OČAMI DELFÍNA

* PLAMEŇ NÁDEJE * HVIEZDA NHL PRE DELFÍN * MILIÓNOVÝ TANEČNÍK LACO * TOP – TEN DELFÍNA * CINEAMA 2005-6, ZÁVISLOSŤ, KTORÁ * EURÓPSKY VLAK * PRVÁ PRÍLOHA „NA KRIDLACH NEZABÍJA

OČAMI DELFÍNA Základná výbava modelára: nožnice, pilníky, modelársky nôž, šidlo, malé vrtáky, štipce, papierová lepiaca páska, lepidlo na plastové modely, farby podľa doporúčania výrobcom Revell alebo Humbrol, štetce, riedidlo /na umytie štetcov/, handrička. Modelárstvo pre deti mladšie ako 8 rokov, nie je veľmi vhodné.

Modelár- záujemcom o modelárstvo Modelárstvo je ukážkou precíznosti, trpezlivosti a zručnosti, ktorú uskutočňuje modelár na svojom diele – modeli. Modely sa delia na dva základné typy: modely zo škatuľky – dajú sa kúpiť v rôznych obchodoch napr. hypermarketoch a obchodoch s hračkami, resp. v špecializovaných predajniach pre modelárov. V Košiciach je to, napr. na Hlavnej ulici, vo Vitézovom dvore- Hobby shop, na Hrnčiarskej ulici 2 - Plastic Kits. Model z krabičky si modelár zakúpi v škatuli, alebo vo vrecúšku. Samotný model je vyrobený z plastu. Mierky modelov sú rôzne, no najčastejšie používané sú: 1:48, 1:72 a 1:144; modely podľa plánu – ten si musí modelár spraviť úplne sám, z vlastnoručne vyrobených dielcov podľa plánu s uvedenými rozmermi.

K tomu, aby modelár mohol začať pracovať potrebuje mať k dispozícii miestnosť s pracovným stolom a dobrým osvetlením /silnou žiarovkou/n a tiež aj pracovné pomôcky. Niekedy sú to veci, ktoré sa bežne nachádzajú v domácnosti, no niekedy je potrebné navštíviť aj špecializované predajne a pomôcky si zakúpiť.

Každý modelár by sa chcel zúčasniť sa na výstave, Gde má môžnosť prezentovať svoju zručnosť, a cit pre čo najvernejšiu kópiu. Preto musí modelár dobre poznať históriu svojho modelu, a najmä dodržať všetky jeho rysy, aby bol presne ako skutočný, len v menšom ba niekedy, až v miniatúrnom prevedení. Hlavný dôraz sa kladie na presnosť.

Modelári nášho kraja majú raz do roka stretnutie v Centre voľného času „Domino“ na Popradskej ulici v Košiciach. Toto miesto je zároveň určené na prezentáciu formou výstavy. V tomto školskom roku sa výstava konala 24. septembra 2005. Podujatie bolo na medzinárodnoj úrovni, s účasťou zahraničných modelárov z Čiech, Poľska i Maďarska, ktorí na tejto výstave prezentovali svoje aktuálne zauímavá modely.

Koho z vás to zaujalo a chcel by sa tomuto hobby venovať, môžem doporučiť niektorú zo špecializovaných predajní, kde mu zaručene pomôžu s výberom vhodného modelu a poradia, ktoré pracovné pomôcky bude pre začiatok potrebovať. Pavol Závacký

OČAMI DELFÍNA

26. august 1996 je deň, kedy sa prvýkrát zišla vtedajšia štvorčlenná zostava kapely No Name: Viliam Gutray a traja bratia - Igor, Roman a Ivan Timkovci. Ako mladá študentská kapela, sa prihlásili na regionálny festival autorskej piesne Košický zlatý poklad, z ktorého si odniesli prvé miesto. Ako víťaz Košického zlatého pokladu. Skupina No Name sa stala priamym finalistom medzinárodného festivalu Bratislavská lýra *97. Možnosť prezentovať svoju tvorbu na tomto festivale skupina No Name privítala s nadšením. S úmyslom skvalitniť svoje vystúpenie si prizvala klávesáka Mariana Čekovského. Napriek tomu, že sa neumiestnila v prvej trojke ocenených, zacalo sa v hudobnej brandži o No Name hovoriť... Slovenský rozhlas dal tejto kapele možnosť nahrať dalšie nahrávky. Zo šiestich piesní si vydavateľstvo UNIVERSAL MUSIC Slovensko vybralo skladbu "Sa". Slovenské rádiá zaujali k skladbe pozitívny postoj, čo bolo pre vydavateľa dostatočným podnetom k podpísaniu zmluvy s kapelou No Name na pät albumov (rok 1998). Ako dobrý ťah sa ukázala voľba vydavateľa, doplniť album o cover-verziu skladby "Kristínka iba spí" od autora Petra Nagya. Táto pieseň dala kapele kredit na celoslovenskej hudobnej scéne. Úspech cover-verzie bol natoľko veľký, že to istým spôsobom kapelu zaškatuľkovalo... Ostávalo, teda iba na kapele ako si poradiť s úspechom nie vlastnej piesne, a hlavne dokázať širokej verejnosti, že skupina No Name je schopná žiť aj z vlastnej tvorbou. V nasledujúcem roka došlo k personálnej výmene klávesáka. Mariána Čekovského nahradil Zoltán Sallai. Schopnosti nového člena kapely, okrem muzikantskej obce, ocenili aj fanúšikovia, ktorí sa už tradične tešia na raperské sólové vstupy Z. Sallaia. Písal sa rok 2000, kedy sa No Name- už v novej zostave, dohodli s vydavateľom ,na vydaní v poradí už druhého albumu s názvom "Počkám si na zázrak". Album, ktorý obsahuje trinásť piesní, sa stal najpredávanejším, najhranejším a na výročných cenách Grammy aj najviac oceneným albumom. Do teraz získal ocenenia: Kapela roka, Album roka a Skladba "Žily" sa stala Skladbou a zároveň aj Textom roka 2000. Piate ocenenie si odniesol Juraj Kupec, za producentskú prácu na spomínanom albume. Zázrak sa teda dostavil, a po mnohých oceneniach, množstva predaných

nosičov a vypredaných koncertoch, sa kapela No Name rozhodla skúsiť šťastie aj v susednej Českej republike. V máji 2001 sa kapela No Name na neverejnom rádiomeetingu stretla so zástupcami Českých rádií. Po odohraní malej ukážky z tvorby piatich "košičanov" sa rádiá spolu s vydavateľom zhodli, že v Čechách nasadia ako štartovací singel pieseň "Žily". V priebehu dvoch týždňov sa skladba prebojovala do prvej desiatky a nevídanému záujmu rádií sa mohla tešiť neuveriteľných osem mesiacov, čo zabezpečilo piesni „Žily“ pozíciu v prvej pätke najhranejších skladieb v Českých rádiách za rok 2001. Dalšie nasadené single -"Ty a tvoja sestra“, „Ďakujem, že si" a ich umiestnenia v hitparádach potvrdili, že skupina No Name nie je sezónna záležitosť. Druhý album skupiny No Name svojimi úspechmi, do istej miery až zaväzoval, vyprodukovať niečo, aspoň tak úspešné, ako album "Počkám si na zázrak"... Ohlasy neprajníkov, že No Name je kapela jedného hitu atď, definitívne umlčal v poradí tretí album "Oslávme si život".

Na súčasné pesimistické myslenie človeka, optimistický názov albumu, kapela vysvetľuje radosťou zo života a argumentuje úspechom predošlého albumu. V októbri 2001 sa stáva krstným otcom tohto albumu David Koller - spevák známej kapely Lucie. Prvý singel "Nie, alebo áno" predpovedá albumu úspech ako v hitparádach tak aj na pultoch predajní. V krátkom case sa ocakávaný album stáva zlatým, a následne aj platinovým. Úspech druhého singlu s názvom "Večnosť", a hlavne originálne spracovaný videoklip motivuje kapelu pokracovať vo svojom ťažení. Idea, podeliť sa s fanúšikmi o životný elán, sa No Name už v šesťčlennej zostave bratov Timkovcov, vydáva na svoje prvé veľké turné po Slovensku. Počas štrnástich koncertov v máji 2002 sa No Name teší okrem záujmu divákov aj vydaniu albumu "Oslávme si život" v Českej republike. Pieseň "Nie alebo áno" bola najhranejšou skladbou v Českých rádiách za rok 2002. Dá sa povedať že na povel vydavateľa - hrať druhý singel "Večnosť" slovenské a české rádia vyslovene čakali. Preto sa No Name rozhodli vyraziť v októbri 2002 na samostatné turné po Českej republike. Pieseň "Večnosť" pritiahla kapele No Name tisíce ľudí do športových hál a na zimné štadióny. Dôkazom úspešnosti tohto turné je aj koncert v Prahe, v -T- mobil aréne... No Name sa tak stala prvou z domácich kapiel založenou po rozdelení Československa, ktorá svojimi fanúšikmi naplnila priestory T - mobile arény. Koniec roka 2002 okrem českej časti turné "Oslávme si život", spríjemnili ešte dve ocenenia: prvé je striebro v celoštátnej ankete Zlatý Slávik 2002 a cena najžiadanejšia kapela v rozhlasových médiách- Grand prix 2002. Čo prinesú kapele No Name ďalšie roky sa uvidí.....

OČAMI DELFÍNA DELFIŇÁCI ASISTOVALI DEŤOM DEŇ KOŠÍC – KRESLENIE NA ASFALT – KAŽDÝ VÍŤAZOM

Deti prišli z rôznych škôl, materských, či základných. Každé dieťa si prinieslo svoje nápady, ktoré začalo realizovať na asfalte. Boli tam rôzne krásne kresby, ktoré si určite premysleli do základov. Možno, to boli ich sny, túžby, možno aj niečo úplne iné, alebo všetko zmiešané. To je podľa mňa aj najpravdepodobnejšie. Všetky deti sa snažili kresliť čo najlepšie a určite, dávali do toho aj svoje city. Používali farby, podľa ktorých sa dalo zistiť, čo majú vážne radi, čo sa im páči na lete. Každé dieťa, ktoré tam kreslilo, bolo pre mňa víťazom. Prečo? Nie každý dospelák sa dokáže tak odreagovať od prostredia a ostatných ľudí. Veď, tam bolo veľa záujemcov. No, predstavte si to, že oni úplne zabudli na svoju trému. Takže, každé dieťa svojím spôsobom bolo víťazom. Víťazom boli aj pracovnici z CVČ Domino, ktorý súťaž starostlivo pripravili. Aj my sme mali z toho radosť, že malou troškou sme pomohli pri oslave Dňa mesta Košíc. PRVÝ DELFIŇÁCKY VIDEOCLIP Video krúžok Delfín, SSOŠ Bukovecká 17 v Košiciach finišuje. Po prvých dokumentoch: Metamorfózy Dušana Baláža, Poézia jazera a v prvom hranom filme Hľadanie večnej krásy. Tento film rozprúdil podnetnú diskusiu na Cinema 2005 v Rožňave. V sučasnosti pripravujú prvý VIDEOKLIP vlastnej rapovej skladby

TLAČENICA.

Realizovať sa bude v živej tlačenici MHD. Študenti Ondrej Nosáľ, Braňo Bereza a Peter Roško, ale aj ďalší delfíňaci sa zapájajú do európskej. súťaže mladých scenáristov na tému ABSURDNO. Tvorivú skupinu delfiňákov vedú: kameraman Valentín Hurdoš, scenárista Gabriel Glovacký a prof. Marcela Kustrová. Ján Štika CESTA DO PRAVEKU Nižná Myšľa Nižná Myšľa- doslova hrdý názov „Slovenské Mykény“. Táto južná časť Košickej kotliny je archeologickým rajom. Archeologické pamiatky o najstarších obyvateľoch chotára sa našli na kopci Skalka nad Olšavou, na Konopiskách, na Várhegyi a na Alameneve. Ide o kamenné štiepané nástroje, čepele, ich zlomky a oštepy z poslednej doby ľadovej. Ich vek sa datuje v rozmedzí 100 000 až 40 000 rokov pred naším letopočtom. Je to dôkaz o pôsobení loveckých tlúp

v Košickej kotline. Stopy po pastieroch a roľníkoch siahajú až do mladšej doby kamennej. Po domácky vyrobená keramika hovorí o ich zručnosti, preto že výrobky vypaľovali už v otvorených páleniskách. VÁRHEĎ Dlhodobý výskum archeologického ústavu. Ako sme sa dozvedeli od PhDr. Ladislava Olexu vyvýšenina Várheď, ktorá sa nachádza nad dnešným sútokom Hornádu s Torysou je miesto systematického archeologického výskumu od roku 1977. Na podporu bolo založené aj občianske združenie Klub priateľa archeologického výskumu v Nižnej Myšli. V roku 1998 bolo zriadené cirkevno-archeologické múzeum. Sídlo je v budove bývalého kláštora a na výskumoch sa podieľajú aj študenti.

OČAMI DELFÍNA V roku 1991 sa konal svetový kongres archeológov na výsledky výskumu sa prišlo pozrieť osemsto odborníkov z celého sveta. Čo dokumentujú nálezy? Predkovia dokázali vyrábať dokonalé nástroje, ozdoby aj zbrane z kameňa, kostí aj dreva. Stavali sa dokonalé príbytky zrubového typu. Pri dnešnej Myšli bola opevnená osada mestského charakteru, ktorá mala vzor v Kréte v Mykénach. Odtiaľ je prirovnanie Myšľa- Slovenské Mykény. Obyvatelia sa vyznali v metalurgii aj v obchode. Prvý kovolejári objavili aj blízke ložiská zlata... Na Várhegyi z predpokladaných 1000 hrobov sa preskúmalo 700. Títo predkovia verili v posmrtný život, preto im vkladali do hrobov keramické nádoby s nápojmi a potravou. Mŕtvy boli vkladaní v skrčenej podobeskrčenci. Uctievali prírodné božstvá. (Hradný vrchVárhegyi. Koncom doby železnej sa do Košickej kotliny presídlili Keltinález keltskej spony)pri termálnom prameni Koscelok. Po tatárskom vpáde 1241-2 sa obyvateľstvo rozšírilo o prvú nemeckú kolonizačnú vlnu. Pri Koscelku bol postavený ranogotický dedinský kostol. Andrej Tynus, farár spracoval Kroniku obce. Aké zázračné objavy prinesú ďalšie archeologické výskumy? Na to veru nevedel odpovedať ani na slovovzatý Ladislav Olexa... Čím prekvapia slovenské Mykény?! Viktória Štefániková, Ján Štika

SLOVANSKÍ BOHOVIA Po prvých Slovanoch sa zachovalo množstvo bájok, ale žiadne písomne pamiatky. Náboženstvo bolo sprvu prírodné a polyteistické. Perún bol hromovládny boh, ktorý najvyšší zo Slovanských bohov, bol prirovnávaný k Diovi a bol na čele starých bohov. Vládol búrke a prinášal dážď. Jeho symbolmi boli sekera a dub, ktorými sa prinášali obete, (typickým obetným zvieraťom bol býk). Tak isto ako u Germánov alebo Keltov, aj Slovania pomenúvali dni v týždni podľa bohov, a práve Perúnovi patril štvrtok. Jeho kult zmenilo kresťanstvo na uctievanie proroka Eliáša. Boh pravdy a spravodlivosti sa nazýval Prove a bol mu zasvätený háj Vagriji. Ďalším slovanským bohom bol Porenut, bol zobrazovaný tým, že mal 4 tváre a piatu na prstiach, ľavou rukou sa dotýkal čela, pravou brady. Boh zobrazovaný so siedmymi mečmi, ôsmy držal v ruke bol boh nazývaný Rugevit. Boh nebeského ohňa a svetla, tvorca všetkých vecí bol Svagor a dobytku, niekedy aj poľnej úrode vládol Veles, ktorý bol spojovaný so Zemou a bohom podsvätia, vládcom mŕtvych. To boli len niektorí z mnoha Slovanských bohov, ktorých Slovania uctievali, báli sa ich a prinášali im obete. Slovanský boj o ktorom kronikár Helmond uvádza, že býva vzývaný a boh všetkého zlého, majúci vládu nad všetkých nešťastím. Helmond zároveň spomína jeho božský protipól zodpovedajúci za všetko dobré. Táto dualistická konvencia je podľa niektorých názorov dôkazom prítomnosti iránskeho vplyvu na slovanský panteón a to vplyvu buď priameho, alebo predaného prostredníctvom Skýtov. Taktiež je možné, že Černoboh bol až neskôr súčasťou panteónu pobaltských Slovanov, ovplyvnených súperním s kresťanom. Keďže však ohľadom týchto protikladných božích postáv neexistuje žiadny iný priamy písomný, či archeologocký dôkaz, je treba domnienku o iránskom vplyve i dualistickom základe prijímať s obozretnosťou. (Náznaky dualistického ponímania božstiev badať aj v určitej protikladnosti Perúna- ako nebeského jasného božstva - a Velesa, temného chtonického božstva s výsadným vzťahom k čarodejom. Avšak etický rozmer tejto protikladnosti v pôvodnom ponímaní absentuje a odkazy naň je treba pripísať až neskorším kresťanským interpretom.) Silvia Jakšová 1. C

OČAMI DELFÍNA FRAGMENTY Z NAŠEJ SOČ ĽUBICA o MOZARTOVI.......... Mozart .Vždy som ho rada počúvala. Jeho hudba mi prinášala upokojenie, radostné chvíle, rozptýlenie .MOZARt – geniálne dieťa, ktoré už v rannom detstve vyvolávalo aplauz na kráľovských dvoroch.. Ojedinelý zjav .Skúmať jeho životné osudy je malé dobrodružstvo v čase a priestore . Mozart vo filme- kontroverzné génius plný záhad. Jeho skladateľské umenie dodnes očarilo svet muzikantov, aj poslucháčov...Tri týždne by nepretržite deň a noc znela jeho hudba...Pred 250 rokmi zomrel... za rakvou kráčal len pes...Mozart oklebetený, nedocenený, ale aj zbožňovaný...Dnes aj malými drobčekmi na novonarodeneckom oddelení v Šaci.. Najviac si obľúbili Mozarta a jeho Malú nočnú hudbu....MOZART aj po švrťstoročí víťazí...Aj u najmenších. Pre Mozarta som sa rozhodla preto, lebo som klaviristka a cítim ho srdcom. Materiály o ňom mi otvorili nové dvere poznania . W.A. MOZART-Život v tempe allegro Prvé skladby napísal ako päťročný. O rok neskôr už bol vynikajúcim klaviristom a improvizátorom. Sedemročný skomponoval prvú symfóniu, desaťročný oratórium a dvanásťročný operu .V Ríme po dvoch počutiach spamäti presne znotoval Allegriho skladbu Miserere mei...Pápež ho vymenoval za rytiera Radu zlatej ostrohy. Detstvo mu vzalo koncertovanie po celej Európe. Až do 23 rokov. Neuveriteľný kolotoč, ale aj nesmierna námaha. Usadil sa v Salzburgu. Pôsobil v službách tamojšieho arcibiskupa.Neskôr vo Viedni komponoval, koncertoval, učil žiakov. . MOZART a Slovensko Jediná Mozartova návšteva Slovenska sa odohrala pravdepodobne na pozvanie šľachtických rodín Pálffyovcov a amadeovcov počas jeho prvej veľkej európskej cesty , ktorej cieľom bolo predstaviť zázračné dieťa cisárskemu dvoru vo Viedni. Dôkazom o Mozartovom pobyte v Bratislave

Sú listy jeho otca Leopolda priateľovi Hagenauerovi do Salzburgu .,,Verte , že nás asi tri týždne pozývajú , aby sme po Počatí panny Márie , 15 decemra pricestovali do Pressburgu....“Zázračné dieťa prekvapovalo bezprostrednosťou, vtipom, ľahkosťou hry na klavíri a husliach , pohotovým čítaním neznámych skladieb, zručnými improvizáciami a v neposlednom rade vlastnými kompozíciami .Nechýbali ani vyslovene cirkusové kúsky, napríklad hra na zakrytej klaviatúre .... Mozart a lásky........... Všetky mali ľúbezné hlasy a inšpirovali ho k majstrovským hudobným dielam .Pravda okrem manželky Konstancie. Prvé vyznanie lásky z jeho úst zaznelo veľmi skoro. Mal šesť rokov .Wolfgang hrával s deťmi Františka i. na klavičembale aprežil idylku s Máriou Antoinettou, ktorá sa neskôr vydala za francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI./Neskôr boli popravení gilotínou/. Keď sa Amadeus poklzol na navoskovaných parketách , roztomilá vojvodkyňa k nemu svižne priskočila a pofúkala mu boliestku, čo ho nesmierne dojalo .,,Ste veľmi milá, keď vyrastiem, ožením sa s vami...“ Jeho vzťah k nemeckej sesternici Márii Anne tekle už toľkou zdvorilosťou neprekypoval. Písal svojej láske listy plné necudných narážok. Na jar 1778 sa v Mannheime zoznámil s Alojziou Weberovou, ktorú považoval za najkrajšie dievča...Zadovážil jej najlepších učiteľov spevu...Alojzia zožala slávu a vydala sa do zámožnej rodiny........ Jej sestra Konstancia –nie tak krásna- bola nežnou apozornou manželkou i dobrou matkou. Priviedla a svet 6 detí, z ktorých len dve sa dožili dospelého veku.Ženský pôvab a bystrý um však nachádzal Wolfgang iba v náručí mileniek.....Jeho hudobné dielo je geniálnou yntézou hlbokých citov a bohatého ľúbostného života.......Mozart slávny, pokorený zatracovaný....Narodil sa 27. Januára pre 250 rokmi. Patrí nám všetkým, lebo hudba nepozná hraníc.........

OČAMI DELFÍNA NIE DESPERADO A ERIK ale Anton Frolo legenda svetovej hádzanej je našim vzorom. V našom štúdiu Delfín je obrovská kniha. Je v nej život a mozaika športových úspechov hádzanára storočia Antona Frola, patrońa našej školy, ktorý sa zúčastnil na našej imatrikulácii, aj druhom repzentačnom plese. Obdivovali

sme ho ako sa rytmicky zvrtať, zabávať......Napriek pokročilému veku je stále svieži, čulý, usmiaty, plný energie a plánov....To je ten správny typ. A nie úbohučký klamár Desperado trápna a smiešna figúrka Vyvolených, či Vyvalených.... Alebo hermafrodit Erik prostitútka, či prostitút s IQ hojdacieho koníka........... Ťažké detstvo Anton Frolo je rodákom z Ružomberka. Ako deväťročný ostal sirotou. Vtedy, keď najviac potreboval pomoc, pohladkanie... Talent zdedil po matke. Otec bol železničiar, notorický alkoholik a reumatik....Vytrpel si s ním dosť. Anton mal dve staršie sestry. Po smrti ich matky otec zo dňa na deň prestal piť .Našiel si novú priateľku a pre nich náhradnú matku, ale ona, bohužiaľ sa ako matka a manželka nechovala. Antona učil život sám... Hádzanárske začiatky S hádzanou začínal pomerne neskoro. Počas štúdia na gymnáziu. Mal 17 rokov... Hádzaná sa mu darila. Bol rýchly, pružný, mrštný...vynikal silnými rukami.Čoskoro sa prepracoval medzi najlepších. Dostal sa do Dukly Praha, ktorá združovala najlepších československých hádzanárov...Dukla bolo pojmom. Hrala vynikajúcu hádzanú založenú na trhákoch, výbornej obrane. Odtiaľ bol len skok do reprezentácie. Veľké nezabudnuteľné zápasy Jeho prvý veľký reprezentačný zápas sa odohral v roku 1956 v Paríži. Upozornil na seba vyrovnaným výkonom. Bol oporou v Dukle, aj v reprezentačnom drese. Mal ohromnú vôľu víťaziť. Viedol príkladný život, nefajčil, vyhýbal sa alkoholu. Na každý zápas a potivo pripravoval. V tom je tajomstvo jeho úspechov. Nič nenchať na náhodu.Tvrdo trénovať, dať hádzanej všetko..... Prišli Majstrovstvá sveta 1958.... celé Československo fandilo nášmu tímu.Bol skvelý. Aj Anton Frolo neúnavný bojovník, skvelý technik, vynikajúci obranár...... Finále bolo nervydrasúce..

Dodnes ho má v živých spomienkach. Strieborná medaila- senzačný úspech! Švédi nás zdolali so šťastím... Písal sa rok 1961 ..opäť majstrovstvá sveta. Opäť skvelá hra našich hádzanárov. Západné Nemcko sa stalo miestom obrovskej drámy..... Rumunsko.. tím loptových virtuózov, ale aj tvrdých chlapov. Nedarovali nič... . Dvakrát predlženie... Nervy tiekli.. publikum bolo vo vytržení.... Nesmierna vôľa po víťazstve u oboch.... Rumuni boli šťastnejší o gól.. Slzy sa tisli do očí.. Taký je však šport. Repríza súboja sa konala v Prahe. Publikum burácalo.... všetci veľmi chceli... no nevyšlo to. Pre Čechoslovákov ostala bronzová medaila..... Mrzelo to veľmi... Ale život išiel ďalej. Posledné Majstrovstvá sveta.... Anton Frolo bol na plagáte Majstrovstiev sveta vo Švédsku.... Uznanie za dlhoročné športové výkony. Novinári naše mužstvo nefarizovali.. A bolo to dobré. V tvrdej príprave, v skvelom tíme bojovníkov rodil sa tajný plán. Sen o zlate vyšiel. Vybojovali sme zlato. Na to finále nikdy nezabudnem spomína s iskrou v oku hádzanár storočia. Necítill som bolesť... drel som... nechcel som odísť z ihriska... Vyšlo to..... Švédi ako veľkí znlaci hádzanej nám tlieskali...“ Konečne vytúžené zlato. Čo sa však za tým skrývalo?! Stovky hodín tréningov, litre potu, rozbité nohy, ruky, modriny.... Keď znela hymna, vtedy sme plakali od šťastia.... spomina A. Frolo. Veľké zápasy v Prešove a Košiciach Nedá sa zabudnúť ani na skvelé prešovské družstvo..fantastické publikum.. podmienky boli mizernéškvára, umývynie vo fontánke... Ale atmosféra bola jedinečná... .Prvý zápas v Prešove sledovalo 12000 platiacich divákov. Bolo ich tam však viac. Na hádzanú vysoké číslo. A to s úspechmi Tatrana sa neustále zvyšovalo. „Na prvý zápas v Prešove nezabudnem. Porazili sme výborný tím Gottwaldova 17: 13“ !!!! Lukošík, Seruga, Eibl, Greňovci,Matuščin...čo meno to hádzanársky pojem. Nezabudnuteľné ostali zápasy so slávnou Duklou Praha.... Pretože bol to športový sviatok celého mesta. Mesta, ktoré žilo hlavne futbalom.... Prešov sa dožil hádzanárskych titulov. Boli to veľké oslavy..... A.Frolo bol zakladateľom ženskej hádzanej v Prešove...... Neskôr pod vedením Dušana Daniša Prešovčanky dosiahli vrchol. A. Frolo svoju kariéru zakončil ako tréner v Košiciach... Košice bez tradície v tomto športe sa dostali na špicu. Celý svoj život venoval rodine a hlavne špoertu. Úspešným pokračovateľom bol aj syn... Stale áktivny Dnes Anton Frolo učí v športovej triede. Zaslúžil sa o novú hádzanársku halu v Košiciach. Učí, pracuje na záhradke... má ešte veľa predsavzatí. Nielen za športové výsledky , ale aj príkladný život je vzorom pre nás. Zaslúži si uzanie a obdiv. Chodí medzi nás. Beseduje s nami. Aj o životospráve, drogách , pravých hodnotách života. Človek musí mať svoj cieľ a ísť za ním.......život nie je prechádzka ružovou záhradou..treba prijímať aj prehry, prežiť sklamania. Ale stále pozbierať sa a ísť. Vlastnou cestou...Toto je krédo nášho patróna.Skromnosti mal by sa od neho učiť aj kráľ klamárov Desperado, ktorý prisľúbil , že na dva roky bude aj Cigánom....Bóže , keby hlúposť kvitla Desperado by bol najkrajšou ružou........ Z práce Zuzky Bercikovej Námet na vidiofilm Jarmila Balogová

OČAMI DELFÍNA RÁDIO DELFÍN INTONÁCIA V ROZHLASOVOM PREJAVE Každá veta má istú intonáciu. K intonácii patria jazykové i mimojazykové prvky. Do intonácie sa zaraďuje najmä melódia, dôraz, prestávka, tempo. Na príkladoch sme si rozobrali intonáciu v spravodajských a publicistických žánroch . Statická melódia je príznačná pre krátke spravodajské formy. Ako sme zistili glosa a poznámka si už vyžadujú dynamickejší prejav, väčší slovný akcent. Veľkosťou intervalov a frekvenciou vlnenia sa naznačuje stupeň angažovanosti spíkra. Najlepšie sme si to vyskúšali na športovom spravodajstve a reportáži. Smerovanie melódie nahor je menej príznakové ako opačné. Na nácvik správnej intonácie v jednotlivých žánroch nám poslúžili pracovné nahrávky a rozbory. Vetný rozbor nám ukázal správne kladenie dôrazu . Najviac problémov nám ešte stále robí posúvanie dôrazu vplyvom hovoreného prejavu, dialektov. Špecifikom je takzvané košické ,,spievanie„. Sústavne si musíme dávať pozor na povel réžiedôraz je na prvej slabike!“ Najväčšia sila leží na tých slovách, ktoré sú nositeľmi významového jadra. Sú aj centrom poslucháčovej pozornosti . Keď sa slovný prízvuk prenesie do roviny výpovede, hovoríme o dôraze, alebo vetnom dôraze. Dôležité u moderátorov je členenie vety na rytmické jednotky. Prestávka.

Pri realizácii nahrávok sme zistili, že každý z nás má drobné odchýlky týkajúce sa prestávok. Fyziologická prestávka dá sa usmerňovať rozličnými cvičeniami. Starí Gréci to robili pri morskom príboji. My sme si to vyskúšali rôznymi dýchacími cvičeniami. Tie ovplyvňuje aj rôzny psychický stav respondenta. Zistili sme aj to, že trémisti a nemocní ľudia majú frekventovanejšie a dlhšie prestávky. Ešte dôležitejšia je logická, alebo gramatická prestávka.Tá je na miestach, kde sa prejav člení, a zoskupenia slov, na vety a odseky . Bez takýchto prestávok by sa prejav mohol stať nezrozumiteľným. Vo vianočnej relácii pri poetických textoch sme si vyskúšali takzvanú umeleckú prestávku . Má dramatizujúcu funkciu. Čím

je prejav slávnostnejší, tým sú prestávky nápadnejšie. A to platí aj naopak. Tempo Celkové tempo závisí od individuálnych zvyklostí hovoriaceho, od jeho momentálneho psychického a fyzického stavu. Bežné je, keď rámcové časti prejavu majú pomalšie tempo ako jeho stredná časť. Pomalšie tempo majú aj cudzie, citované časti, úseky faktografických údajov.Čím je slovo frekventovanejšie, tým jeho tempo býva spravidla rýchlejšie. Mimojazykové výrazové prostriedky Samotný adresát študentského rozhlasového vysielania je svojský. Vyžaduje menej oficiálny prístup hlásateľa, moderátora, reportéra. Rovnako špecifický je výber jazykových prostriedkov, celková skladba relácie. V našom ponímaní sa snažíme o originálnosť, svojskosť, nementorský prístup. Osobný a neosobný prejav Pre rozhlasové vysielanie je dôležité to, do akej miery je v ňom ,,prítomný „ jeho autor. V našom vysielaní sa snažíme o výsostne výrazné osobné prejavy, z ktorých poslucháč cíti silný postoj autora. Všimli sme si, že v prejave sa ukazuje vyspelosť, citové založenie, temperament, povaha. V zásade sa vyhýbame afektovaným prejavom, s nadbytočnými výrazovými prostriedkami. Hovorové, módne slová a študentský slang Pre užší kontakt so spolužiakmi nevyhýbame sa ani hovorovým slovám zvratom. Niekedy poznámku okoreníme slangom, módnym slovom. Cit pre správny výbre slov utvárame čítaním, rozbormi, analýzou ohlasov. Snažíme sa aj o nové kombinácie slovvyužitím protirečivých slov Napr.: živá mŕtvola, pekný neporiadok..... Drobnú satiru využívame hlavne pri pranierovaní nedostatkov. Majú väčší ohlas ako mentorské slová so zdvihnutým prstom. Všetko, čo sa často nosí a často používa, sa rýchlo obnosí a opotrebuje. Rovnako je to aj s jazykom. Vysiela Rádio Delfín Logo našej školy je delfín- bystré, inteligentné, pohyblivé, hravé, empatické zviera.Také je aj naše vysielanie, ktoré sa zrodilo v septembri roku 2005.Prvé ranné vysielania mali vyslovene aktuálny spravodajský charakter. Boli doplnené hitmi a príjemnými melódiami. Vysielali sme naživo. Prvé hlásateľky boli redaktorky nášho študentského časopisu Delfín Lucia Greňová a Sonja Kačmáryová. Živé vysielanie plné napätia a dobrodružstva malo medzi poslucháčmi priaznivý ohlas, preto sme pouvažovali o týždennom magazíne.. Rozhodli sme sa pre minutáž do 25 minút, čo je podľa našich prieskumov optimum. Zameranie Rádia Delfín Pôvodné študentské ,,Rádio Delfín „ Súkromnej strednej odbornej školy Bukovecká 17, akcentuje tvorivú žurnalistiku, pôvodnú tvorbu študentov s dôrazom na ciele Európskej únie v oblasti mládež a voľný čas. Členovia krúžku pracujú s najmodenejšou digitálnou technológiou.Teoretické

OČAMI DELFÍNA poznatky si ihneď overujú v praxi pri realizácii vlastných programov, vo vlastnom rozhlasovom štúdiu. Rádio Delfín úzko spolupracuje s vidoškolou Delfín pri ozvučovaní, nahrávaní komentárov, výbere hudby pre vyrábané videoprogramy. Rádio Delfín je protiváhou bulvárnych médií, akcentuje rozhľad, talent, pravé životné hodnoty. Zo školského kola SOČ Katarína Herčková

ZROD GALÉRIE TVORIVOSTI V žiadnej košickej strednej škole, možno aj na Slovensku nemajú vlastnú Galériu. My sme ju nazvali Galériou tvorivosti .Má byť kontaktným miestom dotykov s umením .Miestom, kde sa budeme stretávať s umelcami , ich dielami. Miestom, kde budú neformálne ,,tlačovky „ Myšlienka sa zrodila v hlave p. prof. G.Glovackého , aktívneho umelca, ktorý úzko kontaktuje nielen s košickým umeleckým svetom. Nápad promtne zrealizovalo vedenie školy, zriaďovatelia. Z výboru ZRPŠ materiálne pomohol Michal Janov, ktorý má veľmi blízko k výtvarnému umeniu. Fragmenty života- prvá výstava Chlapci z videoškoly Dávid a Luky pod vedením Valentína Hvizdoša umeleckého vedúceho kameramanov netrpezlivo čakali na otvorenie. ,,Vítam v našej Galérii tvorivosti známu košickú výtvarníčku Martu Valachovú majiteľku Súkromnej výtvarnej školy v Košiciach, ktorá po úspešnej letnej výstave v centre mesta sa prezentuje u nás. Vychováva talenty. „...je láskavá, hlboko ľudská, tolerantná, ale zásadová. Prúdi z nej tvorivá sila a energia...“ povedal v úvode prof. Glovacký a odovzdal slovo Lucii Greňovej a Soni Kačmáryovej moderátorkam Delfína. Autorka zodpovedala množstvo otázok: o svojich začiatkoch, výtvarných profesoroch, o prvých kresbách, maľbách, o tom ako sa rodia obrazy, o výstavách, ale aj o tom ako vedie výtvarné talenty. Do zmysluplnej debaty sa zapojili aj tretiaci a pani prof. Tatiana Šujetová. Bolo to príjemné stretnutie, ktoré nás obohatilo o nové poznatky. Rozlúčili sme sa s kvetmi a poznámkou našich kameramanov- tešíme sa na stretnutie v ateliéri. J. Š.

Získali sme sympatie a obdiv Na vernisáži výstavy literátov a výtvarníkov Najkrajší sen v Centre voľného času Domino v Košiciach sa blysli naše tanečníčky , ktoré bežne nazývame Sandra a spol., avšak ich umelecké meno znie. LDMS. Nie je to žiadna alchymistická skratka, ale len skratky krstných mien našich hip-hopových hviezdičiek z prvého ročníka.

Premiéra skupiny Delfínčatá na vernisáži Š, Pástora Ihneď na začiatku školského roka vznikla spevácka skupina Delfínčatá pod vedením p. prof. Tatiany Šujetovej. Repertoár skupiny tvoria populárne hity Zuzky Smatanovej, J. Kirschnerovej a ďalších idolov mladých. Vytúžená premiéra sa uskutočnila na druhej vernisáži autorskej výstavy košického výtvarníka prof. Štefana Pástora. Na vernisáži sa zúčastnila aj jeho pani manželka a ďalší hostia z umeleckého výtvarného klubu. Spevácku premiéru mala aj pani

prof. Šujetová, ktorá za svoj citlivý prednes podfarbený half playbackom získala potlesk prítomných a aj básničku z pera p. prof. G. Glovackého. Pochopiteľne bola ľúbostná. Najviac zarezonovali aj ,,ľúbostné " motívy obrazov Štefana Pástora, ktoré pohotovo zvečnili do videokroniky školy naši hviezdni kameramani-Dávid a Luky. Delfínčatá v budúcnosti nahrajú hymnu našej školy Naše logo Delfín, ktorej autormi sú hudobný skladateľ Anton Petrík a textár Gabriel Glovacký. J.Š.

OČAMI DELFÍNA BUDUJE SA ŠTÚDIO, AJ HLÁSATEĽŇA Projekt Rádia Delfín vznikal v minulom školskom roku. Neostal len projektom na papieri. Rádio Delfín sa prihlásilo najprv rannými spravodajskými vstupmi doplnenými hudbou, neskoršie magazínom-Vysiela Rádio Delfín, ktoré redakcia nahráva na CD. Režisérkou prvých magazínov bola prváčka Katka Herčková. V súčasnosti sa buduje hlásateľňa. Vďaka zriaďovateľom tvorivý team Delfína pod vedením G.Glovackého, V. Hvizdoša a M.Kustrovej pracuje s najmodernejšou nahrávacou a vysielacou technikou. Problémy nám robia ešte repráky v triedach, ktoré už opravovali Ing. Jozef Krištan a Pavol Závacký, ktorý bol aj najčastejším vysielacím technikom ranného spravodajstva. Prvými hlásateľkami ranného spraodajstva boli redaktorky časopisu Delfím, tretiačky Lucia Greňová a Soňa Kačmáryová. OKAMIH ŽIVOTA V minulom roku v tejto súťaži na tému Život rómskych detí nás vynikajúco reprezentoval Štefan Sedmák z II. B triedy. Za svoje fotografie získal 2. miesto. Toho roku je iná témaDedina. Do súťaže zapájame ďalšie fotoželiezkaJaroslava Orgována z III. B a Paľa Závackého z II. B triedy. Veríme, že pôjdu v šľapajach Štefana Sedmáka. Všetci sú členmi fotokrúžku Delfín, ktorý menežuje G.Glovacký

ju dôvernejšie poznajú. Na druhom reprezentačnom plese našej školy si prevzala medailu. Lodná rada ju zaradila medzi najúspešnejších športovcov školy. Hneď po tomto úspechu jej prišla pozvánka do reprezentačného mužstva Slovenska vo florbale. Menej známy šport so zvláštnou hokejkou a loptičkou si čoraz viac získava mladých aj na Slovensku. Reprezentačné mužstvo Slovenska na medzinárodnom turnaji vo florbale pri Benátkach si chcelo overiť formu jednotlivých hráčok. Naša Sally nesklamala. V tomto tvrdom športe náročnom na kondíciu patrí medzi slovenské nádeje vo florbale. Saly držíme ti palce a blahoželáme k umiestneniu v TOP TEN DELFíNA. J. B. Rozhovor so Sally o turnaji v Taliansku odvysielalo Rádio Delfín. Pripravujeme Veľkonočný turnaj vo volejbale Na doterajších vianočných a veľkonočných turnajoch vo volejbale zažiarila rodina KARDOŚOVCOV .Peťa hrala za študentov, otec a mama za dospelákov. Na poslednom vianočnom turnaji pridal sa k ním aj Peťo, ktorý prišiel k nám v septembri. Ani nečudo , že Peťa a celá rodina získali v TOP TEN ocenenie Super športová delfiňácka rodina. II. ročník turnaja bude pripravovať naša škola. Pri organizácii opäť pomáha Peťa Kardošová naša volejbalová profi hviezda. Mužstvo profákov má už vypracovaný harmonogram prípravných stretnutí. Škoda, že pre nemoc nenastúpi volejbalová legenda prof .V. Orlovský. Veríme, že sa objaví aspoň na lavičke a dá cenné pokyny ako rozdrviť mužstvá učiteľov, rodičov, aj zamestnancov základnej školy. P. Z. JAZERO BEZ DROG V rámci protidrogových aktivít pán profesor Gabriel Glovacký v spolupráci s Lodnou radou Delfína pripravil cyklus aktivít Jazero bez drog. V niekoľkých triedach živo diskutoval o drogovej problematike aj Martin Masarč, ktorý v Týždni boja proti drogám vystúpil aj v Slovenskej televízii v Košiciach. Spomenul aj protidrogové aktivity na našej škole.

SALOME VÁVROVÁ z TOP TEN Delfína nás reprezentovala v Taliansku Na prvý pohľad nenápadné dievča. Skromné, vyrovnané, kamarátske, tak ju označili viacerí , ktorí

Začiatky s drogou V Galérii tvorivosti sa začal odvíjať pred zvedavými poslucháčmi protidrogový príbeh .,,Mal som šestnásť , svet gombička a s kamarátmi som vystrájal kadečo. Samozrejme nechýbala prvá cigareta, či alkohol . Zo začiatku to stačilo. .Potom sme už siahli po tvrdších drogách...veď čo sa nám môže stať....“ 16 ročný Maťo vtedy netušil, že pervitín, mariška, ,,herákô a iné mu môžu zničiť mladé kvitnúce roky. Doma mal všetko, čo len chcel. Peniažky na drogy bral z otcovej firmy. A tak jednu úplne zlikvidoval. Nárast závislosti Droga ťa začína brať pomaly, sústavne. Nahlodá ťa celého...rozbíja tvoj mozog,, ničí telo. Ja som prišiel

OČAMI DELFÍNA o kľby .....,,Senzačný drogový život skončil na prvom liečení. Až tam som začal chápať závislosť, jej princípy, zákernosť drogy. Liečenia sa opakovali. Po chvíľach uvoľnenia , drogovej slobody, opäť sa prihlásila droga. Závislosť ťa prenasleduje. Je to nenormálny kolotoč. ......spomínal Martin. Chválabohu z toho najhoršieho už som sa dostal, ale stále musím byť v strehu. Nesmiem sklamať mamu, ktorej som veľmi ublížil..... Neformálna otvorená beseda Poslucháči zavalili Martina mnohými otázkami. Na telo. Odpovedal priamo bez vyhýbania. Najlepšie , keď nebudete nič skúšať. Nerobte zo seba pokusného králika, lebo dopad je tvrdý. Sú na svete krajšie veci ako mariška, či herák. A zabávať sa dá aj bez alkoholu, či iných drog...... Dávid Fráter KROK VPRED Krajský úrad v Košiciach v spolupráci s Krajským riaditeľstvom policajného zboru a Spišským osvetovým strediskom pripravili v renovovanej sále Reduty v Spišskej Novej Vsi krajskú konferenciu spojenú s tvorivou dielňou na tému ako získať peniaze na riešenie drogovej problematiky. Na konferencii nás zastupoval p. prof. dr. Gabriel Glovacký , ktorý v diskusii vystúpil o akciách s protidrogovou temarikou na Súkromnej strednej odbornej škole Bukovecká l7. Vystúpenie sa stretlo s veľkým ohlasom prítomných. Nadviazali sa nové kontakty, ktoré pomôžu riešiť prevenciu aj na našej škole. S. Kačmáryová

zvládli ju veľmi dobre . Otázky so študentmi pripravili prof. Kustrová a Glovacký. Tlačovka z tohto dôvodu mala dynamický spád, zachytila okruh študentských tém. Autor porozprával o prvých ťahoch štetcom, o témach , ktoré ho lákajú, výstavách doma i v zahraničí. Ale aj tom ako pripravuje výstavy mladých umelcov. Bolo to podnetné a zaujímavé. Záujemcom o hlbšie poznanie poslúži aj nástenka s faktografiou o autorovi a ďalšími básničkami G.Glovackého. Medzi návštevníkmi bol aj Mgr. Imrich Varga z Krajského školského úradu, ktorému sa páčili aj výtvarné techniky našich študentiek z odboru učiteľky materských škôl. Vedie ich prof. T.Šujetová. Zaujímavé práce pochválili aj ďalší návštevníci umeleckého popoludnia. Dr. Kovalčíková o podujatí povedala : Som rada, že vaša škola a vaši pedagógovia dávajú takýto priestor estetickej výchove. Je to naozaj ojedinelý zjav. Bolo to hodnotné podujatie. Verím, že naša spolupráca na poli umenia sa ešte prehlbi....“ Pre hostí pripravila pohostenie pani zriaďovateľka Mária Krištanová. Pri káve sa s pracovníkmi Krajského osvetového strediska prerokovali otázky súťažných videofilmov do prehliadky CINEAMA 2006, výstavy fotografií a spolupráca s divadielkom Delfín. 24. február sa zapíše do našej kroniky ako nevšedný umelecký deň. Tina Kustrová- Rádio Delfín KAM PO MATURITE

OD BIBLICKEJ POTOPY PO ATLANTÍDU Andy Gore v Galérii tvorivosti Posledný deň pred jarnými prázdninami bol na našej škole trochu výnimočný. V to piatkové popoludnie navštívil našu Galériu tvorivosti ďalší z košických výtvarníkov Andy Gore. Fragmenty z jeho tvorby sme mali možnosť vidieť po inštalovaní výstavy . Autor prišiel na stretnutie aj s riaditeľkou Krajského osvetového strediska PhDr. Eleonórou Kovalčíkovou, ktorá sa už dlhé roky venuje umeleckej fotografii. V úvodnom programe vystúpili Delfínčatá . Po hite Z.Smatanovej zaznela poézia napísaná na túto príležitosť. Nášho profesora Gabriela Glovackého inšpirovali silné myšlienky A. GorehoBiblia, korene života, potopa, staré Košice, Atlantída.....Verše citlivo pretlmočila prof. Henrieta Račková. Jednu z básní dotvorila študentka Zuzka Delínová. Predstavila sa aj autorka poézie Veronika Hakeová, ktorej verše sme vystavili vo výstavnej časti chodby pod názvom Poetické nokturno. Dynamická tlačovka. Viedla ju športová redaktorka časopisu Delfín Aďa Rusnáková a poét Peter Varhol. Hoci mali premiéru

Študentský parlament mesta Košice v ktorom má dôstojné zastúpenie aj naša škola pripravil 21. februára pre všetkých stredoškolákov nášho mesta v Divadelnej sále CVČ Domino besedu s vysokoškolskými pedagógmi a vysokoškolákmi zaujímavú a podnetnú besedu- KAM PO MATURITE. Aj naša vyslaná delegácia sa dozvedela všetko čo nenájdete v nejakej brožúrke, na internete, či v suchopárnych propagačných materiáloch. Čo nás najviac zaujímalo ? Aké boli prijímačky, akí sú prednášajúci a skúšajúci, čo ponúkajú jednotlivé vysoké školy pre voľný čas študenta. Pochopiteľne horúcou témou bola aj atmosféra na skúškach a iné perličky zo života vysokoškolákov. Besedujúci boli

OČAMI DELFÍNA naozaj pohotoví a vtipní. Odniesli sme si plnú hlavu informácií. Budeme ich šíriť v Rádiu Delfín, na nástenkách aj pri bežných rozhovoroch cez prestávky. Lucia Greňová členka Štud. aprlamentu mesta Košice, podpredsedníčka Lodnej rady Delfín Benefičký koncert- prekvapenie NO NAME Niektoré z nás vedia čítať v tme, iné vedia rozprávať rukami, poniektoré vieme tancovať na vozíku, a iní ostanú v mysliach navždy deťmi...... Už druhý rok sa v Dome umenia konal benefičný koncert organizácie Usmej sa na mňa. Toto Občianske združenie sa zameriava na vytvorenie lepších podmienok pre sebarealizáciu a integráciu telesne, zmyslovo a mentálne postihnutých detí a mládeže do spoločnosti. Koncert bol pod záštitou prezidenta SR. Hosťami podujatia boli skupiny Peha, Lucka Šoralová a jej skupina. Koncert moderovali Adriana Kmotríková z Joj-ky a Andrejka Sabová z triedy telesne postihnutých .Ani postihnuté deti sa nedali zahanbiť. Pripravili nádherný program. Na pódiu vystúpili so známymi umelcami. A na záver bolo jedno veľké prekvapenie. Práve kvôli týmto deťom pricestovala z koncertného turné v Čechách známa a populárna skupina NO NAME. Timkovci opäť prejavili svoju veľkú empatiu. NO NAME spolu s deťmi okrem svojich hitov zaspievali aj hymnu výnimočných detí Oči srdca. Bolo to nezabudnuteľné. V programe som účinkovala aj ja a do časopisu Delfín poslali pozdrav všetci-No NAME, Lucka Šoralová aj ďalší účinkujúci. P. s. NO NAME ďakujeme ! Aj ostatným. Igorovi Timkovi budúcemu čerstvému otcovi želáme krásne , zdravé bábätko. A pani manželke šťastný pôrod!

NADÁVKY, VULGARIZMY Nadávky do slušnej spoločnosti nepatria . Pôsobia agresívne, primitívne. Čo by ste si pomysleli o žene, ktorá je pekná a inteligentná a z úst jej vyjde hnusná nadávka ?! Ale patrí to k tejto dobe. Hrešia deti, mladí, dospelí i starí. Nadávky sú všade okolo nás. Kto za to môže ?! Silvia Szokeová Týmto názorom otvárame v Rádiu Delfín veľkú anketu. Nadávky a vulgarizmy. Áno ?! Nie ?!!

Poďakovanie Lenke Lajčákovej a ďalším

Naša Lenka má veľké srdce a v ňom veľa empatie. Prejavilo sa to aj v pozdravoch do Domu charity a na Onkologickom oddelení nemocnice. Lenka týchto pozdravov napísala najviac. Ocenili to aj vedúci pracovníci týchto inštitúcií vrúcnym poďakovaním. Pochvalu si zaslúžia všetci, ktorí sa pričinili o dobré meno našej školy. Najviac sme to pocítili pri priamych kontaktoch na onkológii, aj medzi starčekmi a starenkami v Dome charity.Prekvapení boli aj pacienti v Centre pre liečbu drogových závislostí v Košiciach. Lodná rada všetkým udeľuje pochvalu a poďakovanie. Lodná rada Delfína

„NA KRÍŽ“ z pripravovanej výstavy nášho dobrého známeho umelca V. Lebidka

OČAMI DELFÍNA BOLI SME... Keď sme boli malí, zmestili sme sa všade. Aj do kočíka i do postieľky. Svet bol gombička a veľké utierky boli uterákom vhodným na hranie. Celý deň tvorilo bádanie, hľadanie a hranie a neustále naháňanie a skrývačky. Vtedy to neboli len také taľafatky, ale vážne veci, na ktoré nikto z nás nedal dopustiť. Vysoký pes sa stával koňom a lúka druhým domovom, tráva a hlina posvätným talizmanom, ktorí sme nosili stále so sebou. Na zábavu poslúžil aj kameň a vetva sa aspoň raz zahrala na metlu. Listy vystielali chodník ako koberec a svadba z družbou sa mohla začať. Vysoké opätky boli hodné obdivu a dlhé kabáty tvorili pestrú garderóbu mladej „dámy“. Rozprávky sa stali druhou krajinou v snoch a myšlienkach. Teraz sme veľkí a nezmestíme sa nikam. Sme neskladní a sedadlá v autobuse sú malé, koža prikrátka, topánky sa zmestia na prst /na dva sú malé/ a detské knižky sú len chabou spomienkou. Nežné uspávanky sa menia na nežné lásky, sny sú snami o veľkých veciach a vetva so stromu je už len vetvou na oheň. Vysoké topánky sú už dostupné pre každého a malá aktovka je súčasťou bežného života. Všetko je už realita, nič už nie je snom, len veľkosť tých nešťastných topánok je stále malá. Až keď dosiahne veľkosť slonej tlapy, vtedy možno bude stačiť. Zmenilo sa všetko a ešte sa aj meniť bude, len si na to treba ZVYKNÚŤ.

BÁSEŇ je krátka vzletná pieseň na krídlach malého škorca, ktorá je spevavá a niekedy i monotónna, vydarená i nevydarená. Jej tajomné noty napísané na šiestich riadkoch bez husľového kľúča na začiatku treba vedieť čítať, rozumieť im a spievať ich. Ale, nie každý má hlas spevavého vtáčika a vie ho ladne prispôsobiť notám na papieri, precízne interpretovať myšlienku Mozarta.

Báseň je kvet pripravený na darovanie z lásky, priateľstva, alebo len tak, pre radosť. Môžu to byť čerstvo natrhané jednoduché margaréty, alebo ťažko vypestovaná ruže so zložitými lupeňmi plnými vône a krásy, s ostňami na pevnej stonke. Vôňa sa rozlieha ďaleko, tak ako pieseň, a núti nájsť pôvod tohto ZÁHADNÉHO vnemu. Báseň je život, ktorý žijeme a niekedy je to život, ktorý by sme chceli žiť, ale život nie je nikdy báseň. Báseň je pierko, ktoré sa ľahko vznáša v povetrí, je unášané slávičou piesňou i chladivým vánkom, ktorý uniesol aj zopár lupeňov z ruže a margaréty a všetci vospolok, pieseň, kvety, aj pierko letia životom a hľadajú si MALÝ KÚTIK v obrovskom SRDCI človeka.

Mojím snom je... Chcem, aby navždy ostal list, ktorý padá na zem ticho, ľahko, pokojne a pomaly a dopadá len s jemným šuchotom. Chcem, aby navždy ostala lampa zažínajúca sa a zhasínajúca sa bez strachu zo svetla, ktoré pôsobí bez strachu z ticha, ktoré vznikne po krátkom bliknutí žiarovky. Chcem, aby navždy ostala noc, ktorá prichádza stále, tak rovnako pomaly a pritom tak rýchlo aj odchádza, a to nočné ticho sa mení na dlhočiznú pieseň orchestra pod vedením krátkej drevenej paličky dirigenta virtuóza. Chcem, aby navždy ostala noc a nestála sa dňom. Aby malé svetlá na oblohe nesvietili vždy žiarivo, ale vždy pre pomoc a pre potrebu každého. Chcem, aby navždy ostali oči a pohľad bez slov. A ticho s iskričkami nádeje a malej bláznivosti citu i nekonečnej žiarlivosti, ironickej hlúposti a celého malého sveta. Chcem, aby navždy ostali teplé mäkké ľudské dlane, i pevný stisk rúk, ktoré milujú i nenávidia, cítia a necítia, sú milované, ale aj nenávidené. Chcem, aby navždy krášlili vlasy človeka, ktoré narobili na svete vždy veľké veci, ich jemnosť, dĺžka, krátkosť a ich farba.... Chcem, aby navždy ostali divadelné masky na tvárach hercov a ľudí, pretože život bez nich by bol jednou obrovskou nudou - bez záhad, tajomstiev, nenávisti, lásky a všetkých pocitov. Chcem, aby navždy žilo slovo, ktoré dokáže vidieť namiesto očí, kričať namiesto hlasu, ľúbiť namiesto srdca a zvádzať namiesto kvetov. Dve slová vedia divy a celé state rozcítia aj kameň na úbočí. Chcem, aby navždy ostalo slovo CHCIEŤ, pretože ono dokáže túžiť a čakať medzi inými a s inými. PROSÍM.

OČAMI DELFÍNA ČAS Hodiny plynú, minúty sa krátia, zo života ubúda pár sŕdc, krásne chvíle sa v okamihu stratia nechcime na ne zabudnúť. Vlk si kvíli svoju každodennú pieseň, snaží sa privolať slnko späť, vo svojom vnútri cíti tieseň, plače a zabudnúť chce hneď. Dieťa túži svoje pieskovisko vidieť navždy v žiari svetlých lúčov, nechce sa vrátiť domov, len hrať sa naveky. Odmieta počúvať skúsených mudrcov a sedí v piesku, zašpinené až po uši. Nepozná čas a hodinky sú mu ukradnuté, vidí len trávu a svoju hru. Okamžite je usmiate, stačí mu povedať : Zostaň tu. Veľkí obri letia za všetkým vpred, neobzrú sa, nečakajú. Tento lastovičí let tí menší radi nemajú. Slimák sa vlečie a nesie svoj dom, krása nespočíva v tom, ale v neuponáhľanom svete a nie vo vtáčom lete. Čas je reč čísel a nemosť slov. Zabudnúť nie je úmysellen nezmysel pre bláznov. Sekunda neznamená nič viac ako myseľ človeka, ktorá stále uteká a trieli ani nevie za čím, len tak za sebou a za tým, čo má tak veľmi rád. Hodinky stoja, minúty utekajú nestoja a nečakajú na poslednú chvíľu s človekom s vecou, so zverom, či so šumiacim lístkom na zemi. Čísla sa točia a nemôžu sa zastaviť. Koniec nejestvuje, nedá sa to už nikdy napraviť, nikto nepočuje.

LASTOVIČKA V hniezde pod strieškou jedného malého domčeka blízko lesa, sa raz vyliahla lastovička. Od narodenia túžila vyletieť za hradby svojho „zámku“ a uzrieť svet navôkol. Nemohla, však, odísť od svojich milujúcich lastovičích rodičov, ktorí sa starali o svoje dieťa s plnou láskou. Každý deň kŕmili svoju ratolesť samými lahôdkami a chceli, aby s nimi zostala naveky. Raz však nadišiel deň odchodu. Malá lastovička sa naučila lietať a zaštebotala svojím zobáčikom poslednýkrát. Obaja rodičia boli smutní , že im už nič neostalo na svete, ale dúfali, že sa im ich dieťa vráti späť. No, lastovička na to ani na chvíľu nepomyslela. Hneď ako vyletela z novopostaveného hniezda, trielila k lesu. Bola pomalá. Unavene si sadla na prvý strom, ktorý zbadala. Bol to starý dub. On bol bránou do toho husto porasteného lesa. Malá lastovička sa veľmi tešila, že uvidí zblízka to, na čo sa pozerala tak dlho. Letela okolo nádherne zelených rozkošatených stromov . V ich bútľavinách si štebotali rôzne vtáčiky. Hýrili všetkými možnými farbami a ich čistý a nefalšovaný spev lahodil ušiam a hojil všetky rany spôsobené smútkom. Na mäkkej tráve sedeli pestrofarebné kvietky. Boli žlté, biele i sivasté. Mladému vtáčaťu sa hneď zapáčili a rozhodlo si k nim prisadnúť. Ich vôňa sa rozliehala široko ďaleko. Malá lastovička úplne zabudla na čas. Bola smädná a hladná. Zrazu začula neznámy hukot. Spôsoboval ho zurčiaci potôčik. Jeho chladná a osviežujúca voda ulahodila hrdlu vtáčika. Na kamenistom dne plávalo plno zvláštnych rýb, ktoré sa mihotali sem a tam. Aj napriek tejto kráse nezabudla na hlad. Všade na zemi sa to mihotalo samými pochúťkami. Tu dážďovka, tam zasa chrobáčik. Lastovička sa tešila zo všetkej krásy navôkol. Pozerala sa na čistú, modrú oblohu. Klebetila so svojimi novými priateľmi. Obdivovala pestrofarebné motýle. Na svojich krídlach mali rôzne farby pospájané do tvarov od výmyslu sveta. Bola šťastná a už jej nič nechýbalo. Zotmelo sa. To malé vtáčatko sa nevedelo kde podieť. Každé voľné miesto bolo obývané. A tak si sadla na konár a sklonila svoju malú hlávku. Zdalo sa jej , že vidí svojich starkých, ktorí ju hladkajú a prihovárajú sa k nej. Bolo teplé, slnečné ráno. Lastovička pokračovala na svojej ceste. Vyletela z lesa, zbadala malú čistinku posiatu bielymi kvetmi, na ktorých boli čierne fľaky. Zdalo sa jej to čudné. Takéto niečo nikde nevidela. V diaľke zazrela veľké domy , nad ktorými sa vznášali kúdole dymu. Bála sa toho, čo videla, a tak radšej zaletela k studničke osviežiť sa po dlhom a namáhavom lete.

OČAMI DELFÍNA Tá voda, však, už nebola taká sladká. Mala horkú príchuť a tmavú farbu. Tráva bola pošliapaná a stromy polámané. Tento iný svet sa jej nepáčil. Všetko zničené a spustošené. Chcela sa vrátiť do lesa, no z jeho útrob cítila teplo a videla silnú oranžovú žiaru, oheň. Musela zostať tam, kde sa jej vôbec nepáčilo. Vletela do toho obrovského mesta. Počula len samý hluk, a všade cítila smrad a smog. Videla tam aj zopár iných lastovičiek, ktoré sedeli na drôtoch. No, ani tie neboli nadšené. Mladé vtáča vyletelo za mesto. Bola tam nejaká lúka, kde sa hrali deti. Sadla si na najbližší stĺp a zo záujmom sledovala hru. „Tresk!“. Začali po nej hádzať kamene, fľaše a všelijaký iný odpad , ktorý bol na zemi. Zem ním bola priam posiata. Keď k malému vtáčaťu letela rozbitá fľaša, nestihlo odletieť. Rozbité sklo mu poranilo krídla, a tak ono spadlo na zem a nehýbalo sa . Navôkol bolo počuť len škodoradostný smiech a dupot nôh. „ Čo ste to zas urobili? Veď je zranené!!“, skričalo malé dievčatko so svojim bratom. „ Poď vezmeme ho k nám domov!“ Dievča nežne chytilo zranené vtáča do svojich rúk a opatrne ho nieslo do malej, skromnej izbičky. Tam dalo malú lastovičku nežne na stôl, zabalilo jej krídlo a ovlažilo zobáčik sviežou vodou. Mladé vtáča malo neustále pred očami obraz krásneho lesa, kvietkov a zurčiaceho potôčika. Obe deti jej spravili hniezdočko a položili si ho k svojim posteliam, do teplúčka. Mladá lastovička bola rada , že ju našli takí dobrí ľudia , ináč by bola zahynula. Avšak, si stále želala mať pri sebe svojich rodičov , pretože sa cítila opustená. Priala si odletieť za nimi do teplých krajov, no bránila jej v tom mrazivá zima, ktorej chladné ruky pokryli krajinu bielim páperím.. Keď lastovička vyzdravela, smútila, pretože svet navôkol videla len cez malé škáry na mrazom ozdobenom skle. Vonku sa hrali deti a stavali si snehuliakov. Aj ona si priala byť tam s nimi vonku, no nemohla. Každý deň čakala, kedy vyjde to teplé žiarivé slnko. Jedno ráno sa malé vtáča prebudilo a zbadalo lesk na okne. Bol to slnečný jas, ktorý zahalil všetko navôkol do farieb dúhy. Lastovička natešene štebotala a lietala po izbe. Keď deti otvorili dvere, prudko vyletela von, milo sa na nich pozrela a letela preč.. Tú cestu domov, za svojimi rodičmi, si pamätala veľmi dobre. Jej krídla už boli zdravé a silné . Takmer nikde sa nezastavovala a letela tak rýchlo ako orol , ktorý sa ženie za svojou korisťou. Keď rodičia zbadali svoju „ratolesť“, boli veľmi šťastní, že sa im ich „ dieťa“ vrátilo zdravé. Mladá lastovička už videla aj to, že na svete je veľa dobra , ale aj toho zla.

NEMÉ POHĽADY Nemé pohľady. Nemé pohľady do neznáma , vítajú ma v autobuse. Dobrý deň , kývam hlavou známemu . Ten len sedí. Nevidí ma azda? Neodpovedá. Možno nemá chuť. Nemé pohľady. Kam sa pozeráte, milá moja . Na lúku, von oknom na zem a či na mňa? Nemé pohľady. Na čo myslíte? Máte starosti? Povedzte , pozrite sa na mňa. Porozprávame sa . Azda i vám chýba spoločnosť? Nemé pohľady. Prekleňte už tú tmu. To ticho pohľadov. Tu zrazu jeden pohľad na tamtoho pána. Jak vám závidím! Vy ho neprijmete? Vážte si ho, milá dáma. Nemé pohľady. Už skončite , prosím. Ozvite sa niekto! Óh, niekto ma vyslyšal! Už letí pohľad ku mne, jak blesk z čistého neba. Ďakujem Vám, neznáma. Aj ja sa chcem porozprávať... Kam idete? Zostaňte ešte chvíľu, prosím! Bolo mi s vami dobre. Len vy ste preklenuli to ticho pohľadov. Predsa idete? Už sa neuvidíme? No, možno ešte... Tak, zbohom , zbohom , možno raz... Nemé pohľady. Už nikto sa neodváži prihovoriť. Chcem sa rozprávať, no nemám s kým. Možno s vami pane, alebo s tebou. Áno, s tebou čo tu stojíš. Ty nechceš. Chápem ťa. Tak dovidenia, nemé pohľady... Možno je i dobré, že ste boli také nemé. Tak, ešte raz , zbohom!

ČO BUDE ? Vidím len odraz v skle a počúvam pieseň. Čo bude potom? Ďalší odraz, nová pieseň, ďalší život a možno nový sen na novom vankúši a ruka s inou rukou v novom rukáve. Sen sa stane iným a vlasy budú kratšie. Nový hlas a nový úsmev, nový pohľad a nový celý život a svet. Aj keď na Zemi, ale svet sa zmení. Sen sa stratí a maco skončí vo veľkom hnedom perináku. Najkrajšia pieseň sa zabudne, a tie malé problémy budú minulosťou. Život sa rozdelí do troch etáp a ja prejdem z jednej do druhej a nakoniec skončím v poslednej – v živote a v krutej realite bez všetkých snov, bez dlhých vlasov a možno s iným pohľadom v očiach... Prvá etapa sa rozplynie, druhá ostane zabudnutá a tretia sa stane realitou. Teraz je prvá skutočnosťou, druhá snom a tá tretia BUDÚCNOSŤOU.

OČAMI DELFÍNA ŽIVOT JE...

NARKOMAN

Sedím si na konári, jem marhule a je mi dobre. Pískam si do jedenia, a veru, pomáha to. Tlieskam si do pískania, a aj to je osožné. Pískam si do tlieskania, dupem si do pískania a sedím. Oblaky sa práve dali na závod, kto bude bližšie k slnku. Ale rozplynuli sa. Kričím. Neviem, čo ma to pochytilo, ale jednoducho kričím: „Heuréka!“ mám radosť, že som vyliezol na samý vrchol stromu a odtrhol si jeho posledný plod. ŽIVOT JE KRÁSNY! Sedím za stolom, držím pero v ruke a počítam sínusy a kosínusy. V hlave mi hučí stádo divých včiel a ja si dupem , lebo to už neviem vydržať. Pískam si od zlosti, tlieskam si od zlosti a dupem do nekonečna. Dívam sa von oknom na oblaky, ale tie miznú, ako moja trpezlivosť, pretože to neviem. ŽIVOT JE ŠKOLA ! Chodím po ulici, podskakujem si a je mi fajn. Pískam si do kroku, a veru, pomáha to. Tlieskať ani dupať nemôžem, nakoľko nechcem byť považovaný za blázna. A tak len chodím a rozhliadam sa. Vidím ľudí sediacich na obrubníku čerstvo vydláždenej ulice s rukami pred sebou a hlavou sklonenou k zemi.

ŽIVOT JE ŤAŽKÝ! Zatiaľ sa len učím abecedu života, preskakujem jeho múry, ochutnávam jeho sladké ovocie ,ale aspoň vidím malý zlomok z obrovského koláča, ktorý raz musím zjesť. Verím, že sa mi to raz podarí Každý mi povie, že toto nie je báseň , ale je to život a BÁSEŇ JE ŽIVOT, ale život ten nikdy neje báseň. ŽIVOT NIE JE BÁSEŇ!

V dnešnom svete sa dostanete takmer ku všetkému. Výnimkou nie sú ani drogy, ktorých sortiment je aj na Slovensku skutočne nemalý. Od tých najtvrdších ako kokaín, alebo heroín, cez dopingové až po tie ľahké. Tak isto aj „odberateľov“ a dílerov je tu požehnane. Nájsť niekoho od koho by ste si mohli kúpiť dávku je veľmi jednoduché. Stačí sa trochu poobzerať po ulici, alebo v nejakom podniku, ktorý má menej ako jednu hviezdičku. Takže ,ako by tento najvážnejší problém dvadsiateho, a ako to vyzerá i dvadsiateho prvého storočia, mohol zostať bez povšimnutia? Preto sme sa aj my vybrali do Protidrogového centra na Skladnej ulici v Košiciach. Spoločnosť nám robilo aj zopár členov spolku Poštového holuba, ktorí sa tak isto zaoberajú touto problematikou. Rozhovor sa s nami podujal urobiť mladý muž, ktorý bol závislý na heroíne. Ako sa taký vrcholový športovec, hokejista, ako ste Vy dostane k droge? Všetko sa to začalo na diskotékach. Najprv pivo, cigaretka a potom heroín. Prvý deň som to skúsil len raz, nevinne, na ďalší som už vyhľadával kamaráta, čo mi drogu ponúkol a neskôr som už chodil priamo za dílerom. Aký ste mali život pred prvou skúsenosťou s drogou? Super. Nemal som žiadne vážne problémy, aj vojna bola dobrá, dokonca i pubertu som prežil bez väčších ťažkostí. Vedeli ste do čoho idete, keď ste zobrali prvú dávku? Nie. Poznal som len to dobré, že sa budem cítiť fantasticky, ale tú negatívnu stránku nie. Koľko ste mali rokov, keď ste začali brať heroín? Ako dlho ste ho užívali? Mal som asi dvadsať a bral som ho štyri roky. Koľko Vás stála jedna dávka? Na deň som potreboval 10g heroínu, čo stojí asi 1200Sk. Žiadna droga, ale nie je 100 percentná, je pomiešaná so všetkým možným. Každý díler si tam pridá to, čo chce, podľa fantázie. Odkiaľ ste získavali peniaze? S peniazmi nebol spočiatku problém. Začal som brať veci z bytu a nakoniec som ho chcel aj predať, v čom mi zabránila mama. Za to jej teraz ďakujem. Zadĺžil som sa až vyše hlavy. Požičiaval som si od koho sa len dalo, aj od najvzdialenejšej rodiny, len aby som mal na dávku. A čo ak ste svoju dávku nedostali? Začali strašné absťáky. Nedá sa to po fyzickej stránke ani opísať. Triaška, najprv vám je horúco a hneď na to, vás drví zima, z očí tečú slzy. V mysli sa mi vynárali rôzne obrazy. U každého je to, ale individuálne. Bolo to hrozné, aj po tej psychickej stránke. Nemohol som prestať myslieť na drogu.

OČAMI DELFÍNA Nechceli ste nejako prestať? Myslel som na to veľakrát, ale droga je silnejšia ako vy. Nedá sa to. Aj keď som si predsavzal, že s tým skončím, nešlo to, a hneď som si musel znovu pichnúť. Vedela o tom Vaša rodina? Nie. Mamu som veľmi dlho klamal, ale raz si všimla moje vpichy na rukách, a tak sa to dozvedela. Čo ste robili celé dni a ako sa správalo Vaše telo? Sedel som doma, pozeral televíziu a čakal na dávku. Celé svalstvo mi ochablo, schudol som a nemal som chuť do jedenia. Jedna horalka na deň, to mi úplne stačilo. Potreboval som sladké, veľa sladkého. Po droge ma začala trápiť únava a veľmi sa mi chcelo spať. Ako ste to zvládali s prácou? Spočiatku som chodil na priepustky, ale nemohol som dlho klamať... Nebáli ste sa pichnúť si ihlu sám? Nie. Môžem len povedať, že to vyšlo hneď na prvýkrát, potom aj na druhý. Neskôr som si už nemal kde pichať. Nevedel som si nájsť žilu, tak som si musel hľadať iné miesta na tele... Niekedy ste to aj s dávkou prehnali? Áno. Párkrát som ju neodhadol. A raz som sa dokonca dostal do bezvedomia, ale mama mi zachránila život. Zavolala sanitku a zobudil som sa až na ÁRE. Dostali ste sa aj do väzenia? Pristihli ma s väčším množstvom heroínu, ale mama zaplatila kauciu, a tak som sa dostal von.

desiatich dňoch. Raz sa nám tu stalo, že sem prišli díleri a ponúkali drogy. Pre tých, ktorí podľahli, to znamenalo vylúčenie. Nemáte niekedy nutkanie zobrať si dávku ? Nebojíte sa, že podľahnete droge? Pokušenie tu, samozrejme je, lenže pri pomyslení na drogu sa snažím odvrátiť pozornosť na niečo pozitívne, alebo napríklad, aj na to, ako som sa cítil zle. Zopárkrát som si hovoril, že to bude naposledy, už len raz. Keby mi teraz niekto ponúkol drogu, určite by som odmietol- kvôli mame, ktorá mi zachránila život. Čo by ste odkázali ľuďom na základe svojich skúseností? Aby nikdy nezačali brať drogy. Aj keď ich budú nahovárať, netreba si zobrať ani jednu dávku. Väčšinou sa to stáva na rôznych diskotékach, kde sa pohybuje veľa ľudí. Povedia vám: „Veď čo, zober si. Nič sa ti nestane!“ Od takýchto - ruky preč! V tomto „šoubiznise“ platí, že v núdzi spoznáš priateľa. Mnohí vás práve v tej najťažšej situácii opustia a možno neostane ani jeden. Nikto vám nepodá pomocnú ruku. Každý prípad je z určitého hľadiska iný, ale z iného zasa rovnaký. Stále tu totiž platí, že droga vás zničí fyzicky a psychicky, a vo väčšine prípadov sa stáva, že si to všimnete ,až keď je veľmi neskoro... E. F. POKORA POKORA POZMENENÁ NA MINCE ÚPRIMNOSTI,

Kde bývate? Predtým som žil v najhoršej štvrti v Bratislave, v Petržalke, ale teraz sme sa presťahovali na lepšie sídlisko. Kedy ste sem prišli ? Ako ste sa správali v prvý deň? Liečim sa tu už tri týždne. Zo začiatku som nechcel jesť, ale keď mi pohrozili infúziou, ktorej sa veľmi bojím, pomaly som do seba dostával kúsky chleba. Po niekoľkých dňoch som sa už začal rozprávať aj s pacientmi. Ako dlho tu asi ešte ostanete? Liečba trvá tri mesiace... Ako v tomto centre prebieha liečba? Budíček máme už o šiestej ráno a večierku o desiatej. Ráno je komunita, kde sa rozprávame, potom si pozrieme video, a ideme von na vychádzku. Na ňu už máte právo po

KTORÉ OTVÁRAJÚ BRÁNY VŠETKÝM DOBRÝM. POKORA AKO VÝCHODISKO TVORIVOSTI POKORA AKO HĽADANIE A NACHÁDZANIE NOVEJ FAREBNEJ SYMFÓNIE

Marte Valachovej pri príležitosti prvej výstavy v Galérie tvorivosti Delfín venoval GG

OČAMI DELFÍNA VOLEJBALISTKA – DELFIŇÁČKA O CELOSLOVENSKOM TURNAJI. Peťa Kardošová študentka SSOŠ Bukovecká je volejbalistkou telom aj dušou. Je aj výbornou študentkou. 1. Od koľkých rokov sa venuješ volejbalu? Volejbalu sa venujem už 7 rokov. Hrám za VK SLÁVIU TU Košice. 2. Ktorý posledný úspech Ťa teší?! V kategórii kadetiek sme z 5 družstiev skončili na krásnom striebornom mieste. Pred nami skončil MŠK Sokol Vranov nad Topľou. Na treťom mieste skončila Spišská Nová Ves, na 4. mieste Kežmarok a na poslednom Kométa Košice. Prvé dve družstvá postúpili na majstrovstvá Slovenska, ktoré sa toho roku konali vo Vranove. Ďalší postup si vybojovali: VK Slávia UK Bratislava, ŠŠKG Bilíková Bratislava – tieto družstvá prišli reprezentovať Bratislavu. VK OMS SH Senica, VO ŠG Nitra – tieto reprezentovali Západne Slovensko. TJ TESLA Liptovský Hrádok, ŠŠK OA Považská Bystrica - tieto reprezentovali Stredné Slovensko. VK Slávia TU Košice, MŠK Sokol Vranov nad Topľou – tieto reprezentovali Východné Slovensko. 3.Akým systémom sa hral tento turnaj? Hralo sa systémom: 2 skupiny: My sme hrali v skupine B a s družstvami: UK Bratislava, Nitra, Považská Bystrica, TU Košice. Prvý zápas v piatok o 10,00 hod. Čakala nás Slávia UK Bratislava. Bol to zápas ako vždy prvý.

Slávia nastúpila s tým, že bude majster Slovenska. Prehrali sme vlastnými chybami. Neukázali sme im to čo vieme a to bola naša chyba. Prehrali sme 3:0 Druhý zápas v piatok o 16, 00 hod. Povedali sme si, že Považská Bystrici ukážeme ako vieme hrať. Nenecháme ich predsa vyhrať našimi chybami. Tento zápas bol lepší ako ten prvý. Prehrali sme 3:1, ale už sa na to dalo pozerať. Robili sme menej chýb a tak sme im zobrali aspoň set. Tretí zápas v sobotu o 9, 00 hod. Čakala nás Nitra. Výkon, ktorý sme podali proti Nitre bol výborný. Ale čo z toho, keď sme zápas nevedeli vyhrať? Podľahli sme Nitre 3:1. Aké miesto ste obsadili? V skupine sme obsadili 4. miesto a tak sme išli hrať o 5.-8. miesto. Štvrtý zápas v sobotu o 15,00 hod. Išli sme si zmerať sily proti Bilíkovej z Bratislavy. Tento zápas bol najkrajší zo všetkých. Prvý set sme vyhrali, druhy prehrali 25:23 a tak sa išlo hrať odznova. Tretí set sme podľahli Bilíkovej 24:26. A bolo 2:1. Z psychickej stránky sme sa nepozbierali a tak sme súperovi odovzdali aj tretí set. Boli sme z toho dosť nešťastné. Tréner povedal, že nevadí, že sme prehrali, ale teraz videl, že sme vedeli zabojovať. Mňa to dosť mrzelo. Spoliehali sme sa v posledných bodoch na jednu hráčku, ale bohužiaľ tá nás nepodržala, ale pokazilo to. Ak by sme zápas proti Bilíkovej vyhrali, tak ideme hrať o 5. miesto. Tak sme museli zabojovať o 7. miesto. Čakala nás Považská Bystrica. Posledný zápas v nedeľu o 9,00 hod. Tento zápas bol dosť ťažký. Nevedeli sme sa dať dokopy a prehrali sme 3:0. Nič nám nevychádzalo. Konečné poradie: 1Slávia UK Bratislava Nitra Liptovský Hrádok Senica Bilíková Vranov nad Topľou Považská Bystrica Slávia TU Košice Koľko súperov máte na Slovensku? Na celom Slovensku je približne 50 družstiev a dostať na Majstrovstvá Slovenka je úspech. Ako vždy hovorím: “Nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa“. Bolo výborne, ale krátko. Pre nás je to veľká skúsenosť. Hlavné bolo, že tréneri s výkonmi jednotlivých hráčok aj celého družstva spokojný. Nevyhrali sme ani jeden zápas, ale je naozaj úspech sa tam dostať!!! Za rozhovor poďakoval Ján Štika

OČAMI DELFÍNA ROZHOVOR S NAŠOU VODNOPÓLISTKOU TÍMEOU NAGYOVOU Na vodné pólo chodí štyri a pol roka. Trénera momentálne nemajú, lebo ho preložili k chlapcom a teraz ich trénuje tréner Poci (prezývka). Dokopy ich je dvadsaťšesť. Úspechy: druhé miesto v ženskej lige a na európskom turnaji na treťom mieste. Tento rok sú oslabené, lebo veľa spoluhráčok malo maturitné skúšky a preto nevyhrali ligu. Baví ju vodné pólo, povedala na rovinu. Teraz už budú trénovať na červenej hviezde. Už sa teší na ďalší medzinárodný turnaj a verí, že vyhrajú. Tréningy majú päťkrát do týždňa a musia veľmi tvrdo bojovať aby sa dostali k hlavnej zostave šesť. Tímea hrá na ľavom zadnom krídle, pretože má silné strely.

našeho týmu). Ceny najlepším družstvám odovzdali Ing. Krištan a G. Glovacký. Miss turnaja z rady rodičov sa stala Miloslava

VEĽKONOČNÝ VOLEJBALOVÝ TURNAJ Stopková. Za super showmena bol vyhlásený Rado Brna a najlepším smečiarom sa stal Vilo Ňaršanský. Prvý ročník Veľkonočného volejbalového turnaja prehĺbil vzťahy zo základnou školou, medzi pedagógmi aj zamestnancami. Založil novú tradíciu priateľských kontaktov pod volejbalovou sieťou. Naša SOA postavila až tri družstvá. Super. Najvyššie sa umiestnilo ktoré hralo v zložení Arnold Hreha, Valér Orlovský, Gabriel Glovacký, Rastislav Krištan, Peter Binár, Michal Janov.

Po úspešnom vianočnom volejbalovom turnaji, ktorý organizovala ZŠ Bukovecká- my sme na revanšv rámci sloganu Žijeme si družne pod jednou strechou pripravili prvý ročník Veľkonočného volejbalového turnaja. Úvod bol s hymnou aj slávnostným nástupom. Zápasy boli dramatické a vyrovnané. Zlato nám uniklo o vlások. Družstvo bojovalo zo plných síl a získalo striebro. Teší nás aj to že najlepšou hráčkou turnaja sa stala členka nášho družstva Peťa Kardošová z 2.A ktorá práve v ten deň slávila sedemnásť rokov. Našu novú zvukovú aparatúru na tomto turnaji obsluhoval Miro Krištan a jej viac funkčnosť preverili aj moderátorky Lucia Greňová, Soňa Kačmariová a Laco Rosenberg. Dôstojne pohostenie systémom švédskeho stola pripravili naše šikovníčky z nášho školského bufetu BUVIS. Bez inzultácii pískali aj naši profesori V. Orlovský a A. Hreha a G. Glovacký (strieborný hráči

OA 1 zloženie

OA2 zloženie

Petra Kardošová Peter Kardoš Lucia Hajduová Veronika Syčová Branislav Kohan Simona Homišáková

Lenka ullerová Katka Verebová Lukáš Macháček Jana Kardošová Miro Kohan Zuzka Keltošová Foto: Pavol Závacký Ján Štika

OČAMI DELFÍNA MAŤOV KONÍČEK - FUTBAL FC BARCELONA - MOJE MUŽSTVO Začiatky futbalu v Barcelone sa spájajú s ľuďmi v osade či dedinke Sent Gervasi de Cassoles. Tu žil na konci 19. storočia aj mladý Švajčiar Hans (Joan) Gamper, ktorý pracoval v továrni na výrobu električiek v Sarii. Vo zvyku mal častú organizáciu futbalových zápasov, ktoré sa konali neďaleko jeho domova. Stále keď mal čas tak si na rôzne priateľské zápasy pozýval mladých škótskych prípadne anglických zamestnancov. Paralelne s touto skupinou Švajčiara Joana Gampera fungovala v oblasti Katalánska aj druhá skupina športových nadšencov. Tá sa zoskupovala na gymnáziu v Tolose. Joan Gamper ich oslovil s myšlienkou založenia dvoch futbalových klubov. Majiteľ gymnázia Jaime Vila však jeho myšlienku odmietol s dôvodnením, že v Gamperových štruktúrach je na jeho vkus príliš veľa cudzincov. Mladého Joana však tento neúspech neodradil a šťastie skúšal naďalej. Onedlho na to narazil na správneho človeka, u ktorého našiel pochopenie pre svoje zámery. Ním bol Manuel Solé, majiteľ gymnázia, ktoré nieslo jeho meno. Solé vymenoval skupinu hráčov, ktorých kapitánom sa stal práve Joan Gamper. 22. októbra 1899 vyšiel v miestnych novinách s názvom „Šport“ článok, v ktorom sa už oficiálne hovorilo o plánovanom založení nového futbalového klubu. Na zakladacej schôdzi sa zišlo týchto dvanásť futbalových prívržencov: Walter Wild, Joan Gamper, Bartolomé Terradas, Pedro Cabot, Enric Ducal, Otto Maier, Luís Ossó, Carlos Pujol, Guillem Parsons, Joan Parsons, José Llobet a Adolfo Suarez. Vráťme sa k logu klubu FC Barcelona. Vedenie bolo za to, aby v ňom vynikali klubové farby modrá a granátová. Okrem toho sa v logu mala objaviť aj žltá a červená farba (farby Katalánska) a červený kríž na bielom pozadí (farby svätého Jordiho). V decembri 1899 bol na programe prvý zápas. FC Barcelona odohrala svoje prvé stretnutie na prenajatom štadióne Velodromo de la Bonanova. Ich súpermi bola mužstvo „Anglická kolónia“,ktoré pozostávalo z Angličanov žijúcich v Barcelone. „Anglická kolónia“ prvý zápas vyhrala 1:0.

Do konca roka odohrala Barcelona ešte ďalšie dva zápasy na rovnakom štadióne. Mužstvo výberu Katalánska pod názvom „Catalá“ zdolala 3:1 a tím „Anglickej kolónie“ v reparáte zdolala 2:1. Prvý zo spomínaných zápasov sa hral presne na Vianoce 1899, druhý o dva dni neskôr – 26. decembra 1899. Na prvý zápas mimo Katalánska si hráči FC Barcelona museli počkať dva a pol roka. Ich súperom bol v Madride klub Madrid FC, ktorému Barca podľahla 1 : 3. Čas plynul a 1. mája 1904 vyzrel čas na prvý zápas Barcelony, ktorý sa konal mimo Španielska. Na „Stade Olympic“ v Toulouse vyhrala Barcelona 3:2. S Toulouse nadviazal katalánsky klub dobré vzťahy a okamžite sa dohodol na organizácii ďalšieho priateľského zápasu. Ten sa uskutočnil 26. mája 1904 a klub FC Barcelona opäť dominoval – tentoraz v pomere 4:0! V Španielsku sa prvá národná liga začala hrať až v roku 1929 a hneď prvý titul získal klub FC Barcelona. Tento klub bol vďaka množstvu členov vo veľmi dobrej finančnej situácii. Vďaka tomuto faktu mohlo vedenie tímu kúpiť Hectora Scaroneho, útočníka klubu Nacional Montevideo ako aj uruguajskej reprezentácie, s ktorou získal v roku 1930 titul majstra sveta. Tento transfer bol prvým veľkým medzinárodným prestupom v histórii svetového futbalu. V rokoch 1936 až 1939 zúrila v Španielsku občianska vojna. Po jej skončení sa k moci dostal fašistický generál Franco. Proti jeho spôsobu vládnutia sa organizovalo množstvo protestov, ktorých centrom bolo Katalánsko. Franco sídlil v Madride a klub FC Barcelona bol podľa neho symbolom protestu proti jeho vláde. Barca mala teda problémy... Lepšie časy pre klub FC Barcelona prišli na konci štyridsiatych a začiatku päťdesiatych rokov minulého storočia. Jednoznačne najznámejším hráčom a najväčšou hviezdou klubu bol v tom čase Ladislav Kubala, ktorý počas svojej kariéry hral v troch reprezentáciách – v maďarskej, československej a španielskej! Zaujímavé je, že v Španielsku sa takmer vôbec nevedelo o tom, že Ladislav Kubala je pôvodom zo Slovenska – všetci ho považovali za čistokrvného Maďara... Pritom jeho otec s mamou žili v Bratislave. Otec bol z polovice Poliak, z polovice Slovák - mama zasa napoly Maďarka, napoly Slovenka. V tomto období prišlo vedenie katalánskeho klubu na to, že štadión Les Corts už pre FC Barcelona nestačí. Les Corts bol postavený ešte v roku 1922 a po viacerých úpravách bola jeho konečná kapacita 60 000 ľudí. Záujem o futbal v Barcelone však výrazne prevyšoval toto číslo a ďalšie zvyšovanie kapacity starého štadióna už nebolo možné. Začala sa teda plánovať výstavba nového megastánku. Tá po dlhých prípravách úspešne prebehla v období rokov 1954 až 1957. Pôvodné plány hovorili o potrebe

OČAMI DELFÍNA investovania 66 miliónov pesiet, no konečné číslo sa vyšplhalo až na 288 miliónov! Slávnostné otvorenie "Nou Campu" sa konalo 24. septembra 1957... Na tento deň si Barcelona ako hosťa pozvala mužstvo z Varšavy. Na novučičkom Nou Campe sa tiesnilo 90 000 ľudí! Otváracia zostava domácich vyzerala takto: Ramallets, Olivella, Brugué, Segarra, Vergés, Gensana, Basora, Villaverde, Martínez, Kubala a Tejada. Ako Slovákov nás môže mimoriadne tešiť, že v nej nechýbala ani veľká hviezda svetového futbalu tohto obdobia – Ladislav Kubala. Do druhého polčasu sa už hráči mierne obmenili a príležitosť predstaviť sa dostali títo: Ramallets, Segarra, Brugué, Gràcia, Flotats, Bosch, Hermes, Ribelles, Tejada, Sampedro a Evaristo. Výročia Barcelony: 25. výročie – oslavovalo sa hlavne v dňoch 7. až 8. decembra 1924. Oslavy definitívne ukončila až veľká fiesta, ktorá bola na programe 29. decembra. Klub mal v tých chvíľach už 11 277 členov a Joan Gamper bol zvolený za prezidenta už piaty krát! 50. výročie – za prezidentovania Dona Agustina Montala Galobarta sa konali veľké oslavy, ktoré trvali niekoľko mesiacov. FC Barcelona mala za sebou mimoriadne úspešnú sezónu, v ktorej vyhrala španielsku ligu, Latinský pohár, Pohár Eva Duerte. Celé oslavy finišovali turnajom, na ktorom sa zúčastnila Barcelona, Palmeiras a BK 1897. Zaujímavé je, že vstupný poplatok na turnaj bol 15 pesiet. 75. výročie – i toto výročie bolo spojené s veľkým úspechom klubu. Barcelona vedená skvelým Johanom Cruyffom získala domáci titul po štrnástich rokoch čakania. 100. výročie – v Barcelone sa konali obrovské oslavy. Miestna televízia TV Catalonia spracovala fantastický program, ktorý sa konal priamo na Nou Campe. Program sa vysielal v španielčine, katalánčine i v angličtine. Pekným darčekom pre klub bol zisk domáceho titulu... Top hráči histórie Barcelony: Asensi, Alcantara, Amor, Bakero, Sergi, Beguiristain, Cesar, Cruyff, Deco, Luis Enrique, Ferrer, Figo, Guardiola, Kluivert, Koeman, Hansi Krankl, Kubala, Larsson, Laudrup, Gary Lineker, Maradona, Neeskens, Puyol, Quini, Ramallets, Rexach, Rivaldo, Romario, Ronaldinho, Ronaldo, Sadurni, Samitier, Saviola, Schuster, Simonet, Stoičkov, Suaréz, Urruti, Valdes, Velasco, Zamora, Zubizarreta

Úspechy FC Barcelona: Majster Španielska v rokoch: 1929, 1945, 1948, 1949, 1952, 1953, 1959, 1960, 1974, 1985, 1991, 1992, 1993, 1994, 1998, 1999 Víťaz Španielskeho pohára: 1910, 1912, 1913, 1920, 1922, 1925,1926, 1928, 1942, 1951, 1952, 1953, 1957, 1959, 1963, 1968, 1971, 1978, 1981, 1983, 1988, 1990, 1997, 1998 Víťaz Španielskeho Superpohára 1983, 1991, 1992, 1994, 1996 Víťaz Pohára európskych majstrov: 1992 Víťaz Pohára víťazov pohárov: 1979, 1982, 1989, 1997 Víťaz Pohára UEFA: 1958, 1960, 1966 Víťaz Európskeho Superpohára: 1993, 1998 Top tréneri histórie Barcelony: Josep Samitier Fernando Daucik Helenio Herrera Ladislav Kubala Vic Buckingham Rinus Michels Terry Venables Luis Aragones Johan Cruyff Bobby Robson LouisVanGaa,

1944-47 1950-54 1958-60 1962-63 1969-71 1971-75 1984-87 1987-88 1988-96 1996-97 1997-2000

Najväčšie hviezdy súčasného kádra FC Barcelona: Belletti, Deco, Edmilson, Eto´o, Giuly, Gabri, Iniesta, Larsson, Motta, Puyol, Ronaldinho, Van Bronckhorst, Xavi Súčasným trénerom FC Barcelona je Frank Rijkaard, prezidentom klubu je Joan Laporta. Pod vedením holandského kormidelníka hrá "Barca" nádherný okulahodiaci futbal a mnohými odborníkmi je pasovaná za jedného z najvážnejších ašpirantov na víťazstvo v tohtoročnej edícii Ligy majstrov. Na Zlatú loptu 2004 určenú pre najlepšieho futbalistu planéty v danom roku sú tentoraz nominovaní až štyria hráči klubu FC Barcelona - Deco, Eto´o, Giuly, Larsson a Ronaldinho. Pripravil Maťo Marton

OČAMI DELFÍNA

OČAMI DELFÍNA

OČAMI DELFÍNA