskej postmoder-

ny, generácie tzv. „osemdesiatnikov“ (Optzecişti). V tvorbe opisujú absurdné, často až nepochopiteľne jednoduché a triviálne situácie, ktoré však majú k realite a (auto)biografii veľmi blízko. V rumunskej literatúre 90. rokov možno rozlíšiť dve zásadné línie. Obidve však pramenia z východiskového bodu literatúry „osemdesiatnikov“. Prvá je často spojená s cynizmom, sarkazmom, opisuje mizériu, každodennosť orientovanú na sex, drogy, počítačové hry a ďalšie fenomény doby (R. Aldulescu, D. Bănulescu, R. Petrescu, C. Dobrescu). Druhá sa pohráva s autoreferencialitou, evokuje mysticizmus a magickosť cez spomienky na detstvo, snovosť a aluzívnosť (M. Cărtărescu, O. Verdeş, S. Popescu, I. Manolescu). Súčasná rumunská kritika nezostáva literárnemu dianiu nič dlžná – kritizuje dostatok diel nedostačujúcej kvality. Chváli za invenčnosť, karhá za opakovanie, plagiátorstvo.

Na rozdiel od nás, v Rumunsku vzniklo už niekoľko súhrnných pohľadov na literárny vývoj v deväťdesiatych rokoch. A navyše remeslo kritika nie je v Rumunsku obmedzené na literatúru, pomerne bežné je, že literárni vedci komentujú spoločenské a politické dianie. Literárna klíma 90. rokov priaznivo ovplyvnila zmenu celej literárnej siete (exploatácia tvorby, vydavateľstiev, kníhkupectiev, spolkov a krúžkov). Na univerzitách je štúdium literatúry jedným z najžiadanejších predmetov. Po roku 1989 vznikli alebo sa reštrukturalizovali mnohé vydavateľstvá, ktoré svojou edičnou činnosťou prispeli k pluralizácii pohľadu na literatúru. Mnohé knižné kolekcie sa venujú literatúre faktu, esejistickej a inej próze revidujúcej minulosť z iného ako „oficiálneho“ pohľadu. Edícia Egoproza vydavateľstva Polirom je určená debutantom, ktorí tu bez extrémne namáhavých trhových obštrukcií majú možnosť uzrieť svoju prvotinu vo výbornej grafickej

úprave. Vydavateľstvo Humanitas má taktiež vizuálne veľmi kvalitne a príťažlivo spracované edície „klenotov“ svetovej, ale aj rumunskej literatúry. Vydavateľský dom Paralela 45 sa zaoberá najmä postmodernou, avantgardnou literatúrou, ale aj literárnou teóriou, kritikou, esejistikou. Všetky tieto vydavateľstvá prispievajú k tomu, že v Rumunsku literárny život nestagnuje, knihy sa čítajú a komentujú so záujmom, debutanti majú príležitosť publikovať a, čo je s našou vydavateľskou tradíciou neporovnateľné, nemajú suseda, ktorý „snáď preloží“... V Rumunsku sa aj počas komunistickej éry prekladali zásadné beletristické aj teoretické diela zo Západu. V Rumunsku sa aj napriek stále zlej sociálnej situácii číta veľa a s chuťou. Málokedy tam stretnete vzdelaného človeka, ktorý by neprečítal aspoň základné diela ich veľkého neskoro romantického národného barda Mihaia Eminescu, ale aj iných klasikov ich literatúry.

O rumunskej literatúre posledných desaťročí hovorí básnik Alexandru MATEI So súčasnou rumunskou literatúrou sme sa mohli „naživo“ zoznámiť doteraz na každom ročníku festivalu Cap a` l´Est v Banskej Štiavnici. Svoju poéziu tu prezentoval aj mladý rumunský básnik Alexandru MATEI. Po absolvovaní Fakulty jazykov a literatúry na univerzite v Bukurešti (1997) pokračuje v doktorandskom štúdiu, špecializuje sa na súčasnú francúzsku literatúru (Jean Echenoz). Pracuje v redakcii bukureštského kultúrneho časopisu Observator cultural, je činný aj v ďalšom literárnom krúžku – Phenomenon, ktorý vedie dvorný kritik tejto generácie Marin Mincu. Alexandru Matei má zatiaľ na svojom tvorivom konte zbierku básní Tractir (Bordel, 2000). V súčasnosti sa venuje zväčša literárnej a spoločenskovednej esejistike.
Ako by ste predstavili slovenskému čitateľovi súčasnú situáciu a dianie v rumunskej literatúre? – Vďaka ráznemu prelomeniu politického režimu roku 1989 sa dal do pohybu aj rumunský kultúrny život. Rýchlo sa presadila generácia „osemdesiatnikov“, ktorá do Rumunska priniesla americký postmodernizmus a sofistikované francúzske naratívne techniky. Bola to vlastne prvá a jediná generácia po druhej svetovej vojne, ktorá mala aj kritické znalosti. Postupne z nej zostali len niekoľkí prozaici (Mircea Cărtărescu, Gheorghe Crăciun) a básnici (znovu Mircea Cărtărescu a Florin Iaru), patrí k nim aj mladšia Simona Popescu. Literatúru neovplyvňujú len umeleckou tvorbou, ale aj ako kritici a univerzitní pedagógovia. „Osemdesiatnici“ nepôsobili len v Bukurešti, ale aj v Jašoch, kde boli a sú aktívni najmä ako esejisti, v Brašove tvorí okrem Caiusa

Dobrescu a Andreia Bodiu, patrí k nim aj Simona Popescu. V Kluži má hlavné slovo modernistické dedičstvo a klužskí spisovatelia zostávajú verní tradícii (napríklad Ion Mureşan). Nasledujúce generácie sa rozvíjali najmä pod ich krídlami až do roku 2000, keď sa objavila nová generácia básnikov, básnikov pobúrených a zúfalých, ktorých kritik Marin Mincu (publikoval ich antológiu) nazval Generácia 2000. V tomto období sa konštituuje aj nová generácia prozaikov, od roku 2004 formovaná ako marketingový produkt vydavateľstva Polirom.
Čo sa udialo vo vydavateľskom svete? Sú dnes v porovnaní s minulosťou väčšie a rôznorodejšie možnosti publikovať? – Za zmienku stojí úsilie vydavateľstva Vinea, ktoré vedie Nicolae Tone. Má aj centrum štúdií avantgardy a publikuje mladú poéziu. (Mal však problémy s platením daní, tak svoje knihy nedistribuuje, objavujú sa len na knižných veľtrhoch.) Poéziu vydáva najmä Paralela 45, no aj tí majú organizačné problémy.
Vzniklo veľa nových vydavateľstiev s rôznymi edičnými pro-

gramami, dávajú príležitosť aj mladým autorom? – Polirom a Cartea românească, ktorú Polirom kúpil, sa možno stanú novou tribúnou mladých spisovateľov. Knihy u nich publikované však musia garantovať marketingové istoty, minimálne v oblasti prózy (poéziu ešte totiž nevydali). Vydavateľstvo Humanitas pokračuje vo svojom elitárskom programe, takže tam neprichádza do úvahy debutovať.
Akú úlohu zohráva v Rumunsku literárna kritika? Je dobrá, nie na autorov, samozrejme, skôr či je konštruktívna, usmerňujúca? – Dnešná kritika sa podľa západného vzoru deprofesionalizuje, no stále neprekročila úroveň francúzskej denníkovej a literárno-konzumnej (Lire, Magazine littéraire) kritiky. Mladí kritici si vyberajú univerzitnú alebo šoubiznisovú kariéru bez toho, aby ich trápila ich „prvá láska“. Asi pred piatimi rokmi sa objavil dôležitý fenomén – mladí začali kampaňovito popierať veľké povojnové literárne osobnosti (Fănuş Neagu, Nicolae Breban, D. R. Popescu atď.). Všetko sa začalo v Dileme číslo 365 z roku 1998. Celé číslo bolo venované demýtizovaniu a kritizovaniu „národného básnika“ Eminesca.
Niektorí rumunskí kritici tvrdia, že mladí autori píšu len o dvoch tematických okruhoch, o totálnom odhaľovaní – sexe, drogách..., alebo evokujú vlastnú, viac či menej snovú, minulosť. – V mladej rumunskej próze sú momentálne výrazné tri tematické tendencie. Prvou je odhalenie a revolta, autofikcia a „nasrdená“ poézia, druhú predstavuje soft-postmodernizmus (Amintiri din colilărie – Spomienky na detstvo, klasické dielo Iona Creangu, tradicionalistu

zo začiatku 20. storočia) a paródia (Cum mi-am petrecut vacanţa de vară – Ako som prežil letné prázdniny, román mladého súčasného autora T. O. Bobeho) a treťou tendenciou je prechodný realizmus v jašských románoch z Klubu 8, ale aj dielach Sorina Stoicu. Existujú, samozrejme, aj mnohé iné hlasy, ani ja všetky nepoznám. S témou „návratu do detstva” začal Mircea Cărtărescu (1956), asi najznámejší súčasný rumunský spisovateľ. Detstvo je ústrednou témou jeho poviedok v zbierke Nostalgia aj v trilógii Orbitor, hoci jeho romány nemožno redukovať len na spomienky. Román Exuvii (Tí, čo menia kožu) poetky, prozaičky a esejistky Simony Popescu (zúčastnila sa na Cap a` l´Est roku 2003 a 2004) predstavuje inú paradigmu napojenia na detstvo, hoci podobne ako u Cărtăresca aj u nej je badateľný proustovský „šmak“. Spôsob objavovania detstva v próze Cezara Paul-Badescu (1968) má polemický odtienok. Jeho hrdina Dănuţ (náš Danko) prežíva normálne detstvo, napriek tomu, že sa stupňuje absurdita doby, do ktorej sa narodil, teda 70. roky. Tieto historické okolnosti sa ho veľmi nedotýkajú. Ako je vidieť, „návrat do detstva” znamená úplné odlišné prístupy.
A teraz prezraďte niečo o sebe a svojich dielach... – Poézia sa u mňa dostala na druhú koľaj, dávam prednosť kritike a eseji. Po skončení doktorandského štúdia by som chcel vydať druhú zbierku poézie. Prvá zbierka Tracti z roku 2000 obsahuje „povoľnejšiu“ poéziu, no to, čo som čítal pred dvoma rokmi v Banskej Štiavnici, je už odlišné. Pripravila Eva Ťapajnová

KNIŽNÁ REVUE

8 strana

1. marec 2006

Propaganda Umeniu dvere otvorené Vydavateľstvo očami Artis omnis historikov Storočie propagandy. Slovensko v osídlach ideológií Bratislava, AEPress 2005 Zostavili Valerián Bystrický a Jaroslava Roguľová Kolektív historikov týmto súborom príspevkov umožňuje nazerať na fenomén propagandy v dejinách Slovenska v 20. storočí. Prinášajú pohľad na propagandu v rozličných súvislostiach v období plnom prevratov a zmien. Počas 1. svetovej vojny sa propaganda stala modernou zbraňou. Jej využitie zdokonaľovali v Rusku i Nemecku až po druhú polovicu storočia, keď propagandu zapojili aj do súperenia mocností. Obraz nepriateľa sa formoval, menil podľa držiteľov moci. G. Dudeková v úvodnom príspevku zdokumentovala, ako počas 1. svetovej vojny vstúpili do služieb propagandy všetky druhy umenia. Demonštrovali jednotu vlasti, vykresľovali priaznivý obraz cisárskej rodiny, zdôvodňovali nevyhnutnosť vojny, podriadenie sa vojnovým nariadeniam, pomáhali budovať pozitívny obraz v zahraničí. Metóda prepojenia pravdy a poloprávd sa v praxi osvedčila. Cenzúra a propaganda dosiahli, že pravdu od čiastočnej pravdy nemožno rozlíšiť. Propaganda v tom období už vedela využiť zatajovanie, skresľovanie informácií, načrtnutie obrazu nepriateľa a nenávisti voči nemu. S vojnovými udalosťami bezprostredne súvisel export ruskej revolúcie. Touto propagandou sa zaoberal J. Benko, výklad medzinárodných vzťahov – boľševizmus verzus fašizmus pripravil V. Bystrický. Nasledujúce témy vrátia čitateľa späť na Slovensko, prípadne do Československa. M. Hanula informoval o ceste slovenských agrárnikov na politické výslnie, N. Krajčovičová o srbskom dobrodruhovi v tajných službách a M. Micheľ o maďarskom iredentizme medzi svetovými vojnami. L. Dudášová sa orientovala vo svojom príspevku na reč symbolov – volebný plagát v medzivojnovom Československu a J. Roduľová si ,,posvietila“ na vtipkárov a slovenskú otázku. R. Arpáš sa zameral na študentské manifestácie na Slovensku v roku 1937 a M. Čaplovič na formovanie obrazu československej brannej moci. Funkcie, metódy a ciele antisemitskej propagandy v rokoch 1938 – 1945 predstavil I. Kamenec. Vlnu slovakizácie verejného života ukázal M. Hertel na príklade nového mena a tváre univerzity v Bratislave. Vojnu na vlnách éteru Londýn verzus Bratislava zdokumentoval O. Podolec. S protipoľskou propagandou z roku 1939 oboznámil I. Baka, s ťažením proti ZSSR v slovenskej štátnej propagande Z. Katreba a nesúhlas s nástupom komunizmu na Slovensku spracoval P. Zelenák. Pohľad na slovenskú spoločnosť po roku 1948 načrtol M. Barnovský a nepriateľov v popredí záujmu štátnej bezpečnosti J. Pešek. S týmito témami úzko súvisí aj fenomén strachu ako nástroja moci, ktorému sa venovala N. Veselská. Na úlohu umenia v službách propagandy sa zamerali tri príspevky – L. Bálintová (populárna hudba), D. Podmaková (divadlo), E. Londáková (film). Pomocný aparát knihy tvoria informácie o jednotlivých autoroch, odporúčaná výberová literatúra a zoznam skratiek. Publikáciu spestruje výber karikatúr, plagátov, hesiel a iných dokumentov z dobovej literatúry a múzeí. Katarína Mikluščinová

Od januára majú priaznivci knižiek o umení k dispozícii nový kultúrny stánok. Po dlhšej prestávke sa bývalé kníhkupectvo Ex libris stalo organickou súčasťou Stredoeurópskeho domu fotografie na Prepoštskej ul. 4 v Bratislave. V menších priestoroch ako na Michalskej ulici kníhkupectvo dnes ponúka predovšetkým knihy o fotografii, umení a obrazové publikácie. Beletria a poézia sa tu nachádza len okrajovo. Medzi vystavenými publikáciami nájdeme zatiaľ iba tituly slovenských vydavateľstiev – Vydavateľstva Slovart, Divadelného ústavu, Slovenského filmového ústavu, Hudobného centra, L. C. A., Vydavateľstva Alberta Marenčina PT a Drewo a srd. Kníhkupectvo sa zatiaľ musí vyrovnať s novými podmienkami, nemá ešte ani označenie, telefón a na propagáciu mu chýba výklad, lebo nie je situované do ulice. Na druhej strane však má nemalú výhodu: je spojené s libressom, ktoré môže využívať aj na rôzne podujatia či prezentácie kníh. Návštevník si tu v príjemnom nefajčiarskom prostredí môže prečítať pri káve dennú tlač, prípadne prílohy z francúzskych a španielskych novín alebo niektoré časopisy umeleckého zamerania. Tieto časopisy poskytujú neďaleký Francúzsky inštitút a Španielske veľvyslanectvo. Za pozornosť stojí aj to, že každý mesiac sa tu striedajú tematické výstavy fotografií študentov VŠVU. Hoci sa kníhkupectvo na Prepoštskej ulici len „udomácňuje“, už začalo rozvíjať svoje aktivity. O prvých krokoch staronového kníhkupectva Ex libris som sa porozprávala s jeho majiteľkou Martou ŠÁTEKOVOU.


Aký bol druhý začiatok ? – Kníhkupectvo sme otvorili prezentáciou knihy Tomáša Janovica Maj ma rád. Bola spojená s vernisážou výstavy fotografií ku knihe Bratislava zadným vchodom 1918 – 2005 a diskusiou s jej autormi v priestoroch Stredoeurópskeho domu fotografie. Najbližšie budeme uvádzať knižku Hany Lasicovej Sedím si v Manchestri na kameni a je mi...? z Vydavateľstva Q111. Výstavy fotografií vysokoškolákov v libresse chceme rozšíriť aj o práce stredoškolákov.
O čo prejavovali návštevníci najväčší záujem prvý mesiac? – Treba mať na zreteli, že naozaj len začíname. Z našej ponuky sa zatiaľ najlepšie predávala novinka T. Janovica Maj ma rád (L. C. A.), knižka I. Žuchu O prirodzenosti veci (Drewo a srd) a E. J. Grocha Druhá naivita. Zobrané a nové básne a príbehy (Edion Ryba).
Prezradíte svoje ďalšie zámery? – Kníhkupectvo zmenilo nielen priestory, ale aj obsahové zameranie. Mojou snahou bude udržať úroveň jeho služieb, kvalitu značky Ex libris. Najbližším zámerom je ponúkať aj českú literatúru v súlade s novou orientáciou kníhkupectva. Od marca by som chcela osobný kontakt so zákazníkmi a vydavateľmi rozšíriť o služby aj prostredníctvom internetu. Pre záujemcov ešte dopĺňame, že kníhkupectvo je otvorené v pracovné dni od 10. do 18. hod., v sobotu od 10. do13. hod. Kníhkupectvo navštívila Zuzana Galovičová

To vymyslí len Emil z Lönnebergy Astrid Lindgrenová Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2005 Preklad Zuzana Drábeková Len Emil dokáže zavrieť ocka v Trisseho búdke, pobozkať učiteľku a s chuťou schrúmať kvasené čerešne. Pribúdajú mu nielen panáčiky za trest, ale aj zvierací kamaráti. Ocko sa nestačí čudovať obchodnému duchu svojho synčeka. To však nebude jediné, čo Lönneberčanom utkvie v pamäti o ich budúcom starostovi. A vôbec nemám na mysli ďalšie lapajstvá, ktorých pribúda v mamičkinej modrej písanke neúrekom, a hnevajú hlúpu Linu a rozosmievajú alebo rozplakávajú malú Idku. Všetko mu totiž nakoniec odpustia. Za čo? Prezradím iba, že pôjde o život a Emil to zvládne aj vďaka svojmu dobrému srdcu. Tretia knižka o huncútstvách už odrasteného chlapca srší lindgrenovským láskajúcim humorom a sviežimi príbehmi, ktoré sa nezunujú.

Nie sú to rozprávky. Ukazujú skutočný život. Ale veselo, krásne a milo. Detsky prosté motívy, drsné severské prostredie preteplené autorkiným štýlom, hravé zápletky nečakane naberajú na dôležitosti... Ešte stále hovorím o knižke s veľkými písmenami a obrázkami, mimochodom veľmi pôvabnými. Kedysi bolo zvykom v tiráži uvádzať odporúčaný vek čitateľov. Nuž, od šiestich rokov by som túto maškrtu naordinovala každému, kto má aspoň štipku zmyslu pre humor a vie ho oceniť aj v tejto jemnej a nevinne čertovskej forme. Keď Emil so svojím prasiatkom skladá „sľub triezvosti“ a na večné časy sa zriekajú „smrtiaceho jedu v pohári“, určite to pošteklí nejednu dospelácku bránicu. Astrid Lindgrenová je v literatúre viac ako známa nielen vďaka Pipi Dlhej Pančuche. Okrem nej totiž stvorila jedinečné spektrum originálnych postavičiek a Emil z Lönnebergy za nimi v ničom nezaostáva. –et–

Adresa: Kysucká cesta 9 010 01 Žilina tel.: 041/5002036 fax: 041/5002037 e-mail: [email protected] www.artisomnis.sk Riaditeľ: Ivan Harman – kreatíva (odpovedá na naše otázky), Michal Horecký – obchod Vznik: Ako firma fungujeme piaty rok. S vydavateľskou činnosťou sme začali v roku 2005.
Zameranie, profilové edície: Na vydavateľskom trhu sme nováčikovia. Na začiatku nášho vydavateľského zámeru stála myšlienka „skultúrniť“ vlastný životný priestor a podporiť mladých autorov z regiónu, v ktorom žijeme. Vznikla edícia Žilinská brána určená pre autorov žilinského regiónu, ktorí sa svojou tvorbou prezentujú už niekoľko rokov, no vo veľkých vydavateľstvách si zatiaľ nenašli priestor. V najbližšej budúcnosti určite nebudeme veľkým vydavateľským domom, ktorý bude „chŕliť“ desiatky titulov. Chceme sa venovať výlučne vydávaniu pôvodných slovenských autorov (v ideálnom prípade ak majú svoj domicil v Žiline a okolí). Okrem krásnej literatúry sa chceme venovať aj odbornej literatúre, samozrejme, od slovenských autorov a skôr tých začínajúcich.
Ktoré distribučné spoločnosti rozširujú tituly vášho vydavateľstva? – Vlastná distribúcia po predajniach, Knižné centrum a najmä Panta rhei a Artforum.
Koľko titulov ste vydali od založenia vydavateľstva, koľko z nich predstavujú publikácie slovenských autorov? – Tri a všetky od slovenských autorov.
Akým počtom titulov ste prispeli na knižný trh roku 2005? – Ako vydavateľstvo sme začali len v roku 2005, teda platí to, čo v predchádzajúcej odpovedi. V poradí podľa vydania: Pavel Urban Obrázky z raja, Peter Ničík Básne z krajiny Mirandor, Miloš Ondrušek Začiatok obdobia dažďov.
S akými edičnými zámermi vstupujete do roku 2006? – Keďže stále sa cítime ako nováčikovia a vydavateľstvo nie je našou hlavnou činnosťou, môžeme si dovoliť luxus nešnurovať sa pevným edičným plánom. Preto radšej nebudem konkrétny, aby som neodplašil výsle-

dok. Ukazuje sa, že v roku 2006 budeme pestrejší. Radi by sme pokračovali v našej edícii Žilinská brána a uviedli na knižný trh niekoľko ďalších nových autorov zo žilinského regiónu, pripravujeme aj zaujímavý výtvarno-poetický knižný projekt konfrontácií impresií známeho staršieho výtvarníka a začínajúceho mladého básnika a možno príde čas aj na román. A budeme radi, ak sa nám podarí začať s edíciou zameranou na pôvodnú slovenskú odbornú literatúru z politológie, histórie a filozofie.
Ktorý zo svojich titulov pokladáte za najlepší? – Asi to bude vždy ten posledný. V tomto prípade básnická zbierka Miloša Ondruška Začiatok obdobia dažďov, ktorá vyšla koncom roku 2005. Myslím, že sa nám vydarila aj forma, aj obsah.
A naopak, ktorý zo svojich titulov pokladáte za vydavateľský omyl? – Keďže ešte len začíname a vždy robíme len to, čo chceme, nemali sme možnosť pomýliť sa. Verím, že to tak zostane aj v budúcnosti.
Čo vás najviac trápi na knižnom trhu? – Jednoznačne distribúcia. Cesta od vydavateľa k čitateľovi je veľmi kľukatá a niekedy až dramaticky nekonečná.
Čo by podľa vás pomohlo slovenskému knižnému trhu? – Dokonalejší systém distribúcie. A možno väčšia kolegialita a spolupatričnosť všetkých, ktorí sú súčasťou knižného trhu: autorov, vydavateľov, distributérov, kníhkupcov aj čitateľov.
Prezradíte svoj nesplnený vydavateľský sen? – Konkrétny vydavateľský sen nemám, ale snívam o tom, že naše vydavateľstvo bude ďalej fungovať a pomôže na svet titulom, ktoré by možno bez neho boli pre slovenskú kultúru stratené.
Aký máte názor na rebríčky bestsellerov? – Pútavá bulvárna informácia. Nemá síce hlbšiu výpovednú hodnotu, ale čitateľom ju treba dať.
Akú knižku práve čítate? – Stalo sa u mňa pravidlom, že akosi chcem čítať viac ako stíham, takže na nočnom stolíku sa mi stále zväčšuje riadna hŕba rozčítaných kníh. Letmý pohľad z hora vyzerá asi takto: Ivan Kadlečík Rapsódie a miniatúry, Fedor Malík 100 najlepších slovenských vín, Pavol Lukáč Dejiny a zahraničná politika v strednej Európe, Pierre Restany a Alex Mlynárčik Inde...

Správny pôžitok z detektívky Robert M. Eversz Zastreliť Elvisa Bratislava, Slovenský spisovateľ 2005 Preklad V. Jankech Neuveriteľný, a predsa mrazivo reálny príbeh „náhodnej teroristky“ Mary Bakerovej, ktorá sa stáva figúrkou v rukách spoločenského systému. Dôvtipný dej a presvedčivé scény vtiahnu do deja aj čitateľa, ktorý dáva prednosť inému typu literatúry, nie kriminálnemu románu. Napriek „populárnemu“ literárnemu zaradeniu sa Eversz nepochybne zasluhuje o rehabilitáciu tohto žánru. Kvalitou textu, bystrými vedľajšími dejovými líniami dômyselne vkomponovanými do deja robí táto kniha z Eversza cross-overového bojovníka typu Raymonda Chandlera. Vo vedľajšej zápletke o losangeleských čudákoch sú postavy a dialógy, ktoré by nenapísal

človek nevyznajúci sa v tomto prostredí. Eversz si zjavne dáva záležať na tom, aby dôkladne poznal to, o čom píše, čo je ostatne o dobrých spisovateľoch známe. Nátlak médií, ohrozovanie gangstermi či kariérizmus umelcov sú podané veľmi presvedčivo. Z Everszovho pohľadu na príbeh si možno predstaviť situáciu z rozličných polôh. Striedavo žije v Prahe, Los Angeles a Španielsku a v tvorbe vnemov a vyvolávaní očakávaní je cítiť všetky tri kultúrne modely. Technika práce s textom, hlavne fotografický pohľad na scénu, kvalitne vystavaný dej a stupňovanie napätia jasne ukazuje na Everszovu prax hollywoodskeho scenáristu a absolventa UCLA. Ak ste boli doteraz nepriateľom kriminálneho románu, toto je tá správna kniha na to, aby ste prehodnotili hranice svojho vkusu. Eva Batiková

KNIŽNÁ REVUE

1. marec 2006

KNIHY V PREDAJI 0 VŠEOBECNOSTI 00 Bibliografické katalógy. Knihovníctvo. Dokumentácia Bratislavské tlače do roku 1900. I. zväzok. Zost. A. Csájiová Košice, Štátna vedecká knižnica Košice 2005. 1. vyd. 359 s. Brož. Katalóg starých tlačí z fondov knižnice. ISBN 80-85328-57-7 Bratislavské tlače do roku 1900. II. zväzok. Zost. A. Vávrová Košice, Štátna vedecká knižnica Košice 2005. 1. vyd. 405 s. Brož. Katalóg ilustrácií z fondov ŠVK. ISBN 80-85328-58-5 Súborné katalógy a Univerzitná knižnica v Bratislave. Zost. L. Sedláčková Bratislava, Univerzitná knižnica 2005. 1. vyd. 149 s. Brož. Publikácia mapuje aktivity budovania súborných katalógov a úlohu knižnice v tomto procese. ISBN 80-85170-80-9 04 Kalendáre Pútnik svätovojtešský. Zost. M. Vyskočová a S. Ondica Trnava, Spolok sv. Vojtecha 2005. 1. vyd. 150 s. Brož. Kalendár 2006 s aktuálnymi textami. ISBN 80-7162-546-9 1 FILOZOFIA 13 Okultné vedy. Parapsychológia. Tajné spoločnosti BAIGENT, Michael – LEIGH, Richard Chrám a lóža. Z angl. orig. prel. Ivona Kautmanová Bratislava, Remedium 2006. 1. vyd. 381 s. Viaz. Historicko-esejistická kniha o vzniku slobodomurárstva, o templárskych tradíciách a ďalších záhadách historického diania. ISBN 80-89230-04-0 2 NÁBOŽENSTVO. DUCHOVNOSŤ 20 Kresťanské náboženstvá ADAMUS, Ján Homílie Trnava, Spolok sv. Vojtecha 2005. 1. vyd. 159 s. Brož. Liturgický rok B. ISBN 80-7162-579-5 CENCINI, Amedeo Askéza. Z tal. orig. prel. Š. Turanský Bratislava, Don Bosco 2005. 1. vyd. 68 s. Brož. Úvahy o askétoch, ktorí sa pohybujú uprostred bolesti a pôžitku, života a smrti, kráčajú po ceste, ktorej cieľom je Boh. ISBN 80-8074-024-0 CENCINI, Amedeo Kríž – povolanie a skúsenosť. Z tal. orig. prel. Š. Turanský Bratislava, Don Bosco 2005. 1. vyd. 60 s. Brož. Úvahy. ISBN 80-8074-019-4 De WOHL, Louis Dievča zo Sieny. Z nem. orig. prel. M. Danieliszová Trnava, Spolok sv. Vojtecha 2005. 1. vyd. 299 s. Brož. Sv. Katarína Sienská – črta o živote a obetavej službe chudobným, chorým i cirkvi. ISBN 80-7162-545-0 FENÍK, Pavol Gréckokatolícka farnosť Vranov n. Topľou – Čemerné Košice, BYZANT, s. r. o. 2005. 1. vyd. 54 s. Viaz. Dejiny farnosti. ISBN 80-85581-37-X HANAKOVIČ, Štefan Dejiny Spolku sv. Vojtecha

Trnava, Spolok sv. Vojtecha 2005. 1. vyd. 430 s. Viaz. História spolku a jeho činnosť. ISBN 80-7162-566-3 KOPINEC, Rudo Veľká Drobcova kniha o povolaní Bratislava, Don Bosco 2005. 1. vyd. 44 s. Brož. Rady, ako žiť nielen pre seba. ISBN 80-8074-020-8 MACÁK, Ernest – SABOLOVÁ, Mária Malá superstar. Príbeh Michala Magoneho Bratislava, Don Bosco 2005. 1. vyd. 61 s. Brož. Príbeh chlapca, ktorý chcel zakotviť pri Ježišovi. ISBN 80-8074-021-6 MOTTO, Francesco Výchovný systém Jána Bosca. Z tal. orig. prel. Z. Černá Bratislava, Don Bosco 2005. 1. vyd. 165 s. Brož. Príručka pre vychovávateľov, kňazov, učiteľov, katechétov a i., ktorí pracujú s adolescentmi. ISBN 80-8074-22-4 Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov. Z angl. orig. prel. M. Antalík Trnava, Spolok sv. Vojtecha 2005. 1. vyd. 71 s. Brož. Dokumenty. ISBN 80-7162-584-1 VAN BREEMEN, Piet Duchovná cesta k starnutiu. Z nem. orig. prel. G. M. Rompf Bratislava, Don Bosco 2005. 1. vyd. 77 s. Brož. Duchovná cesta, ktorá pomôže harmonicky prežiť starnutie. ISBN 80-8074-026-7 3 SPOLOČENSKÉ VEDY 31 Životné prostredie. Ekológia Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2004. Zost. J. Klinda a Z. Lieskovská Bratislava, Ministerstvo životného prostredia SR 2005. 1. vyd. 244 s. Brož. Prehľad stavu životného prostredia. ISBN 80-88833-40-X TOPERCER, Ján ml. Zelené miesta a cesty Martina a Vrútok Martin, SLOVENSKÝ ZVÄZ OCHRANCOV PRÍRODY A KRAJINY 2005. 2. vyd. 60 s. Brož. Zelený miestopis Martina a Vrútok. ISBN 80-85453-46-0 34 Právo. Legislatíva Zákony Slovenskej republiky Žilina, Poradca podnikateľa 2006. 1. vyd. 983 s. Brož. Aktuálne, úplné znenie vybraných právnych predpisov z oblasti daní a účtovníctva, občianskeho a obchodného práva, pracovného a sociálneho práva k 1. 1. 2006. ISBN 80-88931-43-6 37 Pedagogika. Školstvo. Veda Cirkevné a súkromné školy a školské zariadenia v Slovenskej republike v školskom roku 2005/2006 Bratislava, Ústav informácií a prognóz školstva 2005. 1. vyd. 135 s. Brož. Prehľad podľa typu škôl a krajov. ISBN 80-7098-423-6 PETROVIČ, František Vývoj krajiny v oblasti štálového osídlenia Pohronského Inovca a Tribeča Bratislava, Ústav krajinnej ekológie SAV 2005. 1. vyd. 105 s. Brož. Analýza súčasnej krajinnej štruktúry a hodnotenie jej vývoja. ISBN 80-9692-723-4

39 Etnológia. Mravy a zvyky. Folklór KREKOVIČOVÁ, Eva Mentálne obrazy, stereotypy a mýty vo folklóre a v politike Bratislava, ETERNA PRESS 2005. 1. vyd. 128 s. Brož. Publikácia vychádza z výskumov kolektívnej, sociálnej pamäti. ISBN 80-969259-1-1 ŠMOTLÁKOVÁ, Blažena Šťastie, zdravie, pokoj svätý, vinšujeme vám... Topoľčany, Tristanpress 2005. 1. vyd. 44 s. Brož. Tradičné vianočné zvyky, vinše, koledy, pranostiky, jedlá a recepty z okolia Topoľčian. ISBN 80-89173-07-1 391 Učebnice GOLANOVÁ, Sidónia Obchodná prevádzka pre 2. ročník SOU Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 1. vyd. 95 s. Brož. Učebnica pre SOU. ISBN 80-10-00819-2 HARTMANNOVÁ, Eva – PETRUFOVÁ, Mária Spoločenská komunikácia pre 2. ročník OA Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 1. vyd. 176 s. Brož. Učebnica. ISBN 80-10-00448-0 IVOR, Jaroslav – ZÁHORA, Jozef Repetitórium rekodifikovaného trestného práva Bratislava, IURA EDITION 2005. 1. vyd. 177 s. Brož. Učebný text. ISBN 80-8078-076-5 KOPINOVÁ, Ľubica Piesne, hry a riekanky detí predškolského veku. 2. časť Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 2. preprac a dopl. vyd. 181 s. Brož. Učebnica pre odbor učiteľstvo pre MŠ a vychovávateľstvo. ISBN 80-10-00735-8

strana 9

KUBANČOKOVÁ, Jana Ekonomika pre 4. ročník SPŠ stavebných. Investičná výstavba Bratislava, Vydavateľstvo PROXIMA PRESS 2005. 3. vyd. 90 s. Brož. Učebnica pre SPŠS. ISBN 80-85454-95-5 SABO, Mikuláš – JANOŠÍKOVÁ, Alžbeta Právo pre ekonómov. Základy teórie práva a exkurzy z vybraných právnych odvetví Bratislava, IURA EDITION 2005. 1. vyd. 233 s. Brož. Vysokoškolské učebné texty. ISBN 80-8078-687-4 ŠLOSÁR, Rudolf – ŠLOSÁROVÁ, Anna Účtovníctvo pre 2. ročník OA (pracovná časť) Bratislava, IURA EDITION 2005. 6. preprac. vyd. 59 s. Brož. Učebnica pre OA. ISBN 80-8078-051-X VARGOVÁ, Eva – SZNIDOVÁ, Zuzana – CIRJAKOVÁ, Zdenka Čítanka pre 3. ročník ZŠ pre sluchovo postihnutých Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 1. vyd. 111 s. Brož. Učebnica. ISBN 80-10-00742-0 5 EXAKTNÉ VEDY 59 Učebnice ČERNEK, Pavol – KUBÁČEK, Zbyněk Nová maturita – matematika – interná časť Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 1. vyd. 208 s. Brož. Doplnková literatúra pre maturantov. ISBN 80-10-00619-X Matematika pre 9. ročník ZŠ. 2. časť Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 3. vyd. 142 s. Brož. Učebnica. ISBN 80-10-00857-5

RÝGLOVÁ, Janka Matematika a speciális alapiskola 3. osztálya szamára. 2 rész. Zo slov. orig. prel. J. Hollá Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 3. vyd. 96 s. Brož. Učebnica pre osobitné školy s vyučovacím jazykom maďarským. ISBN 80-10-00853-2 RÝGLOVÁ, Janka Matematika pre 1. ročník špeciálnych ZŠ. 2. časť Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 6. vyd. 88 s. Brož. Učebnica. ISBN 80-10-00854-0 RÝGLOVÁ, Janka Matematika pre 2. ročník špeciálnych ZŠ. 2. časť Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 6. vyd. 128 s. Brož. Učebnica. ISBN 80-10-00855-9 RÝGLOVÁ, Janka Matematika pre 3. ročník špeciálnych ZŠ. 2. časť Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 6. vyd. 96 s. Brož. Učebnica. ISBN 80-10-00856-7 6 APLIKOVANÉ VEDY 61 Medicína KOVAĽOVÁ, Eva – DŘÍZHAL, Ivo – BIROŠ, Peter – ABELOVSKÝ, Peter Dentálna rádiografia v praxi Prešov, AKCENT PRINT 2005. 1. vyd. 147 s. Viaz. Publikácia, ktorá nadväzuje na potreby používať rtg vyšetrenie ako základné vyšetrenie. Obsahuje praktické rady pre dennú prax zubného lekára, dentálnych hygieničiek a je vhodná aj pre študentov. ISBN 80-969274-7-7

Adresár vydavateľstiev uvádzaných v rubrike Knihy v predaji Archeologický ústav SAV, Akademická 2, 949 21 Nitra, tel. 037/ 7335 617, fax 037/7335 618 ARTIS OMNIS, Kysucká cesta 9, 010 01 Žilina, tel. 041/5002036 , fax 041/5002037, e-mail: [email protected] ASPEKT, záujmové združenie žien, Mýtna 38, 811 07 Bratislava, tel. 02/5262 4621, e-mail: [email protected], [email protected], [email protected] BYZANT, s. r. o., Moyzesova 40, 040 01 Košice Crocus, Ul. J. Simora 5, 940 28 Nové Zámky, tel. 035/6400 768, fax 035/6400 769 CUPER, Požiarnická ul. 17, 080 01 Prešov DAXE, Terchovská 8, 900 28 Zálesie, tel. 02/4594 6264 Don Bosco, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, tel. 02/5023 1321, fax 02/5023 1144, e-mail: [email protected] Drewo a srd, Vlčkova 18, 811 06 Bratislava, tel. 02/5557 3021, 0905 326 437, e-mail: [email protected] ELÁN, Račianska 28, 821 07 Bratislava, tel. 02/4524 89 06 ETERNA PRESS, Radlinského 22, 800 01 Bratislava, tel. 02/5244 4924 FOTOFO, Prepoštská 4, 814 99 Bratislava Ikar, Kukuričná 13, 831 03 Bratislava 3, tel. 02/ 49 104 307-308, fax 02/ 49 104 350, e-mail: [email protected] IURA EDITION, Oravská 17, 821 09 Bratislava, tel. 02/ 53 41 87 89 – 92, fax 02/ 53 41 77 83, e-mail: [email protected] Koordinačný výbor reoptántov v SR, Švábska 56, 080 05 Prešov, tel. 051/7754 902 Liga pár páru, Slovenskej armády 15, 953 01 Zlaté Moravce, tel. 0908 72 20 55, e-mail: [email protected] Ministerstvo obrany SR, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, tel. 02/ 4425 0320 Ministerstvo životného prostredia SR, Nám. Ľ. Štúra 1, 811 02 Bratislava, tel. 02/5956 1111 Múzeum židovskej kultúry – SNM, Vajanského nábrežie 2, 814 36 Bratislava Obecný úrad (Sulín), Sulín 99, 065 46 Sulín, tel. 052/428 24 01, e-mail: [email protected] Orbis Pictus Istropolitana, Račianska 71, 832 59 Bratislava, tel. 02/4924 6869, fax 02/4425 0069, e-mail: [email protected] Poradca podnikateľa, Národná 18, 010 01 Žilina PSYCHOPROF, Sládkovičova 7, 940 63 Nové Zámky, tel. 035/6428 374, fax 035/6428 374

REGENT, Štefánikova 19, 811 05 Bratislava, tel. 02/5249 1998, fax 02/5249 1998 Remedium, Segnáre 62, 841 03 Bratislava, tel. 02/6428 7364, fax 02/6436 6734, e-mail: [email protected] SAUL – Spolok autorov umeleckej literatúry, Ľubovnianska 12, 851 07 Bratislava SEducoS, Linzbothova 18, 821 06 Bratislava 214 Slovak Academic Press, Nám. Slobody 6, P. O. Box 57, 810 05 Bratislava, tel. 02/5542 1729, fax 02/5542 1729 Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, Sasinkova 5, 815 19 Bratislava, tel. 02/5556 4293, fax 02/5542 5714, e-mail: [email protected] Slovenský spisovateľ, Andreja Plávku 12, 813 67 Bratislava, tel. 02/5249 9790, fax 02/5249 9736, e-mail: [email protected] Slovenský Tatran, Michalská 9, 800 01 Bratislava, tel. 02/5443 0141 Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny, Gorkého 6, 811 01 Bratislava, tel. 02/5296 4665, fax 02/5296 4665 Spolok sv. Vojtecha, Radlinského 5, 917 01 Trnava, tel. 033/ 5907711, 033/5907760, fax 033/ 5907711, 033/5907760, e-mail: [email protected] Štátna vedecká knižnica Košice, Hlavná 10, 042 30 Košice, tel. 055/6222 780, 6222 190, telex 77274, fax 055/6222 331 Tristanpress, Stummerova 29, 955 01 Topoľčany, tel. 038/5327 124, fax 038/5327 124 Univerzita Komenského, vydavateľstvo, Šafárikovo nám. 6, 818 06 Bratislava, tel. 02/5924 4111, 5293 1830 Univerzitná knižnica, Michalská 1, 814 17 Bratislava, tel. 02/5443 1151-4, fax 02/5443 4246 Ústav informácií a prognóz školstva, Staré grunty 52, 842 44 Bratislava, tel. 02/6542 5166, fax 02/6542 6180 Ústav krajinnej ekológie SAV, Štefánikova 3, P.O.Box 254 814 99 Bratislava, tel. 02/ 5249 3882 , fax 02/ 5249 4508 ViViT, Hviezdoslavova 18 – Lýceum, 060 01 Kežmarok, tel. 052/4525 361, fax 052/4525 361, e-mail: [email protected] Vydavateľstvo Fragment, Kominárska 2, 831 04 Bratislava 3, tel. 02/5023 4583, fax 02/5557 3151, e-mail: [email protected] Vydavateľstvo Michala Vaška, Nám. Kráľovnej pokoja 3, 080 01 Prešov, tel. 051/ 7711407, 7742763, fax 051/7711 407, e-mail: [email protected] Vydavateľstvo PROXIMA PRESS, Kolískova 4, 841 05 Bratislava, tel. 02/6531 1544

KNIŽNÁ REVUE

10 strana PRUŽINEC, Peter Alergia a antihistaminiká Bratislava, Bonus 2005. 1. vyd. 158 s. Viaz. Monografia. ISBN 80-968491-6-6 Spinálna chirugia. Zost. B. Rudinský Bratislava, Slovak Academic Press 2006. 1. vyd. 313 s. Viaz. Publikácia prináša najnovšie poznatky, výsledky a skúsenosti z problematiky spinálneho pacienta. ISBN 80-89104-76-2 62 Psychológia. Psychiatria. Psychoanalýza. Sexualita ŘEHÁK, Tomáš Sex – šľahačka na torte. Z čes. orig. prel. Peter Košťál a Zuzana Košťálová Zlaté Moravce, Liga pár páru 2005. 2. vyd. 32 s. Brož. Sex a pohľad autora, ktorý pracuje v cirkvi, na lásku, AIDS a zdržanlivosť. ISBN 80-969417-2-0 UHROVÁ, Eva Dorota Imaginácia ako zrkadlo Nové Zámky, PSYCHOPROF 2005. 1. vyd. 143 s. Brož. Využitie imaginácie v psychoterapii. ISBN 80-968798-5-5 631 Lesníctvo. Poľnohospodárstvo. Poľovníctvo. Rybárstvo. Domáce zvieratá Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2005 (stav za rok 2004) Nové Zámky, Crocus 2005. 1. vyd. 194 s. Brož. Zelená správa. ISBN 80-88992-80-X 64 Praktický život Nevyliečiteľne chorí v súčasnosti. Zost. P. Dobríková-Porubčanová Trnava, Spolok sv. Vojtecha 2005. 1. vyd. 280 s. Brož. Význam paliatívnej starostlivosti. ISBN 80-7162-581-7 691 Učebnice BÉDER, Igor Fyziológia človeka Bratislava, Univerzita Komenského, vydavateľstvo 2005. 1. vyd. 312 s. Brož. Učebnica. ISBN 80-223-2028-5 KUCHTÍK, František – KŘÍŽ, Emil – KRAUS, Zdeněk Prax v agropodnikaní. Z čes. orig. prel. K. Bobríková Bratislava, ELÁN 2005. 1. vyd. 97 s. Brož. Učebnica pre 1. – 4. ročník SOU. ISBN 80-85331-44-6 Pochutiny a nápoje pre SOU Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 4. preprac. a dopl. vyd. 95 s. Brož. Učebnica pre SOU. ISBN 80-10-00785-4 SALANCI, Ľubomír Tvorivá informatika. 1. zošit o obrázkoch Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 1. vyd. 48 s. Brož. Učebnica. ISBN 80-10-00649-1 SLEZÁKOVÁ, Judita Pediatria pre špeciálnych a liečebných pedagógov Bratislava, SEducoS 2005. 2. uprav. a dopl. vyd. 214 s. Brož. Vysokoškolská učebnica. ISBN 80-85757-13-3 Technológia pre 3. ročník SOU – učebný odbor kaderník Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 3. preprac. a dopl. vyd. 128 s. Brož. Učebnica pre SOU. ISBN 80-10-00787-0 ZÁMEČNÍKOVÁ, Zuzana – RAJT, Štefan Marketing a kereskedelmi akadémia számára. Zo slov. orig. prel. L. Szilvássy Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 1. vyd. 164 s. Brož. Učebnica pre OA. ISBN 80-10-00776-5

ZELENÁK, Jozef a kol. Hospodárske výpočty a štatistika pre 3. ročník OA Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 1. preprac. a dopl. vyd. 208 s. Brož. Učebnica. ISBN 80-10-00736-6 7 UMENIE. ŠPORT. VOĽNÝ ČAS 77 Fotografia. Kinematografia. Audiovízia Bratislava zadným vchodom 1918-2005 / Bratislava by the backdoor 1918-2005 Bratislava, FOTOFO 2005. 1. vyd. 184 s. Viaz. Kniha fotografií Bratislavy od päťdesiatich fotografov. Sprievodné texty napísali: Václav Macek, Kornel Földvári, Andrej Ďurkovský. Do angličtiny ich preložili Daniel Archleb-Levický a Peter Tkáč. ISBN 80-85739-40-2 78 Hudba. Tanec. Scénické umenie. Iné múzické formy HRČKOVÁ, Naďa a kol. Dejiny hudby VI. Hudba 20. storočia (1) Bratislava, Ikar 2005. 1. vyd. 400 + CD s. Brož. Šiesta časť cyklu dejín európskej hudby. Autorka charakterizuje hudbu 20. storočia, jej žánre, autorov a diela. Ku knihe je priložené CD zo známych a charakteristických hudobných diel. ISBN 80-551-1214-2 79 Šport. Voľný čas MOORE, Gareth Nové japonské hlavolamy kakuro. Z angl. orig. prel. Miriam Ghaniová Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2005. 1. vyd. 144 s. Brož. Kniha hlavolamov kakuro podobných sudoku a založených na jednoduchých matematických výpočtoch. ISBN 80-89210-85-6 8 LITERATÚRA. BELETRIA 81 Poézia BOBÁK, Milan Okamih dojatia Prešov, CUPER 2006. 1. vyd. 93 s. Brož. Zbierka básní básnika a publicistu (nar. 1944) tvoriaceho v ukrajinčine. ISBN 80-88890-37-3 NIČÍK, Peter Básne z krajiny Mirandor Žilina, ARTIS OMNIS 2005. 1. vyd. 91 s. Viaz. Zbierka básní žilinského autora, manažéra a dramaturga. ISBN 80-968845-2-2 ONDRUŠEK, Miloš Začiatok obdobia dažďov Žilina, ARTIS OMNIS 2005. 1. vyd. 59 s. Viaz. Básnický debut autora mladej generácie (nar. 1979). ISBN 80-968845-3-0 Verše pred svitaním. Zost. Nataša Ďurinová. Ilust. Jana Kiselová-Siteková Bratislava, Ikar 2006. 1. vyd. 128 s. Viaz. Výber ľúbostnej poézie 45 slovenských básnikov 20. storočia. ISBN 80-551-1202-9 83 Román. Novely. Poviedky BUJOROVÁ, Flavia Kamene osudu. Z franc. orig. prel. Jarmila Pospěchová Bratislava, Ikar 2005. 1. vyd. 264 s. Viaz. Príbeh pre mládež s prvkami fantasy o troch dievčatách, ktoré sa vydajú do Krajiny zázrakov. ISBN 80-551-1051-4 ČECHVALA, Milan Zastavenie v čase. Doslov Ján Eben Bratislava, SAUL – Spolok autorov umeleckej literatúry 2005. 1. vyd. 191 s. Viaz. Román publicistu, novinára a prekladateľa (nar. 1940) o okupácii Československa v roku 1968. ISBN 80-88986-40-0 GULIK, Robert van Motív vŕbovej halúzky. Z angl. orig. prel. Ivan Krčméry

Bratislava, Slovenský spisovateľ 2006. 2. vyd. 152 s. Edícia Zelená knižnica. Viaz. Ďalší zo série detektívnych príbehov sudcu Ti zo starého Orientu tentoraz o vraždách významných predstaviteľov vtedajšej spoločnosti. ISBN 80-220-1355-2 ŠALAMOV, Varlam Tichonovič Kolymské poviedky. Z rus. orig. prel. Anna Hlaváčová Bratislava, Ikar 2005. 1. vyd. 350 s. Edícia Odeon. Viaz. Poviedky z trestaneckého tábora na Kolyme od jedného z najznámejších ruských spisovateľov 20. storočia (1907-1982). ISBN 80-551-1121-9 VETERANYI, Aglaja Polica posledných vydýchnutí. Z nem. orig. prel. Jana Cviková Bratislava, ASPEKT, záujmové združenie žien 2006. 1. vyd. 148 s. Brož. Román švajčiarskej spisovateľky (1962-2002) o vzťahoch k priateľom a príbuzným. ISBN 80-85549-59-X

Európe v 40. rokoch so zameraním na optáciu občanov Československa do ZSSR v roku 1947. ISBN 80-969426-1-1

84 Eseje. Prednášky. Iné písomné formy

97 Dejiny slovenských regiónov a miest

ZÁTURECKÝ, Adolf Peter Slovenské príslovia, porekadlá, úslovia a hádanky. Zost. Mária Kosová. Doslov Andrej Melicherčík Bratislava, Slovenský Tatran 2005. V tomto výbere 1. vyd. 813 s. Viaz. Rozsiahla zbierka malých foriem ľudovej slovesnosti od zberateľa a znalca slovenského folklóru (1837-1904). ISBN 80-220-0527-3

BEDNÁR, Andrej Zrkadlo Matiašoviec Kežmarok, ViViT 2005. 1. vyd. 26 s. Brož. Publikácia o obci a chotári Matiašoviec. ISBN 80-88903-81-5 MURCKO, Michal – PAVELČÍKOVÁ, Monika – ŠTEVÍK, Miroslav Sulín Sulín, Obecný úrad 2005. 1. vyd. 100 s. Brož. História obce. ISBN 80-969428-3-2 Prašice v rokoch 1995 – 2005 Topoľčany, Tristanpress 2005. 1. vyd. 32 s. Brož. Publikácia o dejinách i súčasnosti obce k 760. výročiu. ISBN 80-89173-05-5 Šváby naše rodné. Zost. F. Š. Pribula Prešov, Vydavateľstvo Michala Vaška 2005. 1. vyd. 118 s. Brož. Dejiny obce. ISBN 80-7165-532-5

86 Literatúra pre deti a mládež BREZINA, Thomas Chalanom vstup zakázaný! Naša trápna mamička. Z nem. orig. prel. Ľubica Janeva Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2006. 1. vyd. 135 s. Edícia Len pre čarodejnice. Viaz. Vtipné príbehy jednej veľkej rodiny: tentoraz chcú súrodenci zmeniť svoju mamu na modernú ženu. ISBN 80-89210-69-4 BREZINA, Thomas Chalanom vstup zakázaný! Totálne šibnutá rodinka. Z nem. orig. prel. Marta Hollá Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2006. 1. vyd. 132 s. Edícia Len pre čarodejnice. Viaz. Vtipné príbehy jednej veľkej rodiny: tentoraz budú všetci jej členovia v televízii. ISBN 80-89210-70-8 DAKIN, Glenn Wallace & Gromit – prekliatie králikolaka. Z angl. orig. prel. Miriam Ghaniová Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2006. 1. vyd. 47 s. Viaz. Ilustrované dobrodružstvo dvoch animovaných postavičiek o tom, ako chcú zachrániť Veľkú zeleninovú súťaž pred králikmi. ISBN 80-89210-82-1 FAKTOROVÁ-DRAGULOVÁ, Danuša Maxík a kamaráti. Ilust. Štefan Šilhan Bratislava, DAXE 2006. 1. vyd. 48 s. Viaz. Príbehy chlapca Maximiliána a jeho kamarátov. ISBN 80-968723-4-6 Indické bájky. Zo sanskrit. orig. prel. Róbert Gáfrik. Doslov Róbert Gáfrik Bratislava, Drewo a srd 2005. 1. vyd. 92 s. Edícia próza. Viaz. Výber z indických bájok s doslovom a vysvetlivkami prekladateľa. ISBN 80-88965-87-X VRANCKEN, Kaat Jé, jé, jé. Z hol. orig. prel. Jana Cviková a Dominika Formánková v jazykovej spolupráci s Adamom Bžochom Bratislava, ASPEKT, záujmové združenie žien 2005. 1. vyd. 119 s. Brož. Zábavná knižka o dospievaní, problémoch s láskou a sexom. ISBN 80-855949-60-3 9 GEOGRAFIA. BIOGRAFIE. DEJINY 921 Pamäti. Spomienky. Autobiografie Encyklopedický slovník. Zost. Š. Kruško Prešov, Koordinačný výbor reoptántov v SR 2005. 1. vyd. 480 s. Brož. Povojnový transfér obyvateľstva v strednej

94 Dejiny sveta. Dejiny Európy Acta Judaica Slovaca. Zost. P. Mešťan Bratislava, Múzeum židovskej kultúry – SNM 2005. 1. vyd. 149 s. Brož. Zborník príspevkov. ISBN 80-8060-173-9 Politický zrod novovekej strednej Európy. Zost. J. Baďurík a K. Sládek Bratislava, Centrum pre európsku politiku 2005. 1. vyd. 201 s. Brož. K 500. výročiu narodenia Ferdinanda I. – zakladateľa habsburskej monarchie. ISBN 80-7165-446-9 VITKO, Pavol PTP – poníženie a satisfakcia Bratislava, Ministerstvo obrany SR 2005. 1. vyd. 103 s. Brož. Historická analýza PTP. ISBN 80-88842-83-2

991 Archeológia Študijné zvesti Archeologického ústavu SAV. Zost. J. Bujna Nitra, Archeologický ústav SAV 2005. 1. vyd. 195 s. Brož. Zborník príspevkov o archeologických výskumoch. ISBN 80-88709-80-6 993 Rozličné fakty. Aktuality Almanach reklamy médií na Slovensku Bratislava, SANOMA MAGAZINES SLOVAKIA 2005. 1. vyd. 268 s. Brož. Register firiem z oblasti marketingovej komunikácie a reklamy. ISBN 80-89091-05-9 MORAVČIK, Leopold Lži, ktoré menili svet Bratislava, REGENT 2005. 1. vyd. 346 s. Viaz. Kniha novinára prináša niektoré dramatické a historické udalosti, ktoré sa stali predmetom falošných výkladov. Autor ich odhaľuje, pridŕžajúc sa faktov. ISBN 80-88904-42-0 999 Učebnice BÁRTLOVÁ, Alena – LETZ, Róbert Dejepis – národné dejiny Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 1. vyd. 191 s. Brož. Učebnica pre 3. ročník gymnázií. ISBN 80-10-00031-0 DANIŠ, Miroslav – KRATOCHVÍL, Viliam Pomocník k dejepisu pre 7. ročník ZŠ Bratislava, Orbis Pictus Istropolitana 2005. 1. vyd. 64 s. Brož. Pracovný zošit. ISBN 80-7158-565-3 Hospodárska geografia – 1. Zost. A. Gajdoš Bratislava, Orbis Pictus Istropolitana 2005. 1. vyd. 120 s. Brož. Učebnica pre OA. ISBN 80-7158-690-X

1. marec 2006

Pravda na dne pivnice Thomas Bernhard: Pivnica Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2005 Preklad Peter Kubica „Občas všetci zdvihneme hlavy a myslíme si, že musíme vyriecť pravdu či zdanlivú pravdu, a potom hlavy zase skloníme. To je všetko.“ (s. 123) Tak sa končí útla, zato neľahká kniha autobiografického charakteru od rakúskeho spisovateľa Thomasa Bernharda. Tieto slová sú varovaním aj zhrnutím zámeru celej prózy. Jej názov Pivnica skúpo, no presne naznačuje, kam kniha v hľadaní pravdy zájde. Vydaním spadá do sedemdesiatych rokov, u nás nadobúda na aktuálnosti súčasným prekladom Petra Kubicu, za ktorý získal Cenu Perly Bžochovej. Pivnica je retrospektívnym návratom k životnej skúsenosti z detstva, spájajúcej sa s pivničným obchodom v salzburskej štvrti Scherzhauserfeld. Dôvodom je krátka novinová správa o búraní scherzhauserfeldského sídliska, ktorá spúšťa mechanizmus spomínania. Predmestská štvrť, zobrazená v nuansách od „salzburskej chyby krásy“ po „geto zúfalstva a hanby“, sa stala pre chlapca útočiskom pred obmedzujúcim priestorom domova a gymnázia: „Bol nielen geograficky najvzdialenejším miestom na opačnej strane, ale v každom ohľade... Tu som sa nemusel stále ovládať, podrobovať, pretvarovať a klamať, aby som prežil.“ (s. 88) Rozhodnutie stať sa učňom v obchode Karla Podlahu predstavuje jediný možný a nevyhnutný „akt prežitia“. Chlapec tu nachádza sám seba, svoju schopnosť komunikovať a „byť užitočný“. Zachytáva vnútorné napätie, vznikajúce vplyvom rôznych prostredí (domov – obchod) a protichodných autorít (starý otec – Podlaha). Reflektuje sa cez priestorové súradnice, každý pohyb mestom má svoj význam, kladný alebo záporný, odzrkadľujúci sa v približovaní a vzďaľovaní sa k sebe samému. Pekelnosť Scherzhauserfeldu je zdanlivá, skutočným peklom je domov. Harmonizujúci, kompozične symetrický je až moment zmienky o hodinách hudby. V prúde rozprávania sa rozprávač/hrdina opätovne vracia k rozhodnutiu pre Scherzhauserfeld, verifikuje a spresňuje ho. Dáva jednej pravde viaceré podoby, korešpondujúc tak s noetickými východiskami. Priznáva sa k potrebe protikladov a rebelantstvu, latentne prítomnému v rozprávaní: „Moja existencia celý život rušila. Vždy som rušil a vždy som provokoval.“ (s. 30) Všetko v snahe zachytiť pravdu. Vťahuje nás do filozofických úvah, sprevádzaných neustálym spochybnením – významu slov, pravdivosti vypovedaného a schopnosti porozumieť cudzej výpovedi. Vo všetkých bodoch dochádza ku zdanlivo skeptickému poznaniu o nemožnosti zachytiť pravdu, napriek tomu písanie ostáva nutným a jediným spôsobom, „ako sa vyrovnať s existenciou“. Próza ďaleko presahuje rozmer lineárneho rozprávania, je filozofickou esejou o otázkach existencie, monológom so sebou samým, prúdom myšlienok transformovaných do nekončiacich viet. Smeruje k často protichodným tvrdeniam o mnohotvarej povahe človeka a jeho osamotení. Paradoxne tak vzniká síce próza z detstva, no s hlbokým filozofickým rozmerom. Nastolené otázky, priťažké pre chlapca, sú obhájiteľné rokmi, ktoré medzi bezprostrednou skúsenosťou a rozprávaním vznikli. Po zatvorení knihy ostáva silný pocit. Dostatočne silný na to, aby sme sklonili hlavy. To je všetko. Hana Tichá

KNIŽNÁ REVUE

1. marec 2006

strana 11

© Martin Kellenberger

ZO SVETA KNÍH Dejiny punku Legs McNeil, bývalý šéfredaktor hudobného časopisu Spin, a americký básnik kanadského pôvodu Gillian McCain vydali vlani v júni v americkom vydavateľstve Grove Press publikáciu Please Kill Me; The Uncensored History of Punk (Zabi ma, prosím. Necenzurované dejiny punku). V knihe zhromaždili množstvo dokumentov o tomto hnutí, rozhovorov s jeho zakladateľmi a predchodcami, od Velvet Underground po Blondie, cez Iggy Pop a Ramones.

Zbohom mladosť Anglický prozaik Jonathan Coe (1961) je dobrým glosátorom svojej generácie, odchovanej na rocku éry Woodstocku. Za prozaické diela získal viacero ocenení doma aj v zahraničí, vo Francúzsku mu udelili roku 1995 Cenu za najlepšiu zahraničnú knihu za What a Carve Up! (Čo uchmatnúť!), roku 1998 Prix Médicis za The House of Sleep (v čes. Dům spaní). Vydavateľstvo Gallimard tentoraz pripravilo pre francúzskych čitateľov jeho vyše 500-stranový román z roku 2004 The Closed Circle (Uzavretý kruh), voľne nadväzujúci na predchádzajúci úspešný sociálno-satirický román The Rotters’ Club (2001) o 70. rokoch thatcherovskej Británie, ktorý už bol aj zdramatizovaný a uvádzajú ho viaceré divadlá. The Closed Circle je sociálnou freskou o súčasnom blairovskom Anglicku. Týmto románom autor dáva zároveň zbohom svojej mladosti, jeho hrdinovia, tínedžeri z The Rotters’ Club, sú tu už ctihodní štyridsiatnici.

Zrod nových tried Rovnako ako po objavení kníhtlače alebo parného stroja aj dnes technický pokrok revolučne ovplyvňuje náš život. Autori publikácie La Révolte du proNETariat (Revolta pronetariátu, vyd. Fayard) – odborník na biológiu a informačné technológie Joël de Rosnay a ekonóm a informatik Carlo Revelli – sa pozerajú na rozvoj internetu a jeho prenikanie do každodenného života (blogovanie, encyklopédie atď.) z hľadiska celkových ekonomických a spoločenských zmien. S novými technológiami sa zrodili aj nové spoločenské triedy, „pronetariát“ či „infokapitalisti“.

Ľahké ako padajúci sneh Vo francúzskom vydavateľstve Noir sur blanc vyšla už druhá kniha jedného z najvýznamnejších a najprekladanejších súčasných poľských spisovateľov Andrzeja Stasiuka (1960), súbor piatich poviedok pod názvom L’hiver (Zima). Ich poetiku prirovnáva kritika k ľahkosti padajúceho snehu. V tomto vydavateľstve mu roku 2004 vyšla esej Mon Europe (Moja Európa), ale francúzski čitatelia sa už predtým zoznámili s jeho románom Dukla (2003), s Haličskými rozprávkami (2004, obidve vyšli vo vydavateľstve Christiana Bourgoisa) a predtým s poviedkami v zbierke Par le fleuve (Po prúde rieky, 2000). Naši čitatelia si môžu prečítať v slovenčine jeho prózu Dukla z roku 1997 (Baum 2004) alebo v češtine (Haličské povídky a Jak jsem se stal spisovatelem).

Najpredávanejšie knihy v Španielsku (február 2006) Beletria

Literatúra faktu

1. Elisabeth KOSTOVA: La historiadora 1. Eduardo PUNSET: El viaje a la felici(Historička), Umbriel dad (Cesta šťastia), Destino 2. José Antonio MARINA: Por qué soy cris2. José SARAMAGO: Las intermitentiano (Prečo som kresťan), Anagrama cias de la muerte (Prerušovanie smr3. Luis Rojas MARCOS: La fuerza del ti), Alfaguara optimismo (Sila optimizmu), Aguilar 3. C. S. LEWIS: Las crónicas de Nar- 4. Michel ONFRAY: Tratado de ateolonia. Vol 1 (Kroniky Narnie 1), Planeta gía (Pojednanie o ateológii), Anagrama 4. María de la PAU JANER: Pasiones ro- 5. Antony BEEVOR: La guerra civil espan ~ola (Španielska občianska vojna), manas (Rímske vášne), Planeta Crítica 5. Carlos Ruiz ZAFÓN: La sombra del 6. Bernabé TIERNO: Hoy, aquí, ahora viento (Tieň vetra), Planeta (Dnes, tu, teraz), Temas de hoy 6. César VIDAL: Los hijos de la luz (Deti 7. Lucía ETXEBARRÍA: Ya no sufro por amor (Už netrpím pre lásku), Martínez svetla), Plaza & Janés Roca 7. Paulo COELHO: El Zahir (Záhir), 8. Robert FISK: La gran guerra por la Planeta civilización (Veľká vojna za civilizáciu), Destino 8. Arthur GOLDEN: Memorias de una 9. Španielska kráľovská akadémia (R.A.E.): geisha (Spomienky gejše), Suma Diccionario Panhispánico de Dudas 9. Lorenzo SILVA: La reina sin espejo (Panhispánsky slovník nejasností), San(Kráľovná bez zrkadla), Destino tillana 10. Javier REVERTE: El médico de Ifni 10. Fernando Sánchez DRAGÓ: Kokoro, (Lekár z Ifni), Plaza & Janés Esfera de los libros

KUPÓN

strana 2

BUČINÁRI

12 strana

KNIŽNÁ REVUE

1. marec 2006

Ako vychovať zo zlého spisovateľa dobrého čitateľa Hovorí vydavateľ Koloman KERTÉSZ BAGALA
Pamätáte si, čo bolo hlavným impulzom, aby ste položili základy vlastného vydavateľského domu? – Vždy som koketoval s literatúrou, čítal som veľa, skôr samizdatovej ako oficiálnej literatúry. Odišiel som z chemickotechnologickej fakulty, pretože som postupne prestal spájať svoju budúcnosť s chémiou. Chcel som prejsť na filozofickú fakultu, ale zobrali ma vojaci, tak som sa tam dostal až po dvojročnej vojenčine – po revolúcii ‘89 ma nový dekan prijal ako mimoriadneho študenta hneď do druhého semestra. Mal som veľké šťastie, že za spolužiakov som mal Tomáša Kaminského a Vlada Potančoka – začali sme vydávať literárny časopis Maternica. Zvolili sme si tento názov, pretože všetko živé sa rodí z maternice a my sme chceli robiť časopis pre živú literatúru. Publikovali sme práce našich rovesníkov. Keď som si po odchode zo školy roku 1991 založil vlastné vydavateľstvo, títo autori sa stali kmeňovými autormi vydavateľstva. Prvou knihou L. C. A. bola zbierka poviedok Akozmia Tomáša Horvátha, z ktorých mnohé boli publikované v časopise Maternica. Tomáš je skvelý autor, doteraz som mu vydal šesť kníh. Aj Marek Vadas, Pavol Rankov a mnohí ďalší prispievatelia z časopisu debutovali u mňa. Prvoradým impulzom založiť vlastné vydavateľstvo bolo, že som sa chcel venovať pôvodnej tvorbe a najmä mladým začínajúcim autorom. A v neposlednom rade som chcel mať v poličke knihy, ktoré sa mi páčia.
Mali ste, či ešte stále máte nejaký vydavateľský vzor? – Ani nie, pretože začiatkom 90. rokov bola u nás vo všetkom anarchia – v obchodovaní, v plánovaní, nik sa systematicky nevenoval pôvodnej tvorbe. Vydavateľstvá sa vrhli na bestsellerovú literatúru a ak ich oslovil slovenský autor – nebodaj mladý – s knihou na vydanie, zostali v nemom úžase, alebo sa nahlas rozosmiali. Bolo to pre mňa nepochopiteľné. Nevedel som, čo mám robiť, ale rozhodol som sa nezostať bokom a pustil som sa do práce. Ako samouk. Síce bez peňazí a náležitého ekonomického vzdelania, ale s o to väčším nasadením. Po pätnástich rokoch to považujem za najlepšie rozhodnutie v živote.
Na pomery nášho knižného trhu ste zdolali slušný kus cesty, spomínate si na najťažšie prekážky, križovatky, či naopak, príjemné zastávky? – Chcel som sa venovať literatúre a hudbe. Pôvodne sa moja firma zapodievala agentúrnou činnosťou a mal som aj malú predajňu s LP a CD. Sporadicky som zo zisku vydával knihy. Začiatkom roku 1995 však môj musicshop skrachoval, a to bolo to najťažšie obdobie môjho podnikania. Rozhodol som sa však, že sa budem venovať už len vydavateľskej činnosti. A to bol vlastne druhý začiatok. V roku 1995 som vydal len 2 knihy, ďalší rok už 6, nasledujúci 18... Vlani vyšlo v L. C. A. až 27 kníh. Napriek tomu, že v súčasnosti je mo-

Ak by si chceli učitelia alebo študenti literatúry udržiavať prehľad o tom, čo sa deje v súčasnej slovenskej próze, stačilo by, aby pravidelne sledovali činnosť vydavateľstva K. K. Bagala (člen L. C. A. Publishers Group), známeho jednoducho pod skratkou L. C. A. Od založenia 1. marca 1991 v ňom vyšlo vyše 250 titulov pôvodnej tvorby od viac ako stovky autorov. Mnohým debutantom poskytuje vydavateľstvo výborný odrazový mostík prostredníctvom literárnej súťaže Poviedka, ktorú vyhlasuje každoročne 1. decembra. Vody pôvodnej tvorby by mali tento rok rozvíriť výsledky literárneho súbehu Román 2006, ktorý má uzávierku 1. apríla 2006. je vydavateľstvo dostatočne známe a ľudia vedia, čo môžu očakávať v edičnom pláne, považujem posledné dva roky za najhoršie zo všetkých. Je kríza a dokonca premýšľam o tom, že ukončím činnosť. Nie som nijaký zbabelec, aby som zdupkal od nedokončenej práce, ale už to takto ďalej nepôjde. Som neslušne zadlžený a kvôli literatúre ohrozujem aj svoju rodinu. Preto som sa rozhodol urobiť ešte jeden, posledný pokus. Prehodnocujem doterajšie obchodné vzťahy s distributérmi a skoncoval som s takzvaným komisionálnym predajom. Už nikto nedostane moje knihy zadarmo ako doteraz a aj keď mi „obchodníci“ predpovedajú bankrot, verím, že ma čitatelia podržia a nenechajú skrachovať moje vydavateľstvo.
Za pätnásť rokov sa vykryštalizoval nielen profil vydavateľstva, ale pod jeho logom sa aj sformovalo akési jadro spisovateľov a spolupracovníkov. Ako si vyberáte autorov, diela na vydanie, ako vyhľadávate debutantov? – S napĺňaním edičného plánu som nikdy nemal problémy, mám okruh veľmi kvalitných kmeňových autorov vydavateľstva. Ich rady ale neustále rozširujem o nových zaujímavých spisovateľov. Mechanizmy na ich vyhľadávanie mám už zabehané. Keď som sa v roku 1995 rozhodoval, či sa budem venovať už len vydávaniu literatúry, tak som sa pozrel na svoju prácu očami ľudí, pre ktorých to robím. Čo by som chcel, aby vydavateľ pre mňa robil, keby som bol spisovateľom. A čo očakávam ako čitateľ. Tak sa zrodila idea založiť vlastnú literárnu súťaž Poviedka. Zúčastňuje sa na nej obrovské množstvo autorov, takže si môžem dovoliť venovať sa len najtalentovanejším z nich. Mnohí by sa zrejme nikdy nestali spisovateľmi, keby neuspeli v tejto súťaži. To ale nie je jediná forma. Niektorých autorov oslovujem priamo, ak sa mi páči ich tvorba. Považujem za neetické „kradnúť“ svojim kolegom vydavateľom autorov, ktorých objavili, respektíve sa stali úspešnými vďaka nim. Je však prirodzené, že oslovujem renomovaných autorov, ktorí profilovo svojou tvorbou patria do môjho vydavateľstva – je to na autorovi, či začne publikovať u mňa. Napríklad Ivan Štrpka roky patrí k mojim najobľúbenejším autorom, ale začali sme spolupracovať až na jeho románe Rukojemník. Je mi cťou, že mohol vyjsť v L. C. A. V začiatkoch som sa neodvážil ani len snívať, že raz budem vydavateľom mojich obľúbených autorov ako L+S, Janovic,

KNIŽNÁ REVUE, dvojtýždenník o nových knihách. Vydáva Literárne informačné centrum v spolupráci so Združením vydavateľov a kníhkupcov SR. Šéfredaktorka Margita Bíziková. Adresa redakcie: Knižná revue, Námestie SNP 12, 812 24 Bratislava, Tel. 02/52 920 272, e-mail: [email protected]. www.litcentrum.sk. Sadzba SAPAC, spol. s r. o., Bratislava. Tlač DOLIS, s. r. o., Bratislava. Rozširuje MEDIAPRINT-KAPA, PRESSEGROSSO, a. s. Objednávky na predplatné prijíma ARES, Banšelova 4, 821 04 Bratislava, tel.: 02/4341 4665 a L. K. PERMANENT, spol. s r. o., Poštový priečinok 4, 834 14 Bratislava 34, tel. 02/4445 3711. Neobjednané rukopisy sa nevracajú. Registračné čís. 243/90, MIČ 49 315. Podávanie novinových zásielok povolené RPP Ba–Pošta 12 dňa 21. 10. 93, č. j. 129/93.

Földvári, Rakús, Kadlečík, Hrúz, Mitana... Bože, až sa mi zakrútila hlava.
Viete, koľko autorov ste podnietili k tvorbe súťažou Poviedka? Máte z publikovaných poviedok v zborníkoch niektorú najobľúbenejšiu? – Doteraz sme do súťaže Poviedka prijali 8363 súťažných príspevkov od 3580 autorov, ocenených bolo 153 poviedok – boli uverejnené v 9 zborníkoch, desiaty sa pripravuje. Vďaka súťaži Poviedka vstúpilo do slovenskej literatúry viac ako tridsať nových mien, a to je najdôležitejšie. S odstupom ča-

su sa ukázalo, že písanie vychováva aj čitateľov. Zo zlého spisovateľa sa môže stať dobrý čitateľ. Ak sa autor usiluje sformulovať svoje myšlienky do prozaického útvaru, mení sa aj jeho pohľad na literatúru. Pri čítaní dokáže lepšie oceniť ľahkosť písania u iného spisovateľa. Takže paradoxne – vlastný neúspech môže inteligentného človeka povzbudiť – stane sa vášnivým a pozorným čitateľom, prehodnotí svoje ambície a nebude v sebe zbytočne živiť nejaké falošné ciele. Niektorí prispievatelia neuspeli viacnásobne, ale viem, že pravidelne čítajú zborníky, sledujú ďalšiu tvorbu finalistov. Jednoducho našli inú záľubu v literatúre.
Ak by ste mali zostaviť reprezentatívnu antológiu z týchto poviedok, a to takú, aby zaujala aj zahraničných čitateľov, koľko poviedok, prípadne autorov by ste do nej vybrali? – Po vyhodnotení 10. ročníka Poviedky vyhlásim anketu, v ktorej budú čitatelia vyberať zo všetkých ocenených poviedok 10 najlepších. Predpokladám, že výber sa bude zhodovať aj s mojím názorom – ale nechám sa prekvapiť. Literárnu súťaž Poviedka pokladám za výkladnú skriňu mojich pätnástich rokov práce v slovenskej literatúre – neviem si predstaviť nič, čo by ma reprezentovalo lepšie.
Po úspešných deviatich ročníkoch Poviedky ste na 10. výročie vyhlásili súbeh na román. Nazdávate sa, že viacerí autori dozreli na romány, alebo spoločenská situácia núka témy, ktoré sú na poviedky prisilné? – Na Slovensku je vžitý čitateľský ná-

zor, že poviedka nie je tá pravá literatúra. Aj kritici považujú tento žáner len za nejaký rozbeh v tvorbe. Pritom autori-poviedkari stále skvalitňujú svoju tvorbu nielen kvôli dešpektu, ktorý na Slovensku vládne, ale hlavne kvôli konkurencii v tvorbe krátkych próz. Myslím, že slovenská poviedka je v porovnaní s okolitými krajinami na kvalitatívne vyššej úrovni. Tým, že som vyhlásil literárny súbeh Román, nechcem prikázať všetkým poviedkarom, aby začali písať román. Keď sa im páči písať poviedky, nech v tom pokračujú ďalej. Som však presvedčený, že treba dať šancu aj autorom väčších epických foriem. Mnohí kritici mi zazlievajú, že som „pokazil“ slovenskú literatúru tým, že som do nej „vniesol“ priveľa poviedky. Čo je to za hlúposť?! Na súťaži sa síce zúčastňuje od 500 do 1200 autorov, ale ja predsa „prinášam“ len 10 ocenených poviedok ročne! Je to naozaj tak veľa? Čo mi budú vyčítať teraz, keď som vyhlásil literárny súbeh Román 2006? Ocenené publikovaním budú predsa len prvé tri! Môže sa stať, že si ako vydavateľ v okruhu finalistov súbehu po vyhlásení výsledkov nájdem aj desať ďalších, ktoré neskôr zaradím do edičného plánu. A predpokladám aj, že ďalších 20, možno až 30 románov zaujme iných vydavateľov – s inými edičnými zámermi, pre iný okruh čitateľov, než na akých sa špecializujem ja. Tí istí kritici nariekajú, že na Slovensku sa nepíšu romány. Jeden literárny súbeh snáď presvedčí každého, že nestačí len povýšenecky frflať, ale treba aj niečo pre podporu tvorby urobiť. Ako skvalitniť prácu spisovateľov, ak nie vytvorením prostredia, v ktorom existuje prirodzená konkurencia, napríklad. Mojím cieľom je iniciovať vznik diel, nie vyplakávať nad ich nedostatkom, respektíve prebytkom.
Okrem vydávania kníh sa staráte aj o ich propagovanie. Početné prezentácie a rozličné akcie si vyžadujú mnoho energie a času. Ako hodnotíte túto časť svojej činnosti? – Pre mnohých vydavateľov sa vydaním knihy všetko končí. U mňa predstavuje asi tretinu práce vyhľadávanie nových titulov a ich redakcia. Ďalšiu tretinu času venujem vydávaniu a propagácii. Vydať knihu je pomerne jednoduchá činnosť, keď to človek vie. Ale až potom nasleduje ťažisková práca s knihou. Vtedy sa autori stávajú mojimi partnermi. Mám vcelku zabehané mechanizmy propagácie, predstavím autora na besedách, festivaloch a ak sa dá, vycestujeme aj do zahraničia. Keď sa však autor nechce zúčastňovať na literárnom živote, nerobím nič proti jeho vôli. Veľmi často chodím do Prahy, Brna, Budapešti, Ľubľany, Viedne... na prezentáciu slovenskej literatúry, pozývajú ma na rôzne literárne festivaly a knižné veľtrhy, takže nie je núdza. Vlani som sa napríklad zúčastnil, respektíve aj sám pripravil, na 99 akciách, z toho vyše 30 bolo v zahraničí. Poslednú tretinu môjho pracovného času predstavuje zabezpečovanie ekonomickej stability firmy. Je príšerné, že aj po 15 rokoch existencie som odkázaný na podporu zo strany sponzorov

a nadácií. Tak rád by som bol sebestačný. Nie som ale kvôli tomu ochotný meniť svoj edičný plán a začať vydávať „bestsellery“. Nejde mi do hlavy, prečo sú stratové knihy, ktoré považujem za kvalitné, ktoré vychvaľujú recenzenti a ktoré sa aj páčia čitateľom. Snáď na to raz prídem.
Ako vyhľadávate sponzorov? Myslím, že najdôležitejšie je mať víziu a dobré nápady. Hoci mám výsledky, stále nie som spokojný – neprestajne plánujem nové projekty, ktoré by pomohli rozvoju pôvodnej tvorby na Slovensku. Tieto plány však nikdy neprispôsobujem požiadavkám sponzora. To znamená, že napríklad nezačnem vymýšľať edíciu nejakej minoritnej skupiny len preto, že ju ktosi chce podporovať. Robím to úplne opačne. Realizujem svoje predstavy. Ak vypracujem projekt, zdôvodním jeho nevyhnutnosť a konkrétne preň hľadám zdroje financovania. Niekedy to trvá aj viac rokov, kým nájdem správneho sponzora alebo partnera projektu. Myslím si, že ak sa jednotlivec, podnik alebo inštitúcia rozhodne finančne podporovať povedzme literatúru, neprináleží mu literárne projekty vymýšľať, ale s plnou dôverou prenechať realizáciu profesionálom. Takýto druh spolupráce s mojou literárnou agentúrou veľmi oceňujú napríklad traja najdôležitejší sponzori mojich projektov: T-Com, Slovak Telecom (súbeh Román 2006), Tipos (súťaž Poviedka) a Tatra banka (projekt pre knižnice 100 kníh Tatra banky).
Keby ste sa neuplatnili ako vydavateľ, čím by ste boli? Mali ste na začiatku kariéry aj inú alternatívu? – Nič neviem robiť so zadnými dvierkami. Keď sa do niečoho pustím, tak to robím naplno, s odovzdaním. So všetkým, čo k tomu patrí. Alebo do toho vôbec nejdem. Odkedy som sa rozhodol, že budem vydávať pôvodnú tvorbu, neviem si predstaviť, že by som robil niečo iné. Hoci celých pätnásť rokov frflem a sťažujem sa, pretože na Slovensku nie je ľahké podnikať – musím sa boriť s rozmarmi úradníkov, nezmyselnými zákonmi, s viacnásobnou robotou... Pokojne sa môže stať, že hocikedy zbankrotujem. Nie preto, že všetko prehrám v kasíne, alebo prepijem. Ale preto, že ľudia jednoducho nebudú stáť o pôvodnú tvorbu. Nemám predstavu, čo by som tu potom ešte robil. S najväčšou pravdepodobnosťou by som sa vysťahoval zo Slovenska. Bola by to pre mňa ozajstná prehra. Dôkaz, že nemalo zmysel veriť a pracovať.
Na viacerých akciách vás sprevádzajú aj vaše deti. Ako usmerňujete ich vzťah ku knižkám? – Neprestajne sú obklopení knižkami, keďže doteraz bývame na priváte v jednoizbovom byte. Dvojičky majú päť rokov a mladší syn dva. Knihy sú prirodzenou súčasťou ich života. Až im závidím také detstvo! Keďže nechceme mať doma televízor, veľa sa rozprávame a čítame im s manželkou knihy. Obyčajne sa im páčia knihy, ktoré s pasiou čítame aj my. Napríklad šalejú pri Taragelových Rozprávkach pre neposlušné deti, ale medzi obľúbené patria aj diela J. C. Hronského, alebo Čapkove Rozprávanie o psíčkovi a mačičke. Stále sa vypytujú a mudrujú. Chodíme s nimi aj na besedy, do divadla, boli sme už aj na opere. V podstate mi je jedno, či budú spisovateľmi – budem ich podporovať vo všetkom, čo ich bude baviť. Aby prežili svoj život zmysluplne a boli šťastní. Šťastní a slobodní ako ja, pretože robím len to, čo skutočne chcem. Pripravila Marta Bábiková Foto Peter Procházka