ZÁKLADNÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU 1. Oficiálny názov krajiny: a) miestny názov República de Panamá b) anglicky názov Republic of Panama c) slovenský názov Panamská republika Hlavné mesto: a) miestny názov Cuidad de Panamá b) anglicky názov Panama City c) slovenský názov Panama Počet obyvateľov (tis., celkom/ hlavné mesto): 3,17 miliónov / Hlavné mesto: Ciudad de Panamá, Panama City (1.269.000 obyvateľov) Rozloha (km2): 77 517 (77 083 vrátane Panamského prieplavu) Úradný/ rokovací jazyk: španielčina Mena/ výmenný kurz: balboa (PAB)/ 1 USD = 1,00 PAB Demografické údaje a krátka história: Zloženie obyvateľstva: 67 % mestici a mulati, 15 % černosi, 11 % belosi a 7 % indiáni 85 % rímskokatolícke, 4,7% protestanti, 4,5% moslimovia Panama bola objavená v r. 1501 Španielom Rodrigom de Batisdasom. Nezávislosť na Španielsku získala v r. 1821. V r. 1822 sa stala súčasťou Veľkej Kolumbie. V r. 1881 francúzski stavbári pod vedením Lessapsa začali stavať panamský prieplav. Koncesiu na stavbu získali od vlády Kolumbie, ku ktorej vtedy Panama patrila. Dňa 3.11.1903 za priamej pomoci USA, ktoré mali eminentný záujem na dokončení a vlastníctve kanálu, bolo vyhlásené odtrhnutie Panamy od Kolumbie. Medzi Panamou a USA, ktoré okamžite novú republiku uznali, bola podpísaná zmluva o prieplave, podľa ktorej USA získali právo kanál dokončiť a vlastniť bez časového obmedzenia územie o šírke 8 km na každom brehu kanálu. Nová dohoda o prieplave bola podpísaná v r.1977 medzi prezidentom USA J. Carterom a generálom O.Torrijosom. Dohoda o. i. predpokladá plné odovzdanie prieplavu Paname 31.12.1999, čo sa aj stalo. V r. 1988 sa k moci dostal veliteľ ozbrojených síl Panamy generál M. Noriega, ktorý sústredil prakticky absolútnu moc do svojich rúk. Režim padol priamym vojenským zásahom USA v decembri 1989. Administratívny a politický systém: V ostatných prezidentských voľbách v máji 2009 zvíťazil kandidát širokej koalície Ricardo Martinelli. V parlamentných voľbách v tom istom čase získala táto koalícia aj nadpolovičnú väčšinu 37 mandátov v parlamente. V zahraničnej politike z historických, a ekonomických dôvodov Panama naďalej udržuje úzke väzby s USA. Nie je členom NAFTA, v r. 2007 podpísala s USA bilaterálnu DVO, ktorá čaká na ratifikáciu v US kongrese. Panama je tradične zdržanlivá v angažovaní sa v stredoamerickom integračnom procese a uprednostňuje uzatváranie dohôd o voľnom obchode po bilaterálnej línii. Podmienkami jej začlenenia do t.č. negociovanej asociačnej dohody EÚ – Stredná Amerika je prístup Panamy k SIECA a akceptovanie stredoamerickej colnej únie. Panama je prezidentskou republikou. Súčasný politický systém funguje na základe ústavy z roku 1972. Ústava bola doplnená v roku 1983 (priame voľby prezidenta, dvoch viceprezidentov a jednokomorového parlamentu) a 1994 (zrušenie armády). V roku 2004 bola schválená novela ústavy, na základe ktorej došlo ku zrušeniu parlamentnej imunity poslancov v trestnej zodpovednosti, ku skráteniu prechodného obdobia pri odovzdávaní moci z 4 na 2 mesiace, k obmedzeniu právomoci Najvyššieho kontrolného úradu pri definovaní rozpočtovej

politiky a taktiež k stanoveniu zásad referenda o rozšírenie Panamského prieplavu. S platnosťou od roku 2009 bola zrušená funkcia druhého viceprezidenta a druhého náhradníka za poslanca, znížený počet poslancov z 78 na 71 a stanovený pevný dátum inaugurácie nového prezidenta - 1. júla. Hlavou štátu a súčasne predsedom vlády je prezident republiky volený spolu s dvoma viceprezidentmi na päťročné funkčné obdobie, bez možnosti znovuzvolenia. Prezident má výkonnou moc (je zároveň predseda vlády), vymenúva kabinet a guvernérov 9 provincií. Výkonnú moc má 12 členný vládny kabinet, v jeho čele stojí prezident a dvaja viceprezidenti. Zákonodarnú moc vykonáva jednokomorové zákonodarné zhromaždenie (Asamblea Nacional). Poslanci sú volení v priamych voľbách na päťročné funkčné obdobie. Po voľbách v máji 2004 má parlament celkom 71 poslancov. Súdna moc predstavuje Najvyšší súd (Corte Suprema de Justicia), jeho 9 členov je vymenovaných vládou a schválených parlamentom na obdobie 10 rokov. Na nižšej úrovní je 5 vrchných sudcov a 3 odvolávací sudcovia a taktiež súdy oblastné a okresné. Autonómne postavenie majú niektoré významné vládne inštitúcie ako napr. Volebný súd (Tribunal Electoral de Panamá) - majúci na starosti dohľad nad konaním volieb a referend (volebné právo je od 18 rokov), Najvyšší kontrolný úrad (Contraloría General de la República), Ombudsman (Defensoría del Pueblo) atd.. Panamská armáda (tzv. Fuerzas de Defensa Nacional - FDN) bola v septembri 1994 zrušená parlamentom. Posledné prezidentské voľby v máji 2009 zmenili politické usporiadanie krajiny, nakoľko víťazom sa stal kandidát koalície strán Movimiento Liberal Republicano Nacionalista, Partido Panamenista, Cambio Democrático a Unión Patriótica, ktorá získala s počtom 37 poslancov aj väčšinu v parlamente. Prezident republiky: Viceprezident a minister zahraničných vecí: Zloženie vlády Minister - vedúci prezidentskej kancelárie spravodlivosti Minister verejných prác Minister zdravotníctva Minister práce a pracovného rozvoja Minister obchodu a priemyslu Minister bytovej výstavby Minister poľnohospodárskeho rozvoja Minister ekonomiky a financií Minister sociálneho rozvoja Minister školstva Minister pre mikro, malé a stredné podniky Generálny zmocnenec pre turistiku Minister pre záležitosti prieplavu

Ricardo Martinelli Juan Carlos Varela Demetrio Papadimitriu Minister vnútra a José Raul Mulino Federico José Suárez Franklin Vergana Alma Loren Cortéz Roberto Henréquez Carlos Alberto Duboy Véctor Manuel Pérez Alberto Vallarino Clément Guillermo Antonio Ferrufino Benítez Lucy Molinar Giselle Burillo Salomón Shamah Zuchin Rómulo Roux

Členstvo v medzinárodných organizáciách a účasť v integračných procesoch: Panama je členom nasledujúcich medzinárodných a regionálnych organizácií a integračných zoskupení: OSN, FAO, G-77, IADB, IAEA, IBRD, ICAO, ICC, ICCt, ICFTU, ICRM, IDA, IFAD, IFC, IFRCS, ILO, IMF, IMO, INTERPOL, IOC, IOM, ISO, ITU, LAIA (pozorovateľ), MIGA, NAM, OAS, OPANAL, OPCW, PCA, UNCTAD, UNESCO, UNIDO, UPU, WB, WCL, WCO, WFTU, WHO, WIPO, WMO, WToO, WTO a ďalej: Komisia OSN pre Latinskú Ameriku (CEPAL)

Latinskoamerický ekonomický systém (SALA) Združenie krajín vyvážajúcich banány Skupina Rio (G-Rio) Systém stredoamerickej integrácie (SICA) Stredoamerický parlament (Parlacen) Programy podpory zahraničného obchodu, technickej a finančnej pomoci, projekty regionálnej spolupráce: Verejné obstarávanie: Podľa panamskej ústavy (čl. 263) sa musia všetky nákupy štátu z verejných prostriedkov realizovať formou verejnej súťaže. Platná legislatíva v tejto oblasti je veľmi rozsiahla. S cieľom vyššej transparentnosti a efektívnosti pri štátnych nákupoch tovarov a služieb bol 7.6. 2006 prijatý zákon č. 22, ktorý vstúpil do platnosti v r. 2007. Bol zriadený samostatný orgán – Generálne riaditeľstvo verejných nákupov, ktorý spadá pod Ministerstvo hospodárstva a financií. Ďalšou významnou zmenou je zverejňovanie a spracovávanie verejných nákupov na internete- http//:www.panamacompra.gob.pa. Na každú verejnú súťaž je však potrebný právny zástupca, ktorým môže byť právnická alebo fyzická osoba. Podnikateľská legislatíva: Daňový systém Panamský daňový systém tvorí daň z príjmu, daň z pridanej hodnoty a daň z nehnuteľností. Vzhľadom k nízkej miere daňového zaťaženia je panamská morálka platenia daní pomerne vysoká. Daň z príjmu V decembri 2002 bola schválená reforma daňového systému, na základe ktorého bolo okrem iného osoby zbavené povinnosti platiť daň z príjmu (ISR), ktoré zarobia menej než 800 dolárov mesačne. Dani z príjmu podliehajú príjmy všetkých fyzických a právnických osôb v krajine, pokiaľ pochádzajú z domácich zdrojov. Dani nepodliehajú príjmy zo zahraničia ani z aktivít v zónach voľného obchodu. Daň z príjmu právnických osôb má jednotnú sadzbu vo výške 30%. Daň z pridanej hodnoty Na všetky tovary s výnimkou niektorých základných potravín, liekov a školských potrieb je uvalená daň odpovedajúca dani z pridanej hodnoty (Impuesto de Bienes Corporales Muebles con Crédito Fiscal - ITBM) vo výške 5 %. Vyššia 10 % daň z pridanej hodnoty je aplikovaná na alkoholické nápoje, cigarety a prenájom automobilov. Na základe novej daňovej reformy z roku 2002 sa rozšírila daňová základňa ITBM, čo znamená, že dani podliehajú aj služby. Oslobodené zostali služby, ako sú zdravotníctvo, hromadná doprava, školstvo, dodávky elektriny, vody a ďalšie. Reforma ďalej priniesla zavedenie tzv. selektívnej dane vo výške 5 % na automobily drahšie než 15.000 USD, jachty, osobné lietadla, vrtuľníky, šperky a zbrane. Daň z nehnuteľnosti Výška dane závisí na hodnote realizovaného prevodu nehnuteľnosti vo výške 0 až 2,10% z daňového základu. V januári 2005 vláda v parlamente presadila schválenie integrálnej daňovej reformy (Ley de Equidad Fiscal), ktorá má postupne modernizovať daňový systém, zaistiť zvýšenie sociálnych investícií a dosiahnuť zníženie chudoby. Reforma sa má stať nástrojom k zníženiu neudržateľného fiškálneho deficitu cestou kombinácie opatrení podporujúcich zníženie

výdavkov a zvýšenia daňových príjmov. Väčšina nových opatrení bude platná až v roku 2006. Medzi rokmi 2006 - 2009 chce vláda dosiahnuť zníženie fiškálneho deficitu tempom 1 % ročne. Reforma si kladie za cieľ zvýšiť daňové príjmy o zhruba 300 až 350 mil. USD ročne. V oblasti zníženia štátnych výdavkov reforma predpokladá nasledujúce opatrenia: ● od roku 2006 nesmie byť rast výdavkov vyšší než v predchádzajúcom roku ● štátne výdaje budú až do začiatku roku 2008 obmedzené na úroveň roku 1999 s výnimkou školstva, zdravotníctva a bezpečnosti. Vláda predpokladá ušetriť mzdové prostriedky znížením stavu štátneho aparátu a nižšími prostriedkami na mzdy - v roku 2005 o 30 %, v roku 2006 o 20 % a v roku 2007 o 10 %. ● zavedenie striktnej kontroly výdavkov v štátnom sektore, vrátane obmedzenia počtu mobilných telefónov, znížením počtu služobných vozidiel, konzultantských služieb, cestovného atd.. ● znížením alebo v niektorých prípadoch zastavením štátnych podpor jednotlivým sektorom ekonomiky - napr. priemysel a stavebníctvo. ● znížením daňových stimulov pre investorov v oblasti nových technológií a skrátením doby využitia týchto stimulov do roku 2010. Väčšina priemyslových stimulov, u ktorých neboľ stanovený dátum ich ukončenia, budú zrušené ku koncu roku 2007. V oblasti príjmov sa predpokladajú nasledujúce opatrenia: ● na spoločnosti s ročným ziskom vyšším než 150 tis. USD bude aplikovaný nový tzv. alternatívny výpočet dane z príjmu (Cálculo Alternativo del Impuesto Sobre la Renta - CAIS). Tento výpočet ISR bude porovnávaný s tradičnou metódou výpočtu dane (30 %), pričom spoločnosť zaplatí vždy vyššiu vypočítanú daň. Vláda očakáva, že uvedené opatrenie prinesie ročne dodatočných 140 mil. USD. ● podobne i v prípade fyzických osôb, ktoré poberajú príjmy od viac platcov alebo ich ročný príjem prevyšuje 160 tis. USD, bude ISR vypočítaná buď 10 % sadzbou alebo na základe tradičnej metodiky výpočtu dane tak, že fyzická osoba zaplatí vždy vyššiu vypočítanú daň. ● od roku 2006 bude ročný registračný poplatok spoločností zvýšený z 250 na 350 USD, poplatok za novú registráciu spoločností (pri neplatení ročného poplatku) bude zvýšená z 250 na 500 USD, pričom ročný registračný poplatok sa automaticky zvyšuje o 50 USD. ● príplatky za tzv. reprezentačné výdaje zamestnancov štátneho aj privátneho sektoru sa stanú súčasťou mzdy a zároveň budú započítavané do dane z príjmu a odvodov do systému sociálneho poistenia. Vláda týmto opatrením sa snaží získať ročne cca 11,5 mil. USD. ● obchodné operácie vo Voľnej Zóne Colón budú aj naďalej podliehať daňovému zvýhodneniu, ročné poplatky za prenájom priestorov a služby budú zvýšené z 30 na 50 mil. USD ročne. ● daňové zvýhodnenie na charitatívnu činnosť a dary sa stanoví vo výške 1 % dane z príjmu donorskej spoločnosti Priame zahraničné investície: V SR nie sú žiadne investície z Panamy, ani nie je predpoklad získania investorov do budúcnosti vzhľadom na charakter krajiny. Posledná legislatívna úprava v oblasti zahraničných investícií sa uskutočnila formou zákona 41 z r. 2007, ktorým sa zriadil špeciálny režim pre vytváranie a činnosť multinacionálnych spoločností. Podľa údajov ministerstva financií dosiahol objem PZI v r. 2007 výšky 1 825 mil. USD, čo bolo o 29% menej ako v r. 2006, kedy dosiahli 2 574 mil. USD. PZI v r. 2007 boli orientované predovšetkým do rozširovania prístavných kapacít, verejných prác, sektoru nehnuteľností a turistiky. Posledné oficiálne zverejnené údaje o PZI podľa jednotlivých krajín sú z roku 2004, podľa nich boli najväčšími investormi v tom období USA s akumulovanými 574 mil. USD (19,1%), nasledovalo Španielsko s 322,8 mil. USD (10,7%), Hong Kong so

150 mil. USD (5%), Kolombia so 146 mil. USD (4,9%) a Japonsko so 114,8% (3,8%). Údaje podľa sektorov sa nepublikujú. Základná charakteristika hospodárstva: Základné ekonomické údaje HDP (mil. USD v bežných cenách) Index skut. zmeny (%) Index nom. zmeny (%) Inflácia Ročný priemer (%) Koniec obdobia (%) Úroková sadzba centrálnej banky Ročný priemer (%) Koniec obdobia (%) Zamestnanosť Obyvateľstvo (tis.) Aktívne (tis.) % nezamestnaných (z aktívneho obyv.) Deficit verejných financií % HDP Verejný dlh V mil. USD % HDP Vývoz tovarov V mil. USD % zmeny oproti predch. obdobiu Dovoz tovarov V mil. USD % zmeny oproti predch. obdobiu Saldo obch. bilancie V mil. USD V % HDP Zahraničný dlh V mil. USD V % HDP Devízové rezervy V mil. USD V mesiacoch dovozu tovarov a služieb PZI V mil. USD Kurz oproti USD Ročný priemer

2006

2007

2008

2009

17 097 8,7 11,2

19 740 11,2 15,4

23 088 9,2 18,5

20 213 2,4 4,3

2,5 3,5

4,2 6,4

8,7 6,8

3,4 5,3

n.d. n.d.

n.d. n.d.

n.d. n.d.

n.d. n.d.

3 284 1 417 8,7

3 340 1 448 6,3

3 309 1 506 5,6

3 420 1 478 6,1

0,5

3,5

0,4

3,5

10 453 61,1

10 471 53,0

10 439 45,0

10 492 51,9

8 476 11,7

9 312 9,9

10 289 10,2

7 212 - 15,0

10 201 14,6

12 625 23,7

15 003 19,8

8 625 - 15,5

- 1 726 - 3 313 - 4 713 10,1 16,8 20,4

- 1 725 16,8

7 788 45,6

8 276 41,9

8 477 47,5

8 276 41,9

1 335 1,6

1 835 1,7

1 757 1,4

1 835 1,7

2 497

1 907

2 401

1 825

1

1

1

1

Pozn.: n.d. – údaje nie sú k dispozícii Zdroj: Ministerstvo financií

Základným pilierom panamskej ekonomiky je sektor služieb (80% HDP), zahŕňajúci Panamský prieplav (jeho prebiehajúce rozširovanie – projekt v hodnote 5,3 mld USD má byť dokončené v r. 2014), bankovníctvo, bezcolnú zónu Colón, cestovný ruch. Panamská ekonomika v uplynulom období zaznamenala dynamický rast (v r. 2007 11,4%, v r. 2008 9,2%). Podľa aprílovej prognózy ministerstva ekonomiky však v dôsledku globálnej krízy

hospodársky rast v r. 2009 dosiahne maximálne 3%. Na zmiernenie dôsledkov krízy vláda vyčlenila 1,1 mld USD. Panamská ekonomika je výrazne orientovaná na poskytovanie služieb (Panamský prieplav, Voľná zóna Colón, Medzinárodné bankové centrum, poisťovníctvo, kontajnerová preprava, registrácia lodí, zdravotná a lekárska služba, turistika atd.). Panama sa vďaka výhodám plynúcim z prevozu Panamského prieplavu, existencie moderného bankového a poisťovacieho centra a Voľnej zóny Colón vymyká z kontextu ostatných stredoamerických krajín. Prispieva k tomu aj menová stabilita vyplývajúca z používania doláru ako národnej meny. Hlavné odvetvia hospodárstva: Hlavnými odvetviami sú hlavne ľahký priemysel so zameraním na konfekciu, domáce potreby, chemické a papierenské výrobky a stavebné materiály. Priemysel sa orientuje prevažne na domácich odberateľov a zamestnáva pomerne veľkú časť panamskej pracovnej sily. Hlavnými poľnohospodárskymi plodinami sú banány a káva, v posledných rokoch sa zvyšuje podiel netradičných poľnohospodárskych produktov ako napr. melónov. Lepšie výsledky boli zaznamenané v exporte cukru a dobytka a v pestovaní melónov. Sektor služieb, v ktorom pracuje väčšia časť ekonomicky aktívneho obyvateľstva (60 %), jednoznačne dominuje panamskej ekonomike. Najvýznamnejšími odvetviami sú bankovníctvo (Panama je sídlom Medzinárodného bankového centra) a poisťovníctva, služby spojené s používaním Panamského prieplavu a Voľná zóna Colón. Stále rastúci význam má sektor turistiky, zvlášť s ohľadom na turistický potenciál zóny Panamského prieplavu. Významnú časť sektora služieb tvorí registrácia zahraničných plavidiel pod panamskou vlajkou. Panamu sa môže charakterizovať ako významné bankové a finančné centrum medzinárodného obchodu. V Paname pôsobí viac než 100 bánk a 50 poisťovní z cca 30 krajín a finančný sektor prispieva zhruba 10 % k tvorbe HDP. Priemyslová výroba - spracovateľský priemysel je nosným oborom. Najväčší objem HDP tvorí textilný, energetický, potravinársky a kožuobrábajúci priemysel. Vzhľadom k základným materiálom sa rozvíja chemický, drevársky, nábytkársky, papierenský a v menšej miere i metalurgický priemysel. Taktiež stavebníctvo a priemysel stavebných hmôt. Poľnohospodárstvo je tradične jedným z najdôležitejších odvetví guatemalského hospodárstva. Hlavnou exportnou plodinou je káva, nasleduje cukrová trstina, banány, bavlna, kukurica, ryža, vzácne druhy tropických kvetín, drevín . Guatemalský sektor služieb poskytuje prácu pre cca 37 % pracovne činného obyvateľstva a je jedným zo stálych zdrojov príjmu štátneho rozpočtu. V tejto oblasti je však stále viac činností, ktoré sú síce aktívne, ale podnikateľské subjekty neplatia dane do štátneho rozpočtu. Zvláštnu pozornosť si zaslúži oblasť turizmu a hotelierstva. Dovozný a vývozný režim, obchodná prax: Zahraničný obchod má nezastupiteľnú úlohu v panamskej ekonomike, predovšetkým vďaka pohybu tovaru prostredníctvom Voľnej zóny Colón. Medzi najdôležitejšie vývozné položky patria banány, krevety, ryby a ďalšie morské produkty, káva, cukor a mäso. Dováža sa hlavne spotrebný tovar, ropa, potraviny, stroje, dopravné stroje a zariadenia, apod.. Hlavnými obchodnými partnermi pre panamský export sú USA a Kanada, štáty Strednej a Južnej Ameriky, hlavne Kostarika, Guatemala, Honduras, Venezuela, Mexiko, Kolumbia, Chile a Brazília, štáty EU (napr. SRN, Španielsko, Švédsko, Belgicko, Portugalsko) a taktiež Nigéria, Japonsko, Kórea a Tchaj-wan. Panama dováža hlavne z Japonska, Tchaj-wanu, Hongkongu, Kórey, USA, Kanady atď.. Z hľadiska zahraničného obchodu Panamy majú rozhodujúci význam dovozy a reexporty cez voľnu zónu Colón, ktoré niekoľkonásobne prevyšujú vlastný export. V roku 2004 dosiahol vývoz tovaru 6.319 mil USD, z toho reexporty zo ZLC 5.428 mil. USD, zatiaľ čo dovoz 8.106

mil. USD, z toho dovoz do ZLC 4.857 mil. USD. Dovozné podmienky Dovoz tovaru a služieb do Panamy nepodlieha žiadnym významnejším obmedzeniam. Každá obchodná spoločnosť môže slobodne dovážať do Panamy. Obchodné a priemyslové licencie sú požadované pokiaľ fyzické alebo právne osoby majú záujem o rozvoj obchodných alebo priemyslových aktivít v Paname. Fytosanitárne povolenia sú požadované pri dovoze niektorých poľnohospodárskych produktov. Špeciálne dovozné povolenia sú nutné na dovoz zbraní, munície, hnojiva a niektorých potravín. Tieto špeciálne povolenia vydáva ministerstvo vnútra a spravodlivosti. Medzi zakázané, respektíve vládou kontrolované dovozy patria predovšetkým: ◘ falšované bankovky a mince; ◘ stroje na výrobu bankoviek a mincí; ◘ alkoholické nápoje a farmaceutika s označením, ktoré nepravdivo popisujú obsah; ◘ niektoré druhy zbraní a materiálov s vojenskou tematikou; ◘ zahraničné lotérijné tikety; ◘ obscénne tlačové materiály alebo materiály diskriminujúce Panamu; ◘ určité druhy rastlín, semien a zvierat (určuje ministerstvo poľnohospodárstva). Panamské zákonodarstvo umožňuje vybavenie dočasného odbavenia (do 90 dní) všetkých druhov tovarov. Dočasné vybavenie môže byť predlžené až na 1 rok. Existujú 2 druhy dočasného vybavenia: - tovar je vpustený po zaplatení depozitu vo výške deklarovanej hodnoty importovaného tovaru, depozit je vrátený po exporte tovaru z krajiny; - poisťovacia spoločnosť vystaví dlhopis na meno importéra a hodnoty dováženého tovaru, ktorý bude preplatený až po vývoze tovaru z krajiny. Dovozné dokumenty Všetok tovar importovaný do Panamy s výnimkou duty free produktov musí byť vybavený prostredníctvom colnej agentúry so zodpovedajúcej štátnej licencie, pričom základné požadované dokumenty sú nasledujúce: ◘ dovozné deklarácie pripravené colným agentom; ◘ komerčná faktúra; ◘ bill of lading/airway bill v troch vyhotoveniach; ◘ číslo obchodnej licencie importéra; ◘ fytosanitárny certifikát (v prípade dovozu poľnohospodárskych produktov); ◘ potvrdenie o voľnom predaji (v prípade dovozu tovaru určeného pre osobnú spotrebu - napr. kozmetika, oblečenie - doklad o tom, že daný výrobok je voľne predávaný v USA) ◘ potvrdenie o pôvode tovaru; Colný systém Panama v posledných desiatich rokoch značne pokročila v liberalizácií zahraničného obchodu a v tejto oblasti patrí k špičke krajín Latinskej Ameriky. Po vstupe Panamy do WTO v roku 1997 vláda znížila väčšinu colných taríf na maximálnu povolenú hranicu 15 % s výnimkou poľnohospodárskych produktov. Priemerné colné zaťaženie činí 12 % a je najnižšie v stredoamerickom regióne. Vláda bývalej prezidentky M. Moscoso udržovala túto tarifnú politiku vo vzťahu k priemyslovým výrobkom, pri poľnohospodárskych produktoch došlo k zvýšeniu cla na maximálne povolenú hranicu WTO. Vláda ďalej zaviedla významné netarifné bariéry na dovoz niektorých poľnohospodárskych produktov vrátane hydiny, hovädzieho mäsa,

bravčového mäsa a ryže. Colné sadzby sú aplikované ad valorem z deklarovanej hodnoty CIF. Pri dovozu je ďalej treba počítať s 5 % daňou ITBM. Kontrola vývozu Platný vývozný režim umožňuje export všetkých panamských domácich výrobkov s výnimkou produktov, o ktorých vláda rozhodne, že ich vývoz nie je v ekonomickom záujme krajiny. Jedná sa hlavne o: drogy s výnimkou tých, ktoré sú využívané vo farmaceutickom priemysle tovar, ktorý vláda môže označiť za dočasne nedostatkový tovar, ktorý vláda zakázala z titulu dodržovania medzinárodných dohôd Zákon 61 z roku 2002 zrušil povinnosť úhrady exportnej dane pri vývoze stanoveného druhu tovaru (napr. prírodné kovy, nerastné suroviny atď.). V roku 1998 bola na ministerstve obchodu a priemyslu zriadená sekcia zahraničného obchodu (VICOMEX) v čele s námestníkom ministra, jeho poslanie je podpora exportu a prílivu zahraničných investícií. Bolo uľahčené vybavovanie exportnej dokumentácie cestou systému „one stop“ - tzn . zavedením jedinej prepážky k vybavovaniu dokladov (Ventanilla Única). Panamské colné úrady vyžadujú nasledujúce exportné dokumentácie: ◘ komerčná faktúra; ◘ exportná deklarácia pripravená colným agentom; ◘ potvrdenie o pôvode tovaru (vydáva Obchodná, priemyslová a poľnohospodárska komora Panamy alebo VICOMEX) ; ◘ bill of lading/airway bill; ◘ veterinárne, sanitárne alebo fytosanitárne osvedčenie V prípade exportu neexistuje povinnosť vybavovať exportnú dokumentáciu prostredníctvom exportného agenta. Domáci trh je chránený iba colnými sadzbami. Predtým platné kvóty na dovoz niektorých špecifických položiek (poľnohospodárske produkty, textil apod.) a zároveň subvencovanie domácich producentov bolo zrušené. Vyššími colnými sadzbami ako je platná najvyššia sadzba (15 %) sú zaťažené dovozy niektorých poľnohospodárskych produktov, základných potravín. V roku 2002 vstúpil v platnosť zákon umožňujúci postihovať štáty a podniky, ktoré používajú diskriminačné opatrenia voči panamskému národu. Voči týmto subjektom sa bude postupovať na báze reciprocity. Tieto krajiny sa nebudú môcť zúčastniť verejných súťaží ani dodávať do Panamy tovar, pokiaľ neodstránia svoje diskriminačné praktiky. Tovar dovážený do Panamy musí byť označený v Španielskom jazyku. Prísnym kontrolám v tomto smere podliehajú potraviny, lieky, chemické výrobky, hnojivá a niektoré ďalšie toxické výrobky. Označenie musí obsahovať meno a adresu výrobcu, dátum vypršania platnosti, zloženie, označenie série atď.. Základná štatistika zahraničného obchodu: (mil. USD) 2006 2007 2008 2009 Vývoz 8 476 9 312 10 289 7 212 Dovoz 10 201 12 625 15 003 8 625 Obrat 18 677 21 937 25 292 15 837 Saldo -1 -3 - 4 - 1 413 725 313 714

Tovarová štruktúra zahraničného obchodu: Vývoz Hlavné vývozné produkty 2006 2007 2008 2009 (mil. USD) 03 Ryby a kôrovce 367 392 420 295 08 Jedlé ovocie a orechy 313 258 352 246 07 Zelenina, jedlé rastliny 23 41 43 30 72 Železo a oceľ 17 23 36 25 48 Papier a lepenka 136 29 29 20 02 Mäso 24 21 23 16 71 Perly, drahokamy 13 14 22 15 76 Hliníka predmety z hliníka 21 22 22 15 30 Farmaceutické produkty 16 16 18 13 Iné n.d. n.d. n.d. n.d. Celkom 8 9 10 7 212 476 312 289 Pozn.: n.d. – údaje nie sú k dispozícii

Dovoz 2006

Hlavné dovozné produkty (mil. USD) 27 Nerastné palivá, minerálne oleje 84 Kotly, stroje, prístroje 87 Vozidlá, ich časti 85 Elektrické stroje, zariadenia 72 Železo a oceľ 30 Farmaceutické výrobky 39 Plasty a výrobky z nich 48 Papier a lepenka 73 Výrobky zo železa alebo ocele 10 Obilniny Iné Celkom

870 487 529 393 207 204 165 136 86 86 n.d. 10 201

2007 1 259 830 795 586 253 252 221 173 145 145 n.d. 12 625

2008

2009

1 902 1 093 993 571 900 517 776 446 425 245 282 162 268 155 237 136 197 113 189 109 n.d. n.d. 15 8 625 003

Pozn.: n.d. – údaje nie sú k dispozícii

Tradičnými exportnými komoditami Panamy boli vždy banány, krevety a cukor. V poslednej dobe sa na prvé miesto dostali ryby a morské produkty. V komoditnej štruktúre exportu pripadol v roku 2009 najväčší podiel na ryby a morské produkty (4,1 %), za ktorými nasledovala predtým najsilnejšia vývozná položka - banány (3,5 %). Do popredia sa postupne prepracováva export melónov, kreviet a taktiež tuniaka. V dovoze prevládajú palivá a benzín (12,7 %), kotly a stroje (6,7 %), vozidlá a ich časti (6,0 %), elektrické stroje a zariadenia (5,2 %) a široké spektrum spotrebného tovaru a potravín. V komoditnej štruktúre zahraničného obchodu Voľnej zóny Colón dominuje spotrebná elektronika a oblečenie, nasleduje luxusný tovar ako kozmetika, šperky, hodinky apod.. Voľná zóna Colón patrí k významným dodávateľom týchto komodít na trhy v Latinskej Amerike. Vývoz banánov, druhého najdôležitejšieho panamského exportného artiklu, v posledných rokoch postupne klesá. Banány sú v Paname pestované na plantážach o rozlohe cca 13.299 ha, z ktorých 46,2 % je na pacifickom pobreží a 53,8 % na atlantickom pobreží. Nadnárodná

americká firma Chiquita Brands zastavila začiatkom roku 2003 aktivity svojej divízie Puerto Armuelles Fruit Company (PAFCO) v tichomorskej oblasti Panamy, ktorá za posledných 6 rokov vykázala stratu 90 miliónov dolárov. Firma Chiquita je najväčším panamským vývozcom banánov a prevádzkuje tu 2 divízie: v atlantickej oblasti Bocas Fruit Company, v provincii Bocas del Toro, a PAFCO v provincii Chiriquí. PAFCO spolu s Bocas Fruit Company predstavuje 80 % celkového vývozu panamských banánov. Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu: Hlavní partneri (mil. USD) USA Holandsko Kostarika Švédsko Veľká Británia Španielsko Čína Tajwan Taliansko Voľná zóna Kolón Iné Spolu

Vývoz 2006 2007

2008

2009

393 68 45 57 35 83 13 24 26 16

391 114 57 62 61 56 62 40 15 20

435 122 65 63 61 56 49 47 30 20

305 85 45 44 43 39 34 33 21 14

n.d. 8 476

n.d. 9 312

n.d. n.d. 10 7 212 289

Pozn.: n.d. – údaje nie sú k dispozícii

Hlavní partneri (mil. USD) USA Voľná zóna ropa Voľná zóna Colón Kostarika Čína Japonsko Mexiko Kolumbia Južná Kórea Guatemala Iné Spolu

Dovoz 2006 2007

2008

1 294 162 575 248 169 229 173 170 166 85 n.d. 10 201

2 683 1 543 1 365 785 840 483 456 262 454 261 385 221 313 180 273 157 263 151 149 86 n.d. n.d. 15 8 625 003

2 078 362 715 327 359 329 211 192 268 107 n.d. 12 625

2009

Pozn.: n.d. – údaje nie sú k dispozícii

Hlavným obchodným partnerom Panamy sú tradične USA, kam v roku 2009 smerovalo 4,3 % exportu a odkiaľ pochádzalo 17,9 % dovozu. Významným partnerom sú krajiny EU, hlavne Španielsko, SRN a Holandsko, ktoré nasledujú stredoamerické krajiny, predovšetkým Kostarika, krajiny Karibiku a ázijské štáty (Japonsko, Kórea). Panama zároveň importuje z Voľnej zóny Colón (5,6 %), ktorá je po USA druhým najväčším dovozcom do Panamy.

Hlavným vývozným teritóriom Voľnej zóny Colón sú Kolumbia a Venezuela. Tovar do Voľnej zóny Colón je dovážaný najmä z Hongkongu, ČLR, Tchaj-wanu, USA, Japonska a Kórejskej republiky. Tovarová štruktúra vzájomného dovozu a vývozu: Vývoj zahraničného obchodu SR s Panamou ilustruje tabuľka (v tis. USD): 2004 vývoz SR dovoz SR Obrat Saldo

1 186 8 496 9 682 - 7 310

2005 10 042 1 038 11 082 - 9 004

2006 998 8 258 9 256 - 7 260

2007 980,6 7 693,9 8 674,5 - 6 713,3

2008 (tis. Eur) 518 2 966 3 484 - 2 448

2009 (tis. Eur) 360 2 938 3 298 - 2 578

Slovenský vývoz: obuv, vrtuľníky, oceľ, valcované plechy, akumulátory Slovenský dovoz: banány, íly, textil, čerstvé ovocie Ďalšie dôležité informácie: Vízový režim: bezvízový vstup obojstranný pre držiteľov diplomatických, služobných a cestovných pasov za účelom turistiky do 90 dní. CP musí byť platný minimálne 6 mesiacov po plánovanom návrate z cesty. V Paname nie je ZÚ SR, teritórium pokrýva ZÚ SR v Mexiku. Časový rozdiel - 6 hodín. Adresa honorárneho konzulátu SR v Paname: Julio C. Benedetti – honorárny konzul, Consulado Honorario de la República Eslovaca, Calle 64, San Fco. No. 62, Ciudad de Panama, tel.: 00507 226 1769, fax : 00507 226 1091, e-mail: [email protected] Užitočné zdroje informácií: Ministerio de Economia y Finanzas (MEF): www.mef.gob.pa Ministerio de Obras Publicas (MOP): www.mop.gob.pa Ministerio de Trabajo y Desarollo Laboral (MITRADEL): www.sinfo.net.gob.pa Ministerio de Vivienda (MIVI): www.mivi.gob.pa Autoridad del Canal de Panamá (ACP): www.pancanal.com Autoridad Marítima sa Panamá (AMP): www.amp.gob.pa Banco Nacional de Panamá (BNP): www.banconal.com.pa Contraloría General de la República: www.cwpanama.net Instituto Panameňo de Turismo: www.ipat.gob.pa Panamá Compra: www.mef.gob.pa Cámara de Comercio e Industria de Panamá: www.panacamara.com Sviatky: 1. januára (Nový rok) 9. januára (Deň smútku) Február - marec (karneval) Marec - apríl (Veľká noc) 1. máj (Deň práce) 15. august (Deň založenia mesta Panamy) - voľno iba v hlavnom meste 3. november (Deň nezávislosti nad Kolumbiou) 4. november (Deň vlajky) 5. november (Deň nezávislosti) – len v meste Colón

10. november (Sviatok všetkých svätých) 28. november (Deň nezávislosti nad Španielskom) 8. december (Deň matiek) 24. december (Vianoce) 25. december (Vianoce) Vypracoval/ dátum: Ing. Peter Súlovský Mexiko 30.4.2010 Kontakt: Embajada de la República Eslovaca Departamento comercial Julio Verne Nr. 35 Colonia Polanco 11560 México, D.F. Tel/ fax: 0052 55 52801340, 52806669, 52806544 Mobil: 0052 1 5554 020 439 E-mail: [email protected]